SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 79/09-19
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. marca 2009 predbežne prerokoval sťažnosť H., s. r. o., so sídlom V., zastúpenej advokátom JUDr. M. M., B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 440/08 a Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. Spr. 688/08 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť H., s. r. o., o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. decembra 2008 doručená sťažnosť spoločnosti H., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 440/08 a Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Spr. 688/08.
Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:„... Žalobca v 1. rade zastúpený JUDr. J. B. a žalobca v 2. rade, za ktorého podal žalobu JUDr. J. B. na základe neplatného plnomocenstva zo dňa 16. 4. 2008 udeleného S., ktorý v tom čase nebol zapísaný v obchodnom registri ako konateľ spoločnosti H., s. r. o., sa domáhajú určenia, že žalobca v 2. rade je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území P...
Podaním zo dňa 8. 8. 2008 zobral žalobca v 2. rade (konajúci konateľom R. Č.) žalobu vo vyššie uvedenej veci späť a zároveň v ňom odvolal plnomocenstvo udelené JUDr. J. B., ktoré mu neoprávnene udelil S., vydávajúci sa v rozpore so zápismi v obchodnom registri za konateľa žalobcu v 2. rade.
... Pri nahliadaní do súdneho spisu vo vyššie uvedenej veci dňa 8. 8. 2008 sťažovateľ zistil, že prvostupňový súd sa odstraňovaním vady žaloby spočívajúcej v tom, že ju za žalobcu v 2. rade podal JUDr. J. B. bez preukázania svojho oprávnenia (platného plnomocenstva) a skúmaním podmienok tohto konania, vôbec nezaoberal, keď od podania žaloby zostal vo veci úplne nečinný (dokonca neurobil ani len úkon na určenie poplatkovej povinnosti za podanie žaloby).
... Keďže týmto (ne)konaním došlo (a naďalej - až doposiaľ - neodôvodnene dochádza) v konaní o vyššie uvedenej veci k zbytočným prieťahom spočívajúcim v nečinnosti súdu vo vzťahu k skúmaniu podmienok konania a k rozhodnutiu o zastavení konania na základe návrhu žalobcu v 2. rade zo dňa 8. 8. 2008, žalobca v 2. rade, zastúpený na základe plnomocenstva udeleného JUDr. M. M., podal dňa 12. 8. 2008 sťažnosť na prieťahy v konaní.
... Dňa 23. 9. 2008 bola právnemu zástupcovi žalobcovi v 2. rade, JUDr. M. M., doručená odpoveď na sťažnosť na prieťahy v konaní č. Spr. 519/2008, v ktorej predsedníčka Okresného súdu Piešťany síce uviedla, že sťažnosť je opodstatnená, avšak v rozpore s jej účelom... neprijala žiadne opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, keď sa iba uspokojila s tvrdením zákonnej sudkyne, že je sporné, ktorá osoba je oprávnená konať na žalobcu v 2. rade.
... Keďže podľa sťažovateľa pri vybavovaní jeho sťažnosti neboli posudzované všetky skutočnosti tak, ako to predpokladá ust. § 64 ods. 2 veta prvá zákona č. 757/2004 Z. z... žiadosťou zo dňa 15. 10. 2008 požiadal predsedníčku Krajského súdu v Trnave o prešetrenie spôsobu jej vybavenia.
... Predsedníčka Krajského súdu v Trnave v liste č. Spr. 688/08 zo dňa 7. 12. 2008 (doručeným právnemu zástupcovi sťažovateľa dňa 15. 12. 2008) žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti meritórne vôbec nevybavila...“
Sťažovateľka v sťažnosti ďalej podrobne cituje niektoré ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktoré podľa nej všeobecné súdy nerešpektovali, najmä neskúmali, či sú splnené podmienky konania podľa ustanovenia § 103 OSP a konanie nezastavili podľa § 104 OSP.
Sťažovateľka sa ďalej zmieňuje o tom, že «S... v rozpore s ust. § 21 ods. 1 veta prvá O. s. p. nepreukázal svoje oprávnenie konať za žalobcu v 2. rade ako jeho konateľ, svoje „oprávnenie“ iba zjavne účelovo a zavádzajúco tvrdí a súd ho v tom svojou nečinnosťou len podporuje...
R. Č. sa konateľom žalobcu v 2. rade stal na základe rozhodnutia jediného spoločníka spoločnosti zo dňa 2. 9. 2004. Tento stav je nemenný a je záväzný pre každého, pre Okresný súd Piešťany nevynímajúc, pretože nikto sa v prekluzívnej trojmesačnej lehote nedomáhal žalobou podanou proti spoločnosti H., s. r. o. určenia neplatnosti tohto rozhodnutia podľa ust. § 131 Obchodného zákonníka.
