znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 79/08-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. apríla 2008 v senáte zloženom   z predsedu   Ľubomíra   Dobríka   a zo   sudcov   Jána   Auxta   a Rudolfa   Tkáčika prerokoval sťažnosť MUDr. J. K., T., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   uznesením   Krajského   súdu v Prešove sp. zn. 2 NcC 3/07 z 5. februára 2007 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo MUDr. J. K. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   uznesením   Krajského   súdu v Prešove sp. zn. 2 NcC 3/07 z 5. februára 2007   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Uznesenie   Krajského   súdu   v Prešove   sp.   zn.   2   NcC   3/07   z 5.   februára   2007 z r u š u j e   a vec vracia na nové konanie a rozhodnutie.

3.   Krajský   súd   v Prešove   j e   p o v i n n ý   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia MUDr.   J.   K.   v sume   7   492   Sk   (slovom   sedemtisícštyristodeväťdesiatdva   slovenských korún) na účet jeho advokátky JUDr. I. R., K. (...), do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   podľa   §   25   ods.   3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   uznesením   č.   k.   III.   ÚS   79/08-16 z 18. marca 2008 prijal na ďalšie konanie sťažnosť MUDr. J. K. (ďalej len „sťažovateľ“) pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na spravodlivé   súdne konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 NcC 3/07 z 5. februára 2007.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že:„Sťažovateľ podal dňa 22. 12. 2006 na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou návrh na začatie konania o ochranu osobnosti proti odporcovi A. B. Predmetné konanie sa vedie na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou pod sp. zn. 3 C 260/06 a doposiaľ nie je právoplatne skončené. Predmetná vec bola pridelená JUDr. M. V., sudcovi Okresného súdu vo Vranove nad Topľou, na prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 2 NcC 3/07 zo dňa 5. 2. 2007, ktoré bolo doručené   právnej   zástupkyni   sťažovateľa   dňa   23.   2.   2007,   rozhodol   tak,   že   sudcovia JUDr. M. N., JUDr. M. V., JUDr. J. K., JUDr. E. B., JUDr. V. P., JUDr. R. V., JUDr. J. H., JUDr. I. M., JUDr. V. M. a JUDr. S. Š. nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci 3 C 260/2006 Okresného súdu vo Vranove nad Topľou. (...)

Návrhom   zo   dňa   7.   10.   2004   podaným   dňa   14.   10.   2004   na   Okresnom   súde vo Vranove   nad   Topľou,   ktorý   bol   vedený   pod   sp.   zn.   9   C   162/04,   sa   začalo   proti Okresnému súdu vo Vranove nad Topľou konanie, v ktorom sa navrhovateľ - sťažovateľ domáhal   ochrany   osobnosti   proti   Okresnému   súdu   vo   Vranove   nad   Topľou.   Dôvodom podania návrhu bola skutočnosť, že Okresný súd vo Vranove nad Topľou vo viacerých konaniach, v ktorých bol sťažovateľ navrhovateľom, prerušil konanie až do právoplatnosti konania   vedeného   vtom   čase   na   Okresnom   súde   vo   Vranove   nad   Topľou   pod   sp.   zn. 7 P 179/2002,   ktorá   sa   týkala   návrhu   Okresného   úradu   vo   Vranove   nad   Topľou na obmedzenie spôsobilosti sťažovateľa na právne úkony. Predmetná vec bola z dôvodu, že všetci sudcovia Okresného súdu vo Vranove nad Topľou boli vylúčení z prejednávania tejto veci, prikázaná uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2 NcC 58/04 zo dňa 10. 11. 2004 na konanie Okresnému súdu v Humennom.

Následne boli v ďalších - všetkých konaniach v tom čase vedených na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou, v ktorých bol účastníkom sťažovateľ,   vylúčení všetci sudcovia Okresného súdu vo Vranove nad Topľou z prejednávania týchto vecí:

Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 3 NcC 52/04 zo dňa 19. 11. 2004 rozhodol o vylúčení sudcov Okresného súdu vo Vranove nad Topľou, medzi nimi aj JUDr. M. V. z rozhodovania   a   prejednávania   veci   sp.   zn.   7   P   179/02   vedenej   na   tomto   súde   a   vec prikázal   Okresnému   súdu   v   Humennom.   V   odôvodnení   tohto   rozhodnutia   krajský   súd uvádza, že odporca (sťažovateľ MUDr. K.) vedie ako navrhovateľ konanie voči Okresnému súdu   vo   Vranove   nad   Topoľu   na   ochranu   osobnosti.   Preto   by   nebolo   vhodné, aby v predmetnej veci, v ktorej súd rozhodoval o vylúčení, rozhodovali sudcovia, ktorých rozhodovacou   činnosťou   došlo   podľa   názoru   odporcu   -   teda   sťažovateľa   k   spôsobeniu mu nemajetkovej   ujmy.   Z   odôvodnenia   tohto   rozhodnutia   ďalej   vyplýva,   že   sudca JUDr. M. V.   uviedol,   že   na   základe   skutočností,   ktoré   uvádzal   odporca   -   sťažovateľ vo veciach, v ktorých rozhodoval, zvažuje podať trestné oznámenie.

Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 2 NcC 15/06 zo dňa 23. 3. 2006 rozhodol o vylúčení sudcov Okresného súdu vo Vranove nad Topľou, medzi nimi aj JUDr. M. V. z rozhodovania a prejednávania veci sp. zn. 7 E 77/2005 vedenej na tomto súde a vec prikázal   Okresnému   súdu   v   Humennom.   V   odôvodnení   tohto   rozhodnutia   krajský   súd uvádza,   že   sudcovia   Okresného   súdu   vo   Vranove   nad   Topľou   už   boli   v   inom   konaní vylúčení, kde vystupoval povinný (sťažovateľ MUDr. K.) ako účastník konania a je preto potrebné ich vylúčiť z predmetného konania. Pre vyslovenie zaujatosti stačí aj pochybnosť o nezaujatosti   konajúceho   sudcu,   resp.   sudcov.   Nakoľko   aj   samotní   sudcovia   uviedli, že sa cítia   byť   zaujatí,   existuje   tu   pochybnosť   o   nezaujatosti   sudcov   Okresného   súdu vo Vranove nad Topľou.

Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 2 NcC 64/04 zo dňa 24. 11. 2004 rozhodol o vylúčení sudcov Okresného súdu vo Vranove nad Topľou, medzi nimi aj JUDr. M. V. z rozhodovania a prejednávania veci sp. zn. 7 C 42/00 vedenej na tomto súde a vec prikázal Okresnému   súdu   v   Humennom.   V   odôvodnení   tohto   rozhodnutia   krajský   súd   uvádza, že u všetkých   sudcov   okresného   súdu   by   mohli   vzniknúť   pochybnosti   o   ich   nezaujatosti vyplývajúce zo skutočnosti,   že žalobca - sťažovateľ proti tomuto okresnému súdu vedie žalobu na ochranu osobnosti. Vzhľadom na túto okolnosť boli všetci sudcovia tohto súdu vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.

Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 3 NcC 57/04 zo dňa 25. 11. 2004 rozhodol o vylúčení sudcov Okresného súdu vo Vranove nad Topľou, medzi nimi aj JUDr. M. V. z rozhodovania   a   prejednávania   veci   sp.   zn.   7   C 181/00   vedenej   na   tomto   súde   a   vec prikázal   Okresnému   súdu   v   Humennom.   V   odôvodnení   tohto   rozhodnutia   krajský   súd uvádza okrem iného, že sudca JUDr. M. V. sa vyjadril, že sa cíti byť zaujatý vzhľadom na písomné podania žalobcu - sťažovateľa, v ktorých napáda jeho osobné, ako aj odborné schopnosti.   Ďalej   krajský   súd   uviedol,   že   zistil   u   všetkých   sudcov   Okresného   súdu vo Vranove nad Topľou dôvod k vzniku pochybnosti o ich nezaujatosti. Tento dôvod videl v tom, že žalobca - sťažovateľ podal proti Okresnému súdu vo Vranove nad Topľou návrh na ochranu osobnosti.

Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 4 NcC 55/04 zo dňa 25. 11. 2004 rozhodol o vylúčení sudcov Okresného súdu vo Vranove nad Topľou, medzi nimi aj JUDr. M. V. z rozhodovania   a   prejednávania   veci   sp.   zn.   7   C   303/00   vedenej   na   tomto   súde a vec prikázal Okresnému súdu v Humennom. V odôvodnení tohto rozhodnutia krajský súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že sú tu také okolnosti, ktoré svedčia o pochybnostiach o nezaujatosti   sudcov   Okresného   súdu   vo   Vranove   nad   Topľou.   Za   takéto   okolnosti považuje odvolací súd skutočnosť, že proti Okresnému súdu vo Vranove nad Topľou podal žalobu o ochranu osobnosti.

Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 4 NcC 60/04 zo dňa 30. 11. 2004 rozhodol o vylúčení sudcov Okresného súdu vo Vranove nad Topľou, medzi nimi aj JUDr. M. V. z ň rozhodovania   a   prejednávania   veci   sp.   zn.   3   C   717/00   vedenej   na   tomto   súde a vec prikázal Okresnému súdu v Humennom. V odôvodnení tohto rozhodnutia krajský súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že sú tu také okolnosti, ktoré svedčia o pochybnostiach o nezaujatosti   sudcov   Okresného   súdu   vo   Vranove   nad   Topľou.   Za   takéto   okolnosti považuje odvolací súd skutočnosť, že sťažovateľ proti Okresnému súdu vo Vranove nad Topľou podal žalobu o ochranu osobnosti.

Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 1 NcC 42/04 zo dňa 25. 11. 2004 rozhodol o vylúčení sudcov Okresného súdu vo Vranove nad Topľou, medzi nimi aj JUDr. M. V. z rozhodovania   a   prejednávania   veci   sp.   zn.   6   C 644/97   vedenej   na   tomto   súde   a   vec prikázal   Okresnému   súdu   v   Humennom.   V   odôvodnení   tohto   rozhodnutia   krajský   súd uvádza,   že   sudca   JUDr.   M.   V.   sa   vyjadril,   že   sa   cíti   byť   zaujatý,   vzhľadom   na to, že ho žalobca   -   sťažovateľ   v   písomných   podaniach   napádal   osobne,   aj   odborne. Nadriadený   súd   ďalej   uviedol,   že   u   všetkých   sudcov   Okresného   súdu   vo   Vranove   nad Topľou   by   mohli   vzniknúť   pochybnosti   o   ich   nezaujatosti   vyplývajúce   zo   skutočnosti, že žalobca   -   sťažovateľ   proti   uvedenému   okresnému   súdu   podal   žalobu   na   ochranu osobnosti.

Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 3 NcC 3/06 zo dňa 19. 1. 2006 rozhodol o vylúčení sudcov Okresného súdu vo Vranove nad Topľou, medzi nimi aj JUDr. M. V. z rozhodovania   a   prejednávania   veci   sp.   zn.   2   C 396/99   vedenej   na   tomto   súde   a   vec prikázal   Okresnému   súdu   v   Humennom.   V   odôvodnení   tohto   rozhodnutia   krajský   súd uvádza, že sú také okolnosti, ktoré svedčia o tom, že sudcovia Okresného súdu Vranov nad Topľou uvedení vo výroku tohto uznesenia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 6 NcC 27/05 zo dňa 23. 8. 2005 rozhodol o vylúčení sudcov Okresného súdu vo Vranove nad Topľou, medzi nimi aj JUDr. M. V. z rozhodovania a prejednávania veci sp. zn. 7 C 79/2005 vedenej na tomto súde a vec prikázal Okresnému súdu v Poprade. V odôvodnení tohto rozhodnutia krajský súd uvádza, že JUDr. M. V. poukázal na to, že ho žalobca - sťažovateľ písomne napádal, jednak osobne, ako aj odborne v súdnych konaniach, v ktorých rozhodoval. Ďalej uviedol, že za dôvod, ktorý by mohol vyvolávať objektívne pochybnosti o nezaujatosti ktoréhokoľvek zo sudcov Okresného súdu vo Vranove nad Topľou treba považovať fakt, že žalobca -sťažovateľ podal žalobu na ochranu osobnosti práve proti Okresnému súdu vo Vranove nad Topľou. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 7 NcC 2/06 zo dňa 25. 1. 2006 rozhodol o vylúčení sudcov Okresného súdu vo Vranove nad Topľou, medzi nimi aj JUDr. M. V. z rozhodovania   a   prejednávania   veci   sp.   zn.   6   C 271/05   vedenej   na   tomto   súde   a   vec prikázal Okresnému súdu v Poprade. V odôvodnení tohto rozhodnutia krajský súd uvádza, že   krajský   súd   rozhodol,   že   všetci   sudcovia   Okresného   súdu   vo   Vranove   nad   Topľou sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. (...)

