znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 79/09-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. marca 2009 predbežne prerokoval sťažnosť H., s. r. o., so sídlom V., zastúpenej advokátom JUDr. M. M., B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 440/08 a Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. Spr. 688/08 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť H., s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. decembra 2008 doručená sťažnosť spoločnosti H., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   ako   aj   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu   Piešťany   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   7 C 440/08 a Krajského   súdu   v Trnave (ďalej   len   „krajský   súd“) v konaní   vedenom   pod sp. zn. Spr. 688/08.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:„... Žalobca v 1. rade zastúpený JUDr. J. B. a žalobca v 2. rade, za ktorého podal žalobu JUDr. J. B. na základe neplatného plnomocenstva zo dňa 16. 4. 2008 udeleného S., ktorý v tom čase nebol zapísaný v obchodnom registri ako konateľ spoločnosti H., s. r. o., sa domáhajú určenia, že žalobca v 2. rade je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území P...

Podaním zo dňa 8. 8. 2008 zobral žalobca v 2. rade (konajúci konateľom R. Č.) žalobu   vo   vyššie   uvedenej   veci   späť   a   zároveň   v   ňom   odvolal   plnomocenstvo   udelené JUDr. J.   B.,   ktoré   mu   neoprávnene   udelil   S.,   vydávajúci   sa   v rozpore   so   zápismi   v obchodnom registri za konateľa žalobcu v 2. rade.

... Pri nahliadaní do súdneho spisu vo vyššie uvedenej veci dňa 8. 8. 2008 sťažovateľ zistil,   že   prvostupňový   súd   sa   odstraňovaním   vady   žaloby   spočívajúcej   v   tom,   že   ju za žalobcu   v   2.   rade   podal   JUDr.   J.   B.   bez   preukázania   svojho   oprávnenia   (platného plnomocenstva) a skúmaním podmienok tohto konania, vôbec nezaoberal, keď od podania žaloby zostal vo veci úplne nečinný (dokonca neurobil ani len úkon na určenie poplatkovej povinnosti za podanie žaloby).

... Keďže   týmto   (ne)konaním   došlo   (a   naďalej   -   až   doposiaľ   -   neodôvodnene dochádza)   v   konaní   o   vyššie   uvedenej   veci   k   zbytočným   prieťahom   spočívajúcim v nečinnosti súdu vo vzťahu k skúmaniu podmienok konania a k rozhodnutiu o zastavení konania na základe návrhu žalobcu v 2. rade zo dňa 8. 8. 2008, žalobca v 2. rade, zastúpený na   základe   plnomocenstva   udeleného   JUDr.   M.   M.,   podal   dňa   12.   8.   2008   sťažnosť na prieťahy v konaní.

... Dňa 23. 9. 2008 bola právnemu zástupcovi žalobcovi v 2. rade, JUDr. M. M., doručená odpoveď na sťažnosť na prieťahy v konaní č. Spr. 519/2008, v ktorej predsedníčka Okresného súdu Piešťany síce uviedla, že sťažnosť je opodstatnená, avšak v rozpore s jej účelom...   neprijala   žiadne   opatrenia   na   odstránenie   zistených   nedostatkov,   keď   sa   iba uspokojila s tvrdením zákonnej sudkyne, že je sporné, ktorá osoba je oprávnená konať na žalobcu v 2. rade.

... Keďže podľa sťažovateľa pri vybavovaní jeho sťažnosti neboli posudzované všetky skutočnosti tak, ako to predpokladá ust. § 64 ods. 2 veta prvá zákona č. 757/2004 Z. z... žiadosťou   zo   dňa   15.   10.   2008   požiadal   predsedníčku   Krajského   súdu   v   Trnave o prešetrenie spôsobu jej vybavenia.

... Predsedníčka Krajského súdu v Trnave v liste č. Spr. 688/08 zo dňa 7. 12. 2008 (doručeným   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa   dňa   15.   12.   2008)   žiadosť   o   prešetrenie vybavenia sťažnosti meritórne vôbec nevybavila...“

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej podrobne cituje niektoré ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktoré podľa nej všeobecné súdy nerešpektovali, najmä neskúmali,   či   sú   splnené podmienky   konania podľa   ustanovenia   §   103   OSP a konanie nezastavili podľa § 104 OSP.