Právne postavenie R. Č. ako konateľa spoločnosti H., s. r. o. a ako jedinej oprávnenej osoby konať za ňu je teda právne nespochybniteľné a (spätne) nemenné... Právne predpisy hmotného a procesného práva jednoznačne upravujú, kto a za akých podmienok je oprávnený konať za právnickú osobu (napr. § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 21 ods. 1 O. s. p.), preto „spornosť“ tejto otázky považujeme vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade za absurdnú...».
Sťažovateľka na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„1. Okresný súd Piešťany zbytočnými prieťahmi v konaní o právnej veci S. a H., s. r. o. c/a B. a. s., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Piešťany pod č. k.: 7 C 440/08, porušil právo sťažovateľa - žalobcu v 2. rade, ktorým je spoločnosť H., s. r. o... na prerokovanie jeho veci pred nezávislým a nestranným súdom podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Krajský súd v Trnave v konaní vedenom pod č. k. Spr. 688/08 tým, že odmietol vecne prešetriť spôsob, akým predsedníčka Okresného súdu Piešťany vybavila v konaní o právnej veci S. a H., s. r. o. c/a B. a. s., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Piešťany pod č. k.: 7 C 440/08, sťažnosť na prieťahy v konaní sťažovateľa - žalobcu v 2. rade, ktorým je spoločnosť H., s. r. o... - porušil právo sťažovateľa na právnu pomoc podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Piešťany pokračovať v porušovaní základného práva spoločnosti H., s. r. o... a Okresnému súdu Piešťany prikazuje, aby v právnej vecí S. a H., s. r. o. c/a B. a. s., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Piešťany pod č. k.: 7 C 440/08 konal podľa právnych noriem Občianskeho súdneho poriadku.
4. Okresný súd Piešťany je povinný zaplatiť spoločnosti H., s. r. o... primerané finančné zadosťučinenie vo výške 50.000 Sk, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Okresný súd Piešťany je povinný zaplatiť trovy konania vo výške 200 Sk a trovy právneho zastúpenia vo výške 13.435,90 Sk,... a to do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. Sťažovateľka v časti sťažnosti namieta, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 7 C 440/08 bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy v čase od späťvzatia žaloby (8. august 2008).
Ústavný súd v súvislosti s postupom okresného súdu zistil tento priebeh a stav označeného konania:
Dňa 25. apríla 2008 bola podaná žaloba žalobcov v prvom rade (S.) a v druhom rade (H., s. r. o., zastúpená žalobcom v prvom rade S.) proti žalovanému (B., a. s.) o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
Dňa 8. augusta 2008 doručila spoločnosť H., s. r. o., zastúpená konateľom R. Č., okresnému súdu späťvzatie žaloby, v ktorom oznámila, že v právnej veci „odvoláva v celom rozsahu plnomocenstvo udelené na zastupovanie v tejto veci advokátovi J. B.“ a žiadala, aby okresný súd konanie zastavil, pretože žalobca v prvom rade nie je „na určenie vlastníckeho práva žalobcu v 2. rade k predmetným nehnuteľnostiam aktívne vecne legitimovaný a ani nemá na takomto určení naliehavý právny záujem...“.
Okresný súd podaním sp. zn. Spr. 519/2008 z 19. septembra 2008 upovedomil JUDr. M. M., že jeho sťažnosť na zbytočné prieťahy (doručená 15. augusta 2008) v konaní je opodstatnená.
Dňa 16. septembra 2008 okresný súd požiadal Krajský súd v Bratislave o zaslanie rozsudku „č. k. 9 Cbs 164/2004 zo dňa 22. 1. 2008 s vyznačenou právoplatnosťou“, pretože v konaní bolo sporné, kto je oprávnený konať za žalobcu v druhom rade. Dňa 16. októbra 2008 Krajský súd v Bratislave oznámil, že od 1. apríla 2008 sa spis nachádza na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).
Dňa 9. januára 2009 požiadal okresný súd o zapožičanie spisu sp. zn. 9 Cbs 164/2004 na nahliadnutie. Spis bol predložený 6. februára 2009.
Uznesením sp. zn. 7 C/440/2008 z 20. februára 2008 okresný súd konanie prerušil podľa § 109 ods. 2 OSP, pretože v konaní treba ustáliť, kto je oprávnenou osobou konať za sťažovateľku, keďže konanie sp. zn. 9 Cbs 164/2004 (o určenie, že S. ako žalobca v prvom rade je výlučným spoločníkom a konateľom spoločnosti H., s. r. o.) ešte nie je právoplatne skončené. Na najvyššom súde sa táto vec vedie pod sp. zn. 1 Obo 49/2008.
Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť je aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00, I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05, II. ÚS 272/06).