Zo   skutočností   uvedených   v   článku   I.   tejto   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ je účastníkom konania v pozícii navrhovateľa a odporcom je Okresný súd vo Vranove nad Topľou, pričom predmetom konania je ochrana osobnosti, ktorej sa sťažovateľ dožaduje tvrdiac,   že   do   jeho   práva   na   ochranu   osobnosti   došlo   rozhodnutiami   Okresného   súdu vo Vranove   nad   Topľou.   Táto   skutočnosť   objektívne   tvorí   jeden   z   parametrov,   ktoré charakterizujú   stav   sudcov   Okresného   súdu   vo   Vranove   nad   Topľou   k   sťažovateľovi. Táto skutočnosť,   keď   medzi   sťažovateľom   a   Okresným   súdom   vo   Vranove   nad   Topľou je v určitom   súdnom   konaní   pomer   navrhovateľ   -   odporca   je   taká,   že   so   zreteľom na ňu možno   mať   pochybnosti   o   nezaujatosti   sudcov   Okresného   súdu   vo   Vranove   nad Topľou.   Sťažovateľ   vo   veciach   uvedených   v   článku   I,   v   ktorých   boli   všetci   sudcovia Okresného   súdu   vo   Vranove   nad   Topľou   vylúčení   z   prejednávania   veci,   netvrdil a ani to sudcovia   netvrdili,   že   by   v   iných   veciach   ako   v   konkrétnej   veci   týkajúcej   sa ochrany osobnosti   proti   Okresnému   súdu   vo   Vranove   nad   Topľou   mali   k   týmto veciam určitý   pomer.   Samotní   sudcovia   však   tvrdili,   že   majú   taký   pomer,   vzhľadom na už spomínaný návrh na ochranu osobnosti, že možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Táto skutočnosť bola, ako to vyplýva z rozhodnutí citovaných v článku č. I. tejto sťažnosti, konštatovaná v 10 uzneseniach Krajského súdu v Prešove. (...)

Sťažovateľ je presvedčený o tom, že spravodlivým súdnym konaním treba rozumieť aj také konanie, ktoré rešpektuje text, obsah, zmysel a účel ustanovení právnych predpisov. Sťažovateľ   je   presvedčený   aj   o   tom,   že   súčasťou   spravodlivého   konania   je   aj   právo účastníka očakávať, že vo veciach s rovnakým skutkovým základom, na ktoré sa aplikujú rovnaké ustanovenia právnych predpisov, možno očakávať rovnaké rozhodnutie súdu. Sťažovateľ je v situácii, keď v skutočnosti nie je jasné, prečo v 10 veciach dospel Krajský súd v Prešove pri rovnakých skutkových okolnostiach k záveru o vylúčení sudcov Okresného súdu vo Vranove nad Topľou z prejednávania veci, v ktorých bol účastníkom žalobca a v ďalšej, bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom zmenili skutkové okolnosti, títo sudcovia vylúčení nie sú. Medzi posledným z rozhodnutí o vylúčení sudcov Okresného súdu   vo   Vranove   nad   Topľou   a   napadnutým   rozhodnutím   o   ich   nevylúčení,   nedošlo k žiadnej zmene, ktorá by vysvetľovala alebo odôvodňovala rozhodnutie súdu.“

Sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   v náleze   vyslovil,   že   krajský   súd   uznesením sp. zn. 2 NcC 3/07 z 5. februára 2007 porušil jeho základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby uvedené uznesenie zrušil, vrátil vec krajskému súdu   na   ďalšie   konanie   a zakázal   mu   pokračovať   v porušovaní   označených   práv, a aby sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr 10052/2008 z 1. apríla 2008 vyjadril predseda krajského súdu, v ktorom uviedol:

„V predmetnej veci sudcovia Okresného súdu Vranov nad Topľou vyjadrili svoju zaujatosť   z   dôvodu,   že   navrhovateľ   MUDr.   J.   K.   v   konaní   pred   Okresným   súdom vo Vranove nad Topľou, č. k. 9 C 162/04 podal žalobu proti Okresnému súdu Vranov nad Topľou   o ochranu   osobnosti,   kde   namietal   zaujatosť   všetkých   sudcov   Okresného   súdu Vranov nad Topľou, nakoľko zo strany Okresného súdu Vranov nad Topľou došlo k zásahu do práv žalobcu rozhodnutiami vyššie uvedeného okresného súdu. Vzhľadom na to sa všetci sudcovia Okresného súdu Vranov nad Topľou cítia byť vo veci zaujatí, resp. by mohla vzniknúť pochybnosť o ich nezaujatosti a preto súhlasia a navrhujú, aby vec bola pridelená inému vecne príslušnému súdu.