Sťažovateľka sa ďalej zmieňuje o tom, že «S... v rozpore s ust. § 21 ods. 1 veta prvá O. s. p. nepreukázal svoje oprávnenie konať za žalobcu v 2. rade ako jeho konateľ, svoje „oprávnenie“ iba zjavne účelovo a zavádzajúco tvrdí a súd ho v tom svojou nečinnosťou len podporuje...

R.   Č.   sa   konateľom   žalobcu   v   2.   rade   stal   na   základe   rozhodnutia   jediného spoločníka spoločnosti zo dňa 2. 9. 2004. Tento stav je nemenný a je záväzný pre každého, pre Okresný súd Piešťany nevynímajúc, pretože nikto sa v prekluzívnej trojmesačnej lehote nedomáhal   žalobou   podanou   proti   spoločnosti   H.,   s. r. o.   určenia   neplatnosti   tohto rozhodnutia podľa ust. § 131 Obchodného zákonníka.

Právne   postavenie   R.   Č.   ako   konateľa   spoločnosti   H.,   s. r. o.   a   ako   jedinej oprávnenej osoby konať za ňu je teda právne nespochybniteľné a (spätne) nemenné... Právne   predpisy   hmotného   a   procesného   práva   jednoznačne   upravujú,   kto   a   za akých podmienok je oprávnený konať za právnickú osobu (napr. § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 21 ods. 1 O. s. p.), preto „spornosť“ tejto otázky považujeme vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade za absurdnú...».

Sťažovateľka na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„1. Okresný súd Piešťany zbytočnými prieťahmi v konaní o právnej veci S. a H., s. r. o. c/a B. a. s., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Piešťany pod č. k.: 7 C 440/08, porušil právo sťažovateľa - žalobcu v 2. rade, ktorým je spoločnosť H., s. r. o... na prerokovanie jeho veci pred nezávislým a nestranným súdom podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Krajský súd v Trnave v konaní vedenom pod č. k. Spr. 688/08 tým, že odmietol vecne prešetriť spôsob, akým predsedníčka Okresného súdu Piešťany vybavila v konaní o právnej veci S. a H., s. r. o. c/a B. a. s., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Piešťany pod č. k.: 7 C 440/08, sťažnosť na prieťahy v konaní sťažovateľa   -   žalobcu   v   2.   rade,   ktorým   je spoločnosť   H.,   s.   r.   o...   -   porušil   právo sťažovateľa na právnu pomoc podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Piešťany pokračovať v   porušovaní   základného   práva   spoločnosti   H.,   s.   r.   o...   a   Okresnému   súdu   Piešťany prikazuje, aby v právnej vecí S. a H., s. r. o. c/a B. a. s., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Piešťany pod č. k.: 7 C 440/08 konal podľa právnych noriem Občianskeho súdneho poriadku.

4. Okresný   súd   Piešťany   je   povinný   zaplatiť   spoločnosti   H.,   s.   r.   o...   primerané finančné zadosťučinenie vo   výške 50.000 Sk,   a   to   do dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Piešťany je povinný zaplatiť trovy konania vo výške 200 Sk a trovy právneho   zastúpenia   vo   výške   13.435,90 Sk,...   a   to   do   15   dní   od   právoplatnosti   tohto nálezu...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Sťažovateľka v časti sťažnosti namieta, že v konaní vedenom na okresnom súde pod   sp.   zn.   7   C   440/08   bolo   porušené   jej   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy v čase od späťvzatia žaloby (8. august 2008).

Ústavný   súd   v súvislosti   s postupom   okresného   súdu   zistil   tento   priebeh   a stav označeného konania:

Dňa 25. apríla 2008 bola podaná žaloba žalobcov v prvom rade (S.) a v druhom rade (H., s. r. o., zastúpená žalobcom v prvom rade S.) proti žalovanému (B., a. s.) o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

Dňa 8. augusta 2008 doručila spoločnosť H., s. r. o., zastúpená konateľom R. Č., okresnému súdu späťvzatie žaloby, v ktorom oznámila, že v právnej veci „odvoláva v celom rozsahu plnomocenstvo udelené na zastupovanie v tejto veci advokátovi J. B.“ a žiadala, aby okresný   súd   konanie   zastavil,   pretože   žalobca   v prvom   rade   nie   je „na   určenie vlastníckeho   práva   žalobcu   v 2.   rade   k predmetným   nehnuteľnostiam   aktívne   vecne legitimovaný a ani nemá na takomto určení naliehavý právny záujem...“.

