znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 79/2011-16

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   23.   februára   2011 predbežne prerokoval sťažnosť M. M., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom Mgr. R. T., PhD.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   právnu   ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresnej   prokuratúry   Považská   Bystrica v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   Pv   1317/07,   Krajskej   prokuratúry   v Trenčíne   v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Kpt 723/07 a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 GPt 124/08 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. M. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. januára 2011   poštou   doručená   sťažnosť   M.   M.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   vo   veci   namietaného porušenia jeho základného práva na právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy, ako aj práva na obhajobu podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresnej   prokuratúry   Považská Bystrica   (ďalej   len   „okresná   prokuratúra“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   Pv   1317/07, Krajskej prokuratúry v Trenčíne (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Kpt 723/07 a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 GPt 124/08   v súvislosti so žiadosťami sťažovateľa   na preskúmanie postupu   policajta   vo   veci   vedenej   Okresným   riaditeľstvom Policajného   zboru Považská   Bystrica,   Úradom   justičnej   a kriminálnej   polície   (ďalej   len „okresné riaditeľstvo PZ“) pod ČVS: ORP-395-OdV-BB-2007.

Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   je   trestne   stíhaný   pre   zločin ublíženia   na   zdraví   podľa   §   155   ods.   1   a   ods.   2   písm.   a)   Trestného   zákona   a prečin výtržníctva podľa   § 364 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) Trestného zákona.   Vec sa nachádza   v štádiu   po   podaní   obžaloby,   ktorá   bola   Okresnému   súdu   Považská   Bystrica (ďalej len „okresný súd“) doručená 6. augusta 2010.

Podľa názoru sťažovateľa bola na vybavenie jeho podnetu na preskúmanie postupu prokurátora Okresnej prokuratúry Považská Bystrica príslušná krajská prokurátorka, a nie prokurátorka   krajskej   prokuratúry   a preto   vybavením   jeho   podnetov   z 10.   júla   2010 a 11. augusta   2010 „nepríslušnou   prokurátorkou   krajskej   prokuratúry   v   rozpore   so zákonom o prokuratúre krajská prokuratúra porušila moje právo na inú právnu ochranu podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy.  ...   Vybavením   opakovaného   podnetu   z   20.   08.   2010   a opakovaného   podnetu   z 03.10.2010   upovedomením   z   20.   10.   2010   nepríslušným prokurátorom   generálnej   prokuratúry   v   rozpore   so   zákonom   o   prokuratúre   generálna prokuratúra porušila moje právo na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy.“. Sťažovateľ súčasne tvrdil, že tieto podnety neboli riadne prešetrené, čím došlo k porušeniu jeho práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Sťažovateľ   ďalej   uviedol: „Hoci   samotné   upovedomenie   z   20.10.2010   uvádza vyrovnanie   sa   s   opakovaným   podnetom   z   20.08.2010   a   opakovaným   podnetom   z 03.10.2010,   pokiaľ   tieto   závery   nie   sú   preskúmateľné   a   nemajú   oporou   v   príslušných ustanoveniach Trestného poriadku a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, možno ich označiť za arbitrárne a nedostatočné....

Za mimoriadne závažné možno považovať porušenie práva na povinnú obhajobu počas   celého   prípravného   konania,   k   čomu   bolo   v   upovedomení   z   11.08.2010   zaujaté arbitrárne a nepreskúmateľné stanovisko.

Od vznesenia obvinenia dňa 13.08.2007 až do 09.10.2009, kedy mi boli uznesením Okresného   súdu   Považská   Bystrica   zahladené   všetky   odsúdenia,   išlo   u   mňa   o   dôvod povinnej obhajoby podľa § 37 ods. 1 písm. c), ods. 2 Trestného poriadku.

Hoci samotné stíhanie za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 a ods. 2 Trestného   zákona   nespĺňa   podmienky   povinnej   obhajoby,   mám   za   to,   že   orgán   činný v trestnom konaní mal povinnosť posúdiť ako predbežnú otázku ukladanie trestu podľa § 47 ods. 2 Trestného zákona, čo v konečnom dôsledku znamená uloženie trestu odňatia slobody na doživotie. Z materiálneho hľadiska tak išlo o dôvody povinnej obhajoby....