Podľa § 14 ods. 1, 3 O. s. p., sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti   o   ich   nezaujatosti,   dôvodom   na   vylúčenie   sudcu   nie   sú   okolnosti,   ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci.

V   záujme   zabezpečenia   nezávislosti   a   nestrannosti   súdnictva,   vec   patriacu do právomoci   súdov   prejednáva   zákonný   sudca,   ktorým   je   sudca,   ktorému   bola   vec pridelená na vybavenie v súlade s platným rozvrhom práce príslušného súdu. Tak, ako sudca si nemá právo vyberať si vec, ktorú bude rozhodovať, nemajú ani účastníci právo vyberať si sudcu zodpovedajúceho ich predstavám. Sudca,   ktorému bola vec pridelená, je povinný   v   nej   konať   až   do   jej   právoplatného   skončenia.   Vec   mu   môže   byť   odňatá len výnimočne nadriadeným súdom za splnenia zákonných podmienok.

Vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania vo veci predpokladá takú situáciu, že nemožno mať pochybnosti o tom, že sudca i pri vynaložení úsilia o objektívne posúdenie veci nemôže byť nestranný vo vzťahu k účastníkom, ich zástupcom alebo bude mať záujem na určitom meritórnom ukončení konania. Takúto situáciu predpokladá najmä príbuzenský vzťah   k   účastníkom   alebo   ich   zástupcom,   priateľský   alebo   nepriateľský   pomer   k   týmto osobám,   osobný   alebo   ekonomický   záujem   na   určitom   ukončení   a   podobne.   Musí   ísť o okolnosti   vyvolávajúce   dôvodnú   obavu,   žeby   sudca   nemohol   objektívne   a   spravodlivo vec posúdiť.

Z   obsahu   spisu   nevyplýva,   že   by   v   danom   prípade   boli   také   okolnosti,   ktoré by svedčili o pochybnosti o nezaujatosti sudcov Okresného súdu Vranov nad Topľou, keďže táto právna vec sa nijako netýka sudcov menovaného súdu.

S ohľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Prešove ako nadriadený súd rozhodol, že sudcovia   Okresného   súdu   Vranov   nad   Topľou   nie   sú   vylúčení   z   prejednávania a rozhodovania veci 3 C 360/2006 Okresného súdu Vranov nad Topľou.“

Krajský   súd   v podaní   z 1.   apríla   2008 a právna   zástupkyňa sťažovateľa v podaní z 8. apríla 2008 uviedli, že netrvajú na ústnom prerokovaní veci. Z tohto dôvodu ústavný súd upustil od ústneho pojednávania, pretože od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Na základe sťažnosti a jej príloh, vyjadrenia krajského súdu a príslušných rozhodnutí ústavný súd zistil tieto skutočnosti:

Krajský súd uznesením sp. zn. 2 NcC 3/07 z 5. februára 2007 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Vranov nad Topľou (ďalej len „okresný súd“) JUDr. M. N., JUDr. M. V., JUDr. J. K., JUDr. E. B., JUDr. V. P., JUDr. R. V., JUDr. J. H., JUDr. I. M., JUDr. V. M. a JUDr.   S.   Š.   (ďalej   len   „sudcovia   okresného   súdu“)   nie   sú   vylúčení „z prejednávania a rozhodovania   veci   3   C   260/2006   Okresného   súdu   Vranov   nad   Topľou“.   Toto   svoje rozhodnutie   zdôvodnil   najmä   tým,   že   sudcovia   okresného   súdu   sa   cítia   byť   zaujatí z dôvodu, že sťažovateľ podal žalobu o ochranu osobnosti, kde namietal zaujatosť všetkých sudcov   tohto súdu,   ktorí   vzhľadom   na to   navrhli, aby bola vec pridelená inému   vecne príslušnému súdu. V uznesení ďalej uviedol:

„Podľa § 14 ods. 1, 3 O. s. p., sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti   o ich   nezaujatosti.   Dôvodom   na   vylúčenie   sudcu   nie   sú   okolnosti,   ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci.