Okresný   súd   podaním   sp.   zn.   Spr.   519/2008   z 19.   septembra   2008   upovedomil JUDr. M. M., že jeho sťažnosť na zbytočné prieťahy (doručená 15. augusta 2008) v konaní je opodstatnená.

Dňa 16. septembra 2008 okresný súd požiadal Krajský súd v Bratislave o zaslanie rozsudku „č. k. 9 Cbs 164/2004 zo dňa 22. 1. 2008 s vyznačenou právoplatnosťou“, pretože v konaní bolo sporné, kto je oprávnený konať za žalobcu v druhom rade. Dňa 16. októbra 2008 Krajský súd v Bratislave oznámil, že od 1. apríla 2008 sa spis nachádza na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

Dňa 9. januára 2009 požiadal okresný súd o zapožičanie spisu sp. zn. 9 Cbs 164/2004 na nahliadnutie. Spis bol predložený 6. februára 2009.

Uznesením sp. zn. 7 C/440/2008 z 20. februára 2008 okresný súd konanie prerušil podľa § 109 ods. 2 OSP, pretože v konaní treba ustáliť, kto je oprávnenou osobou konať za sťažovateľku,   keďže   konanie   sp.   zn.   9   Cbs   164/2004   (o   určenie,   že   S.   ako žalobca v prvom rade je výlučným spoločníkom a konateľom spoločnosti H., s. r. o.) ešte nie je právoplatne skončené. Na najvyššom súde sa táto vec vedie pod sp. zn. 1 Obo 49/2008.

Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť je aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo   slobody,   reálnosť   ktorej   by   mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie (II. ÚS 70/00, I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05, II. ÚS 272/06).

V súvislosti s namietaným porušením základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods.   2 ústavy ústavný   súd   vychádzajúc z prehľadu   procesného   postupu   okresného súdu konštatuje, že okresný   súd   po   doručení   žaloby   (apríl   2008),   resp.   späťvzatí   návrhu sťažovateľky (august 2008), do podania sťažnosti ústavnému súdu (december 2008) urobil iba jeden jednoduchý úkon, a to že 16. septembra 2008 požiadal Krajský súd v Bratislave o zaslanie rozsudku sp. zn. 9 Cbs 164/2004 z 22. januára 2008.

Z uvedeného   je   zrejmé,   že   okresný   súd   bol   od   späťvzatia   žaloby   sťažovateľky (8. august 2008) v podstate do podania sťažnosti (31. december 2008) nečinný takmer päť mesiacov.   Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   však   poukazuje   na   svoje   predchádzajúce rozhodnutia, v ktorých opakovane vyslovil, že „Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých   mesiacov   sama   osebe   nemusí   ešte   zakladať   porušenie   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru“   (I.   ÚS   42/01,   III. ÚS   91/04).   Nie   každý   zistený   prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy [čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, I. ÚS 92/03)].

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že konanie bez zbytočných prieťahov nemožno presne časovo ohraničiť (II. ÚS 26/95).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že v danom prípade namietanú dobu, ktorá uplynula do podania sťažnosti ústavnému súdu (iba 5 mesiacov od späťvzatia návrhu), nemožno považovať za takú, aby počas nej došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Aj keď doterajší priebeh konania pred označeným súdom   nebol   celkom   bez prieťahov,   ktoré   by   bolo   možné   označiť   za   zbytočné,   tieto by nezakladali   reálnu   možnosť   vyslovenia   porušenia   základného   práva   sťažovateľky na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   po   prijatí sťažnosti   na   ďalšie   konanie.   Ústavný   súd   preto   vo   vzťahu   k postupu   okresného   súdu jej sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (obdobne napr. I. ÚS 197/03 a I. ÚS 38/04).