S touto zásadnou otázkou sa upovedomenie z 20.10.2010 nijako nevysporiadalo, čím v súhrne aj s uvedeným vyššie bolo porušené moje právo na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy....

Vo   všeobecnosti   sa   žiada   ďalej   dodať,   že   samotná   hoci   i   prípadná   rozsiahlosť vybavenia   procesných   podaní   obvineného   nespĺňa   požiadavku   ústavnosti,   pokiaľ prezentované právne závery sú v extrémnom nesúlade so zákonom a verejne dostupnou judikatúrou súdov Slovenskej republiky....

Generálna   prokuratúra   v   rámci   svojich   kompetencií   mohla   vykonať   nápravu pochybení zo strany vyšetrovateľa, okresnej prokuratúry a krajskej prokuratúry. Vybavením opakovaného   podnetu   z   20.08.2010   a   opakovaného   podnetu   03.10.2010   bez   prijatia nevyhnutných opatrení vo vzťahu k podriadeným prokuratúram porušila moje právo na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a rovnako porušila moje právo na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy, čím došlo k odopretiu spravodlivosti (denegatio iustitiae).“Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   svojím   rozhodnutím vyslovil, že krajská prokuratúra v konaní vedenom pod sp. zn. 1 KPt 723/07 a generálna prokuratúra v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 GPt 124/08 porušila jeho základné právo na ochranu práva na inom orgáne Slovenskej republiky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v súvislosti s vybavením   jeho   podnetov   nepríslušnou   prokurátorkou   krajskej   prokuratúry a nepríslušným   prokurátorom   generálnej   prokuratúry.   Ďalej   navrhol   vysloviť   porušenie uvedeného základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva sťažovateľa na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy a čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru okresnou prokuratúrou v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   Pv   1317/07,   krajskou   prokuratúrou   v   konaní   vedenom pod sp. zn.   1   KPt   723/07   a generálnou   prokuratúrou   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. IV/1 GPt 124/08.   Napokon   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   zakázal   okresnej prokuratúre,   krajskej   prokuratúre   a generálnej   prokuratúre   pokračovať   v   porušovaní označených základných práv a aby mu ako primerané finančné zadosťučinenie priznal od okresnej   prokuratúry   v   sume   5 000   €,   od   krajskej   prokuratúry   v   sume   10   000   €   a od generálnej prokuratúry v sume 15 000 €. Súčasne navrhol, aby okresná prokuratúra, krajská prokuratúra   a generálna prokuratúra boli povinné spoločne a nerozdielne uhradiť trovy konania k rukám advokáta Mgr. R. T., PhD., do 15 dní od právoplatnosti nálezu.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovení § 20, § 50 a § 53 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstatou   sťažnosti   je   nesúhlas   sťažovateľa   s postupom   orgánov   prokuratúry   pri vybavení žiadostí o preskúmanie postupu policajta podľa § 210 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) a následne podaných podnetov, resp. opakovaných podnetov podľa § 31 a nasl. zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“).

Podľa   §   210   Trestného   poriadku   obvinený,   poškodený   a   zúčastnená   osoba   majú právo   kedykoľvek   v   priebehu   vyšetrovania   alebo   skráteného   vyšetrovania   žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné   nedostatky   vo   vyšetrovaní   alebo   skrátenom   vyšetrovaní.   Policajt   musí   žiadosť prokurátorovi   bez   meškania   predložiť.   Prokurátor   je   povinný   žiadosť   preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť.

Podľa   §   10   ods.   1   zákona   o prokuratúre generálny prokurátor   riadi   a kontroluje činnosť   všetkých   prokuratúr   vrátane   vojenských   prokuratúr.   Na   plnenie   úloh   vydáva služobné predpisy, príkazy a pokyny, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry a ostatných zamestnancov.

Podľa § 16 zákona o prokuratúre generálny prokurátor vykonáva osobne pôsobnosť uvedenú v § 11 a 12 a § 13 ods. 1 tohto zákona a v ostatných prípadoch môže poveriť prokurátora, aby konal v jeho mene.