V záujme   zabezpečenia   nezávislosti   a nestrannosti   súdnictva,   vec   patriacu do právomoci   súdov   prejednáva   zákonný   sudca,   ktorým   je   sudca,   ktorému   bola   vec pridelená   na   vybavenie   v súlade   s platným   rozvrhom   práce   príslušného   súdu. Tak, ako sudca si nemá právo vyberať si vec, ktorú bude rozhodovať, nemajú ani účastníci právo   vyberať   si   sudcu   zodpovedajúceho   ich   predstavám.   Sudca,   ktorému   bola   vec pridelená, je povinný v nej konať až do jej právoplatného skončenia. Vec mu môže byť odňatá len výnimočne nadriadeným súdom za splnenia zákonných podmienok.

Vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania vo veci predpokladá takú situáciu, že možno mať pochybnosti o tom, že sudca i pri vynaložení úsilia o objektívne posúdenie veci nemôže byť nestanný vo vzťahu k účastníkom, ich zástupcom alebo bude mať záujem na určitom metrirórnom ukončení konania. Takúto situáciu predpokladá najmä príbuzenský vzťah   k účastníkom   alebo   ich   zástupcom,   priateľský   alebo   nepriateľský   pomer   k týmto osobám, osobný alebo ekonomický záujem na určitom ukončení veci a podobne. Musí však ísť o okolnosti vyvolávajúce dôvodnú obavu, že by sudca nemohol objektívne a spravodlivo vec posúdiť.

Z   obsahu   spisu   nevyplýva,   že   by   v   danom   prípade   boli   také   okolnosti,   ktoré by svedčili   o pochybnosti   o   nezaujatosti   sudcov   Okresného   súdu   Vranov   nad   Topľou, keďže táto právna vec sa nijako netýka sudcov menovaného súdu.

S ohľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Prešove ako nadriadený súd rozhodol, že sudcovia   Okresného   súdu   Vranov   nad   Topľou   nie   sú   vylúčení   z prejednávania a rozhodovania veci 3 C 360/2006 Okresného súdu Vranov nad Topľou.“

Z doložených rozhodnutí krajského súdu sp. zn. 2 NcC 58/04 z 10. novembra 2004, sp. zn. 3 NcC 52/04 z 19. novembra 2004, sp. zn. 2 NcC 15/2006 z 23. marca 2006, sp. zn. 2 NcC 64/04 z 24. novembra 2004, sp.   zn. 3 NcC 57/04 z 25. novembra 2004, sp.   zn. 4 NcC 55/04   z 25.   novembra   2004,   sp.   zn.   4   NcC   60/04   z 30.   novembra   2004,   sp.   zn. 1 NcC 42/04   z 25.   novembra   2004,   sp.   zn.   3   NcC   3/2006   z 19.   januára   2006,   sp.   zn. 6 NcC 27/2005 z 23.   augusta   2005 a sp.   zn. 7   NcC   2/2006   z 25.   januára 2006   vyplýva, že tento vylúčil sudcov okresného súdu z prerokovávania a rozhodovania vecí sťažovateľa a prikázal   ich   na   ďalšie   konanie   iným   súdom,   pričom   napr.   v   uznesení   sp.   zn. 2 NcC 58/2004 z 10. novembra 2004 uviedol:

„Vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania vo veci predpokladá takú situáciu, že možno mať pochybnosti o tom, že sudca i pri vynaložení úsilia o objektívne posúdenie veci nemôže byť nestranný vo vzťahu k účastníkom, ich zástupcom alebo bude mať záujem na určitom meritórnom ukončení konania. Takúto situáciu predpokladá najmä príbuzenský vzťah k účastníkom alebo k ich zástupcom,   priateľský alebo nepriateľský pomer k týmto osobám, osobný alebo ekonomický záujem na určitom ukončení veci a podobne.