V súvislosti s namietaným porušením základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd vychádzajúc z prehľadu procesného postupu okresného súdu konštatuje, že okresný súd po doručení žaloby (apríl 2008), resp. späťvzatí návrhu sťažovateľky (august 2008), do podania sťažnosti ústavnému súdu (december 2008) urobil iba jeden jednoduchý úkon, a to že 16. septembra 2008 požiadal Krajský súd v Bratislave o zaslanie rozsudku sp. zn. 9 Cbs 164/2004 z 22. januára 2008.
Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd bol od späťvzatia žaloby sťažovateľky (8. august 2008) v podstate do podania sťažnosti (31. december 2008) nečinný takmer päť mesiacov. Ústavný súd v tejto súvislosti však poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutia, v ktorých opakovane vyslovil, že „Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru“ (I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04). Nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy [čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, I. ÚS 92/03)].
Z konštantnej judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že konanie bez zbytočných prieťahov nemožno presne časovo ohraničiť (II. ÚS 26/95).
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že v danom prípade namietanú dobu, ktorá uplynula do podania sťažnosti ústavnému súdu (iba 5 mesiacov od späťvzatia návrhu), nemožno považovať za takú, aby počas nej došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Aj keď doterajší priebeh konania pred označeným súdom nebol celkom bez prieťahov, ktoré by bolo možné označiť za zbytočné, tieto by nezakladali reálnu možnosť vyslovenia porušenia základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný súd preto vo vzťahu k postupu okresného súdu jej sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (obdobne napr. I. ÚS 197/03 a I. ÚS 38/04).
2. Sťažovateľka ďalej namietala, že procesným postupom (nečinnosťou) okresného súdu došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
K porušeniu jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (čl. 6 ods. 1 dohovoru) malo dôjsť najmä tým, že okresný súd neskúmal podmienky konania hneď na jeho začiatku (po podaní žaloby), a tiež tým, že nebral do úvahy, že za sťažovateľku nebol oprávnený konať konateľ spoločnosti, ktorý podal v jej mene žalobu, ale iba konateľ, ktorý bol čase podania žaloby zapísaný v obchodnom registri. Podľa sťažovateľky mal okresný súd konanie zastaviť.
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, predovšetkým ak by všeobecný súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby (II. ÚS 8/01) alebo v prípade opravných konaní by všeobecný súd odmietol opravný prostriedok, alebo zastavil o ňom konanie bez toho, aby ho meritórne preskúmal a rozhodol o ňom v spojitosti s napadnutým súdnym rozhodnutím.
Vychádzajúc z námietok sťažovateľky a doterajšieho postupu okresného súdu síce vyplýva, že okresný súd bol nečinný a neskúmal aktívnu legitimáciu žalobcu v druhom rade už pri podaní žaloby, ale vzhľadom na okolnosti danej právnej veci po preskúmaní spisu okresného súdu ústavný súd nezistil žiadnu príčinnú súvislosť medzi údajným nezákonným postupom okresného súdu a základným právom sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jej právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto aj v tejto časti sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom prerokovaní odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
3. Sťažovateľka v sťažnosti namietala aj porušenie svojho základného práva podľa čl. 47 ods. 2 ústavy postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Spr. 688/08.
Z argumentácie sťažovateľky uvedenej v sťažnosti vyplýva, že k porušeniu označeného práva na právnu pomoc malo dôjsť v dôsledku toho, že predsedníčka krajského súdu pri vybavovaní jej sťažnosti jej odpovedala po zákonom ustanovenej lehote upravenej v zákone č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) a sťažnosť nevybavila meritórne z dôvodu „údajnej absencie splnomocnenia“.
Ústavný súd zistil, že sťažovateľka (zastúpená advokátom JUDr. M.) podala 15. októbra 2008 predsedníčke krajského súdu „Žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti žalobcu v 2. rade na prieťahy v konaní predsedníčkou Okresného súdu Piešťany, č.: Spr. 519/2008“, v ktorej poukázala na už opísané skutočnosti, ktoré sú takmer totožné s predmetom sťažnosti podanej ústavnému súdu 31. decembra 2008.
Krajský súd vybavil sťažnosť podaním sp. zn. Spr 688/08 zo 7. decembra 2008, v ktorom sa okrem iného uvádza:
„Po oboznámení sa s predmetnou sťažnosťou i spisom Okresného súdu Piešťany 7 C/44/2008 som zistila, že spoločnosť H. s. r. o... v mene ktorej podávate sťažnosť, vystupuje v predmetnom konaní... ako žalobca v 2. rade, pričom táto spoločnosť je v konaní zastúpená advokátom JUDr. J. B. na základe plnej moci zo 16. 4. 2008 (č. l. 7), keď za spoločnosť ako konateľ vystupuje S., bytom P. V priebehu konania bolo do spisu doložené späťvzatie žaloby zo dňa 5. 8. 2008 (č. l. 46 spisu), ktoré je podpísané za spoločnosť H. s. r. o., konateľom R. Č., ktorý odvoláva v celom rozsahu plnomocenstvo udelené JUDr. J. B. konateľom S.