Podľa § 17 zákona o prokuratúre prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť v trestnom konaní v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi a v rámci neho vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť,   návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby... vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Podľa   §   54   ods.   2   písm.   a) zákona   o prokuratúre   na účel   vybavenia podnetu   sa nadriadeným prokurátorom rozumie generálny prokurátor, ak ide o špeciálneho prokurátora, prokurátora   generálnej   prokuratúry   okrem   prokurátora   Úradu   špeciálnej   prokuratúry, krajského prokurátora, vyššieho vojenského prokurátora, prokurátora krajskej prokuratúry alebo prokurátora vyššej vojenskej prokuratúry.

Z   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   systém   ústavnej   ochrany   základných   práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Nadväzne   na   citovaný   článok   ústavy   dopĺňa   právnu   úpravu   prípustnosti   konania o sťažnosti fyzických osôb a právnických osôb § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Princíp subsidiarity znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti   a nebude   môcť   ani   v budúcnosti   domáhať   ochrany   svojich   práv prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie   niektorého   zo   základných   práv   alebo   slobôd   teda   nezakladá   automaticky   aj právomoc   ústavného   súdu   na   konanie   o nich.   Zmyslom   a účelom   uvedeného   princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií.   Pokiaľ   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   fyzickej   osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých   namieta,   sa   sťažovateľ   môže   domôcť   využitím   jemu   dostupných   a aj   účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonom upraveným spôsobom pred iným súdom   alebo   pred   iným   štátnym   orgánom,   musí   takúto   sťažnosť   odmietnuť   z dôvodu nedostatku   svojej   právomoci   na   jej   prerokovanie   (m.   m.   I. ÚS 6/04,   IV.   ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06, III.ÚS 42/07).

Každá   fyzická   osoba   alebo   právnická   osoba,   ktorá   namieta   porušenie   svojho základného   práva,   musí   rešpektovať postupnosť   tejto   ochrany   a požiadať o ochranu   ten orgán   verejnej   moci,   ktorý   je   kompetenčne   predsunutý   pred   uplatnenie   právomoci ústavného súdu (podobne II. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04, I. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04). Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoj ustálený právny názor, podľa ktorého je trestné konanie od svojho začiatku až po svoj koniec procesom, v rámci ktorého môžu   orgány   činné   v   trestnom   konaní   a   vo   veci   konajúce   všeobecné   súdy   naprávať, resp. korigovať   pochybenia,   ku   ktorým   došlo   v   predchádzajúcich   štádiách   trestného konania. Spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania možno na ústavnom súde   namietať   pochybenia,   ktoré   mohli   spôsobiť   porušenie   práv   a   slobôd   označených v čl. 127 ods. 1 ústavy a ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (m. m. napr. III. ÚS 18/04, III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05, IV. ÚS 226/2010).

V danom prípade vznikla podaním obžaloby prokurátorom okresnej prokuratúry, t. j. 6. augusta 2010 okresnému súdu právomoc rozhodovať v trestnej veci sťažovateľa, pričom ústavný   súd   zistil,   že   vo   veci   sa   uskutočnilo   29.   novembra   2011   verejné   zasadnutie, predmetom   ktorého   bolo   predbežné   prerokovanie   obžaloby.   Trestné   konanie   proti obžalovanému v uvedenej veci nie je dosiaľ právoplatne skončené. Platná právna úprava v súčasnom štádiu trestného konania umožňuje sťažovateľovi v rámci uplatnenia práva na obhajobu namietať právne účinným spôsobom porušenie svojich základných práv a slobôd garantovaných   ústavou   v dôsledku   nezákonného   postupu   vyšetrovateľa   a prokurátora okresnej   prokuratúry   vykonávajúceho   dozor   nad   zachovávaním   zákonnosti   trestného stíhania v jeho trestnej veci. Tak súd prvého stupňa konajúci v trestnej veci sťažovateľa, ako aj odvolací súd v prípade podania odvolania sťažovateľom proti rozsudku okresného súdu sú súdmi s plnou jurisdikciou, v ktorých právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových   aj právnych   okolností   prípadu.   Ich   právomoc   sa   vzťahuje   aj   na   otázku zákonnosti   a ústavnosti   spôsobu   získania   dôkazov   proti   sťažovateľovi   predkladaných obžalobou,   či   posúdenie   prípadného   porušenia   práva   na   obhajobu.   Skutočnosť,   že v sťažovateľovej trestnej veci je oprávnený konať a rozhodovať okresný súd, preto vylučuje právomoc   ústavného   súdu   na   konanie   o sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy   pre   porušenie sťažovateľom označených základných práv.