Po preskúmaní obsahu spisu, nadriadený súd zistil, že u sudcov Okresného súdu Vranov nad Topľou by mohli vzniknúť pochybnosti o ich nezaujatosti. Predmetom daného konania   je   nárok   žalobcu   na   ochranu   osobnosti,   ktorým   žalobca   požaduje   náhradu nemajetkovej   ujmy   spôsobenej   nezákonným   postupom   tohto   súdu   a ako   žalovaný   preto vystupuje v tomto prípade Okresný súd vo Vranove nad Topľou. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť by mohli vzniknúť pochybnosti o nezaujatosti sudcov tohto súdu. Nie je vhodné, aby   posúdenie   uvedeného   nároku   vykonávali   sudcovia   súdu,   rozhodovacou   činnosťou ktorého došlo podľa názoru žalobcu k spôsobeniu ujmy. Je pritom treba brať do úvahy možnú nedôveru protistrany do budúcnosti.

Nadriadený súd preto rozhodol, že sudcovia Okresného súdu vo Vranove nad Topľou uvedení vo výroku tohto uznesenia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci.“

III.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde   a v prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa ustanovenia § 12 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak nemôže príslušný súd o veci konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení (§ 14), musí byť vec prikázaná inému súdu toho istého stupňa.

Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa ustanovenia § 15 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne predsedovi súdu.

Predmetom konania pred ústavným súdom je namietané porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť rozhodnutím krajského súdu o nevylúčení sudcov okresného súdu v jeho veci týkajúcej sa návrhu na ochranu osobnosti, ktorý smeroval proti rozhodnutiam okresného súdu.

Krajský súd samotných sudcov okresného súdu z dôvodu ich účasti v prebiehajúcich konaniach   ako   strany   sporu   vylučoval   z rozhodovacej   činnosti   okrem   prípadu, keď uznesením sp. zn. 2 NcC 3/07 z 5. februára 2007 rozhodol, že sudcovia okresného súdu sú nestranní a prikázal im vo veci konať a rozhodnúť.

Sťažovateľ je presvedčený, že súčasťou spravodlivého konania je aj právo účastníka očakávať, že vo veciach s rovnakým základom, na ktoré sa aplikujú rovnaké ustanovenia právnych   predpisov,   možno   očakávať   rovnaké   rozhodnutie   súdu.   Medzi ostatným rozhodnutím krajského súdu o vylúčení sudcov okresného súdu z konania a rozhodnutím o ich nevylúčení nedošlo k žiadnej zmene, ktorá by vysvetľovala alebo odôvodňovala jeho rozhodnutie.

Ústavný   súd   už   vo   viacerých   svojich   rozhodnutiach   (III.   ÚS   24/05)   zdôvodnil, že čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje predovšetkým prístup k súdu a rovnaké právne postavenie účastníkov v konaní pred ním; len v takom prípade sa vytvárajú podmienky na ochranu základných práv a slobôd v konaní pred súdom.

Súd   musí   mať   ústavou   výslovne   určenú   kvalitu,   najmä   musí   byť   nezávislý a nestranný,   tiež   musí   byť   zriadený   zákonom   a   mať   plnú   jurisdikciu   rozhodovať vo veciach.

Podľa už vysloveného názoru ústavného súdu obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutia v konkrétnej veci boli výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že   súd   musí   každú   vec   prerokovať   a rozhodnúť   tak,   aby   voči   účastníkom   postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké   príležitosti   pre   uplatnenie   všetkých   práv,   ktoré   im   zaručuje   právny   poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (II. ÚS 71/97).

Nestrannosť   sudcu   obyčajne definujeme ako   absenciu   predsudku   alebo   zaujatosti a z pohľadu čl. 6 ods. 1 dohovoru sa môže posudzovať na základe dvoch rôznych prístupov.

Obsahom   práva   na   nestranný   súd   je,   aby   rozhodnutie   v konkrétnej   veci   bolo výsledkom   konania nestranného súdu,   čo   znamená, že   súd   musí   každú   vec   prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci.

Základné   právo   na   prerokovanie   a rozhodnutie   veci   nestranným   súdom je v občianskom   súdnom   konaní   zaručené   prostredníctvom   inštitútu   vylúčenia   sudcu z ďalšieho pojednávania a rozhodnutia pre zaujatosť. Z uvedeného dôvodu možno sudcu vylúčiť buď na návrh účastníka súdneho konania alebo na základe návrhu samotného sudcu (I. ÚS 73/97).