2. Sťažovateľka ďalej namietala, že procesným postupom (nečinnosťou) okresného súdu došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

K porušeniu jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (čl. 6 ods. 1 dohovoru) malo dôjsť najmä tým, že okresný súd neskúmal podmienky konania hneď na jeho začiatku (po podaní žaloby), a tiež tým, že nebral do úvahy, že za sťažovateľku nebol oprávnený konať konateľ spoločnosti, ktorý podal v jej mene žalobu, ale iba konateľ, ktorý bol čase podania   žaloby   zapísaný   v obchodnom   registri.   Podľa   sťažovateľky   mal   okresný   súd konanie zastaviť.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa   svojho   práva   na nezávislom   a nestrannom   súde,   predovšetkým   ak   by   všeobecný   súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby (II. ÚS   8/01)   alebo   v prípade   opravných   konaní   by   všeobecný   súd   odmietol   opravný prostriedok, alebo zastavil o ňom konanie bez toho, aby ho meritórne preskúmal a rozhodol o ňom v spojitosti s napadnutým súdnym rozhodnutím.

Vychádzajúc z námietok sťažovateľky a doterajšieho postupu okresného súdu síce vyplýva, že okresný súd bol nečinný a neskúmal aktívnu legitimáciu žalobcu v druhom rade už pri podaní žaloby, ale vzhľadom na okolnosti danej právnej veci po preskúmaní spisu okresného súdu ústavný súd nezistil žiadnu príčinnú súvislosť medzi údajným nezákonným postupom okresného súdu a základným právom sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jej   právom   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Ústavný   súd   preto   aj   v tejto   časti   sťažnosť sťažovateľky   pri   predbežnom   prerokovaní   odmietol   z dôvodu   zjavnej   neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

3. Sťažovateľka v sťažnosti namietala aj porušenie svojho základného práva podľa čl. 47 ods. 2 ústavy postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Spr. 688/08.

Z argumentácie   sťažovateľky   uvedenej   v sťažnosti   vyplýva,   že   k porušeniu označeného práva na právnu pomoc malo dôjsť v dôsledku toho, že predsedníčka krajského súdu pri vybavovaní jej sťažnosti jej odpovedala po zákonom ustanovenej lehote upravenej v zákone č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon   o súdoch“)   a   sťažnosť   nevybavila   meritórne   z dôvodu „údajnej   absencie splnomocnenia“.

Ústavný   súd   zistil,   že   sťažovateľka   (zastúpená   advokátom   JUDr.   M.)   podala 15. októbra 2008 predsedníčke krajského súdu „Žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti žalobcu   v   2. rade   na   prieťahy   v   konaní   predsedníčkou   Okresného   súdu   Piešťany, č.: Spr. 519/2008“, v ktorej poukázala na už opísané skutočnosti, ktoré sú takmer totožné s predmetom sťažnosti podanej ústavnému súdu 31. decembra 2008.

Krajský   súd   vybavil   sťažnosť   podaním   sp. zn.   Spr 688/08   zo   7.   decembra   2008, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Po oboznámení sa s predmetnou sťažnosťou i spisom Okresného súdu Piešťany 7 C/44/2008   som   zistila,   že   spoločnosť   H.   s.   r.   o...   v   mene   ktorej   podávate   sťažnosť, vystupuje v predmetnom konaní... ako žalobca v 2. rade, pričom táto spoločnosť je v konaní zastúpená advokátom JUDr.   J. B.   na základe plnej moci zo 16. 4. 2008 (č.   l.   7), keď za spoločnosť   ako   konateľ   vystupuje   S.,   bytom   P.   V   priebehu   konania   bolo   do   spisu doložené   späťvzatie   žaloby   zo   dňa   5. 8.   2008   (č.   l.   46   spisu),   ktoré   je   podpísané za spoločnosť H. s. r. o., konateľom R. Č., ktorý odvoláva v celom rozsahu plnomocenstvo udelené JUDr. J. B. konateľom S.

Z uvedeného vyplýva, že účastníkom tohto sporu je spoločnosť H. s. r. o. so sídlom vo V., keď pôvodne za ňu koná konateľ S. a je právne zastúpená advokátom JUDr. J. B. Na druhej strane podaním zo dňa 5. 8. 2008 za spoločnosť H. s. r. o. koná konateľ R. Č. a spoločnosť nie je zastúpená právnym zástupcom.