Pokiaľ   ide   o námietku   sťažovateľa,   že   jeho   podnet   na   preskúmanie   postupu prokurátora okresnej prokuratúry vybavila nepríslušná prokurátorka krajskej prokuratúry, ústavný súd uvádza, že v zmysle § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví   nadriadený   prokurátor.   Uvedené   oprávnenie   sťažovateľ   aj   využil   podaním opakovaných podnetov z 20. augusta 2010 a 3. októbra 2010 adresovaných generálnemu prokurátorovi,   a preto   vecné   preskúmanie   spôsobu   vybavenia   podnetov   prokurátorkou krajskej   prokuratúry   považuje   ústavný   súd   vzhľadom   na   opísaný   princíp   subsidiarity vyplývajúci z § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde za neprípustné. Nad rámec uvedeného sa podľa   ústavného súdu   javí už na   prvý   pohľad ako   neopodstatnená, pretože   príslušnosť nadriadených   prokurátorov   určená   podľa   §   54   ods.   2   zákona   o prokuratúre   sa   spravuje uvedeným   ustanovením   len   v prípade   preskúmania   zákonnosti   vybavenia   podnetu prokurátorom na základe opakovaného podnetu podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre. V okolnostiach   prípadu   však   prokurátor   okresnej   prokuratúry   rozhodoval   o žiadosti sťažovateľa   ako   obvineného   o preskúmanie   postupu   policajta   podľa   §   210   Trestného poriadku a až prokurátorka krajskej prokuratúry rozhodovala o podnete sťažovateľa proti postupu prokurátora okresnej prokuratúry podľa § 31 a nasl. zákona o prokuratúre.

Napokon vo vzťahu k vybaveniu opakovaného podnetu sťažovateľa prokurátorkou generálnej   prokuratúry   ústavný   súd   prihliadajúc   na   svoju   doterajšiu   judikatúru   (mutatis mutandis II. ÚS 54/09, IV. ÚS 360/2010) poukazuje na to, že pri splnení podmienok podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre by prichádzalo do úvahy využitie aj ďalšieho opakovaného podnetu (t. j. tretieho v poradí), ktorým by sa sťažovateľ domáhal u generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) preskúmania zákonnosti vybavenia svojho   podnetu   prokurátorom   generálnej prokuratúry.   Možnosť   využitia   tohto   právneho prostriedku nápravy potom vylučuje právomoc ústavného súdu.

Ústavný súd súčasne poukazuje na obsah § 10 zákona o prokuratúre, podľa ktorého generálny prokurátor vydáva na plnenie úloh služobné predpisy, príkazy a pokyny, ktoré sú záväzné   pre   všetkých   prokurátorov,   právnych   čakateľov   prokuratúry   a ostatných zamestnancov, a tiež na ustanovenie § 16 zákona o prokuratúre, podľa ktorého generálny prokurátor   môže   (okrem   pôsobnosti   vymedzenej   v   §   11   a 12   a   §   13   ods.   1   zákona o prokuratúre)   poveriť   iných   prokurátorov,   aby   konali   v jeho   mene.   Z doterajšej rozhodovacej činnosti je ústavnému súdu známe, že generálny prokurátor svojimi príkazmi upravuje pôsobnosť prokurátorov podliehajúcich jeho riadiacej právomoci (aj prokurátorov generálnej prokuratúry) vrátane aprobačných oprávnení vybavovať v zastúpení generálneho prokurátora   opakované   podnety   podľa   §   34   zákona   o prokuratúre   (pozri   napríklad IV. ÚS 113/04, III. ÚS 216/09). Vzhľadom na uvedené potom skutočnosť, že opakovaný podnet   sťažovateľa   vybavila   prokurátorka   generálnej   prokuratúry,   ešte   neznamená,   že podnet sťažovateľa nevybavil príslušný prokurátor.

Z dôvodu, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu nevyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd poskytuje, ústavný súd vychádzajúc z čl. 127 ústavy a § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde už pri predbežnom prerokovaní sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Keďže   bola   sťažnosť   odmietnutá   ako   celok,   rozhodovanie   o ďalších   procesných návrhoch sťažovateľa v danej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. februára 2011