Nestrannosť   treba   skúmať   z dvoch   hľadísk,   a to   zo   subjektívneho   hľadiska nestrannosti,   t.   j.   v danom   prípade   treba   zistiť   osobné   presvedčenie   sudcu prerokovavajúceho   prípad,   a z objektívneho   hľadiska   nestrannosti,   t.   j.   v danom   prípade treba   zistiť,   či   sú   poskytnuté   dostatočné   záruky   na   vylúčenie   akejkoľvek   pochybnosti v danom smere.

V prípade   subjektívneho   hľadiska   nestrannosti   sa   nestrannosť   sudcu   predpokladá až do predloženia dôkazu opaku (Piersack v. Belgicko z 1. októbra 1982).

Aj nestrannosť sudcu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sa definuje ako absencia predsudku alebo zaujatosti a posudzuje sa na základe dvoch prístupov, ktoré skúmajú, ako už bolo zdôraznené, subjektívnu a objektívnu nestrannosť.

V danom prípade krajský súd konal na základe návrhu sudcov okresného súdu, ktorý bol riadne zdôvodnený tým, že sudcovia, ktorí žiadali svoje vylúčenie v iných konaniach sťažovateľa,   boli   účastníkmi   konania,   voči   ktorým   sťažovateľ   podal   návrh   na   ochranu osobnosti. Krajský súd rozhodol, že sudcovia okresného súdu nie sú vylúčení, čo zdôvodnil rozvrhom práce a povinnosťou sudcu konať v pridelených veciach až do ich právoplatného skončenia. Uviedol tiež úvahu počítajúcu so subjektívnym zaujatím sudcu vo veci bez toho, aby pripustil čo len zmienku o objektívnej nestrannosti.

Takéto rozhodnutie krajského súdu (prečo sudcovia nie sú vylúčení) musí byť jasné a musí zodpovedať na oba možné spôsoby zaujatosti (nielen subjektívnu, ale aj objektívnu); súd   sa   musí   aj   navonok   javiť   ako   nestranný,   nadaný   spravodlivým,   nestranným a nezaujatým rozhodovaním.

Najmä   pri   takom   závažnom   rozhodnutí,   ako   je   objektívna   stránka   sudcovskej nezávislosti,   musí   súd   vychádzať   zo   všetkých   dostupných   spisov   a tieto   náležite vyhodnotiť.

Ústavný   súd   zistil,   že   v iných   najmenej   desiatich   (totožných)   rozhodnutiach krajský súd   rozhodol   o vylúčení   všetkých   sudcov   okresného   súdu   najmä   z dôvodu objektívnej zaujatosti.

Ústavný súd zistil, že uznesením krajského súdu sp. zn. 2 NcC 3/07 z 5. februára 2007 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie. (...) Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.Ústavný   súd   vyslovil   porušenie   označených   práv   sťažovateľa,   zrušil   rozhodnutie krajského súdu a vrátil mu vec na nové konanie a rozhodnutie (bod 2 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   žiadal   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   20 000 Sk, ktoré zdôvodnil svojím hlbokým otrasom zo súdneho rozhodnutia.

Ústavný   súd   vyslovil   porušenie   označených   práv   sťažovateľa,   zrušil   rozhodnutie krajského súdu a prikázal mu vo veci konať a rozhodnúť, čím považuje nápravu následkov porušenia týmto rozhodnutím za dovŕšenú.

Nad   rámec   uvedeného   ústavný   súd   pripomína,   že   išlo   o procesné   rozhodnutie, ktoré nemalo účinky na rozhodnutie vo veci samej, preto v tejto časti sťažnosti nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).

Sťažovateľ si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 7 492 Sk, a to za dva úkony právnej služby, dve paušálne náhrady a 19 % DPH.

Ústavný súd podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastúpením v konaní pred ústavným súdom.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o trovách   konania   vychádzal   v výšky   priemernej mesačnej   mzdy   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   za   I.   polrok   2006, ktorá bola   17   822   Sk.   Sťažovateľovi   priznal   úhradu   trov   konania   za   dva   úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb   v znení neskorších   predpisov   v sume   2   970   Sk   (za   jeden   úkon   právnej   služby) a 2 x 178 Sk režijný paušál (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky). Úhrada trov konania spolu s 19 % DPH predstavuje celkovo sumu 7 492 Sk, ktorú je krajský súd povinný uhradiť právnej zástupkyni sťažovateľa (bod 3 výroku nálezu).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. apríla 2008