Ani   v   jednom   prípade   za   spoločnosť   nevystupuje   právny   zástupca   JUDr.   M.   M. Z uvedeného   vyplýva,   že   nie   ste   právnym   zástupcom   účastníkov   v   tomto   konaní,   Vaše plnomocenstvo pre spoločnosť H. nebolo predložené ani pri podávaní žaloby, kde žalobcu H. zastupuje JUDr. J. B., ani pri späťvzatí žaloby, kde žalobca H. nie je nikým zastúpený. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. sťažnosť môže podať účastník konania, alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva na verejné   prerokovanie   vecí   bez   zbytočných   prieťahov,   alebo   porušovanie   zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, vyššími súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva...

Za   sťažovateľa   zákon   označuje   len   účastníka   konania,   alebo   stranu   v   konaní. Za sťažovateľa   môže   podať   sťažnosť   aj   jeho   právny   zástupca.   Vaše   plnomocenstvo v predmetnom   konaní   nebolo   preukázané   nebolo   preukázané   ani   v   rámci   sťažnostného konania a predsedníčka Okresného súdu Piešťany vybavila Vašu sťažnosť napriek tomu, že nie   ste   právnym   zástupcom   žiadneho   z   účastníkov   v   predmetnom   konaní.   Svoje plnomocenstvo ste nepodali ani v samotnej sťažnosti doručenej Okresnému súdu Piešťany dňa 15. 8. 2008, preto nie ste osobou oprávnenou na podanie sťažnosti ani na podanie žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti...“

Podľa   § 63   zákona   o súdoch   sťažnosti   vybavuje   predseda   príslušného   súdu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Sťažnosti na predsedu súdu vybavuje predseda súdu vyššieho stupňa.

Podľa § 65 zákona o súdoch sťažnosť musí byť vybavená do 30 dní odo dňa jej doručenia   orgánu   príslušnému   na   jej   vybavenie   (odsek 1).   Ak   lehotu   podľa   odseku   1 nemožno   dodržať   z   dôvodu   nemožnosti   zabezpečenia   podkladov   na   riadne   vybavenie sťažnosti alebo v prípadoch náročných na prešetrenie, možno lehotu uvedenú v odseku 1 predĺžiť;   sťažnosť   však   musí   byť   vybavená   najneskôr   do   troch   mesiacov   odo   dňa   jej doručenia orgánu príslušnému na jej vybavenie. O každom predĺžení lehoty na vybavenie sťažnosti   a o dôvodoch   predĺženia   je   orgán   vybavujúci   sťažnosť   povinný   písomne upovedomiť sťažovateľa bez zbytočného odkladu v rámci lehoty podľa odseku 1 (odsek 2).

Ak je sťažovateľ toho názoru, že sťažnosť, ktorú podal na príslušnom orgáne súdu, nebola ním riadne vybavená, môže podľa § 67 ods. 1 písm. c) zákona o súdoch požiadať do 30   dní   od doručenia   odpovede,   s ktorou   nie   je   spokojný, Ministerstvo   spravodlivosti Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ministerstvo“)   o   prešetrenie   vybavenia   sťažnosti predsedom krajského súdu.

Podľa   § 68   zákona   o súdoch   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak,   použije sa na vybavovanie   sťažností   osobitný   zákon,   ktorým   je   zákon   č. 152/1998   Z. z. o sťažnostiach.

Vychádzajúc   z uvedených   ustanovení   zákona   o súdoch   a   z obsahu   napadnutej odpovede   označeného   subjektu   vyplýva,   že   ten   zvoleným   spôsobom   riadne   odôvodnil a vybavil   sťažovateľkinu   sťažnosť   v súlade   s platnými   právnymi   predpismi,   aj   keď   nie podľa jej predstáv, z čoho teda vyplýva, že medzi ňou namietaným postupom krajského súdu   a základným   právom   podľa   čl.   47   ods.   2   ústavy   neexistuje   príčinná   súvislosť, a v týchto prípadoch ústavný súd podľa svojej konštantnej judikatúry (m. m. IV. ÚS 44/07) sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   na   záver   poznamenáva,   že   ďalším   dôvodom   odmietnutia   sťažnosti v tejto časti je jej neprípustnosť (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde), pretože sťažovateľka nevyužila možnosť nápravy ňou tvrdeného protiprávneho stavu postupom   ustanoveným   §   67   ods.   1   písm.   c)   zákona   o súdoch,   t.   j.   nepožiadala ministerstvo o prešetrenie   vybavenia   jej   sťažnosti   predsedom   krajského   súdu   (obdobne napr. I. ÚS 416/08).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2009