Z uvedeného vyplýva, že účastníkom tohto sporu je spoločnosť H. s. r. o. so sídlom vo V., keď pôvodne za ňu koná konateľ S. a je právne zastúpená advokátom JUDr. J. B. Na druhej strane podaním zo dňa 5. 8. 2008 za spoločnosť H. s. r. o. koná konateľ R. Č. a spoločnosť nie je zastúpená právnym zástupcom.
Ani v jednom prípade za spoločnosť nevystupuje právny zástupca JUDr. M. M. Z uvedeného vyplýva, že nie ste právnym zástupcom účastníkov v tomto konaní, Vaše plnomocenstvo pre spoločnosť H. nebolo predložené ani pri podávaní žaloby, kde žalobcu H. zastupuje JUDr. J. B., ani pri späťvzatí žaloby, kde žalobca H. nie je nikým zastúpený. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. sťažnosť môže podať účastník konania, alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, alebo porušovanie zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, vyššími súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva...
Za sťažovateľa zákon označuje len účastníka konania, alebo stranu v konaní. Za sťažovateľa môže podať sťažnosť aj jeho právny zástupca. Vaše plnomocenstvo v predmetnom konaní nebolo preukázané nebolo preukázané ani v rámci sťažnostného konania a predsedníčka Okresného súdu Piešťany vybavila Vašu sťažnosť napriek tomu, že nie ste právnym zástupcom žiadneho z účastníkov v predmetnom konaní. Svoje plnomocenstvo ste nepodali ani v samotnej sťažnosti doručenej Okresnému súdu Piešťany dňa 15. 8. 2008, preto nie ste osobou oprávnenou na podanie sťažnosti ani na podanie žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti...“
Podľa § 63 zákona o súdoch sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Sťažnosti na predsedu súdu vybavuje predseda súdu vyššieho stupňa.
Podľa § 65 zákona o súdoch sťažnosť musí byť vybavená do 30 dní odo dňa jej doručenia orgánu príslušnému na jej vybavenie (odsek 1). Ak lehotu podľa odseku 1 nemožno dodržať z dôvodu nemožnosti zabezpečenia podkladov na riadne vybavenie sťažnosti alebo v prípadoch náročných na prešetrenie, možno lehotu uvedenú v odseku 1 predĺžiť; sťažnosť však musí byť vybavená najneskôr do troch mesiacov odo dňa jej doručenia orgánu príslušnému na jej vybavenie. O každom predĺžení lehoty na vybavenie sťažnosti a o dôvodoch predĺženia je orgán vybavujúci sťažnosť povinný písomne upovedomiť sťažovateľa bez zbytočného odkladu v rámci lehoty podľa odseku 1 (odsek 2).
Ak je sťažovateľ toho názoru, že sťažnosť, ktorú podal na príslušnom orgáne súdu, nebola ním riadne vybavená, môže podľa § 67 ods. 1 písm. c) zákona o súdoch požiadať do 30 dní od doručenia odpovede, s ktorou nie je spokojný, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom krajského súdu.
Podľa § 68 zákona o súdoch ak tento zákon neustanovuje inak, použije sa na vybavovanie sťažností osobitný zákon, ktorým je zákon č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach.
Vychádzajúc z uvedených ustanovení zákona o súdoch a z obsahu napadnutej odpovede označeného subjektu vyplýva, že ten zvoleným spôsobom riadne odôvodnil a vybavil sťažovateľkinu sťažnosť v súlade s platnými právnymi predpismi, aj keď nie podľa jej predstáv, z čoho teda vyplýva, že medzi ňou namietaným postupom krajského súdu a základným právom podľa čl. 47 ods. 2 ústavy neexistuje príčinná súvislosť, a v týchto prípadoch ústavný súd podľa svojej konštantnej judikatúry (m. m. IV. ÚS 44/07) sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd na záver poznamenáva, že ďalším dôvodom odmietnutia sťažnosti v tejto časti je jej neprípustnosť (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde), pretože sťažovateľka nevyužila možnosť nápravy ňou tvrdeného protiprávneho stavu postupom ustanoveným § 67 ods. 1 písm. c) zákona o súdoch, t. j. nepožiadala ministerstvo o prešetrenie vybavenia jej sťažnosti predsedom krajského súdu (obdobne napr. I. ÚS 416/08).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. marca 2009