znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 79/05-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. marca 2005 predbežne prerokoval sťažnosť Ladislava Gajdoša, K., zastúpeného právnym zástupcom advokátom   JUDr.   R.   Ž.,   Advokátska   kancelária,   K.,   v   ktorej   namieta   porušenie   jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice

- okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 340/00, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ladislava Gajdoša   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. februára 2005   doručená   sťažnosť   Ladislava   Gajdoša,   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného právnym zástupcom advokátom JUDr. R. Ž., Advokátska kancelária, K., v ktorej namieta porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice - okolie v konaní vedenom pod   sp. zn.   11 C 340/00.   Na   základe výzvy   ústavného súdu   sťažovateľ   svoju   sťažnosť doplnil podaním z 21. februára 2005.

Z obsahu podaní sťažovateľa a ich príloh vyplýva, že sťažovateľ podal na okresnom súde   3.   októbra   2000   žalobu   o zaplatenie   236 909   Sk   s prísl.   proti   žalovanej   (matke sťažovateľa). Predmetná vec nie je dosiaľ, t. j. po 4 rokoch a 4 mesiacoch, právoplatne skončená. Okresný súd v predmetnej veci nariadil dve pojednávania, ktoré sa uskutočnili 23. apríla 2002 a 21. mája 2002. Podľa sťažovateľa bolo posudzované konanie poznačené zbytočnými prieťahmi v konaní, ktoré boli spôsobené nečinnosťou okresného súdu v období od 3. októbra 2001 do 23. apríla 2002 (17 mesiacov), ako aj v období od 21. mája 2002 až do dňa podania ústavnej sťažnosti (33 mesiacov), v ktorom okresný súd neučinil žiadny úkon   smerujúci   k meritórnemu   rozhodnutiu   predmetnej   veci.   V dôsledku   tohto   postupu okresného súdu sa sťažovateľ nachádza v dlhodobej právnej neistote.

Predmetná vec podľa neho nie je natoľko právne zložitá, aby ju bolo potrebné riešiť tak dlho. V uvedenom prípade ide o majetkový spor so žalovanou, ktorá mu podľa neho nespravodlivo „odňala“ nehnuteľnosť   -   rodinný   dom   v K.,   ktorý   mu   predtým   sama darovala. Medzičasom však sťažovateľ uvedenú nehnuteľnosť opravil a zveľadil na vlastné náklady. Pri týchto opravách nehnuteľnosti sťažovateľ utrpel úraz, ktorý bol dôvodom jeho následnej plnej invalidity.

Sťažovateľ   požiadal   aj   o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   ktoré odôvodnil nasledovne: „Z dôvodu, že som dom rozsiahle rekonštruoval vynaložil som na to všetky   svoje   aj   manželkine   úspory.   Dnes   sa   nachádzam   v nezávideniahodnej   sociálnej situácii.   Z dôvodu   sústavných   sporov   s matkou   a blízkou   rodinou   nemôžem   sporný   dom dlhodobo pokojne užívať. Z celej záležitosti som dlhodobo frustrovaný. S prevažnou časťou rodiny   vôbec   nekomunikujem,   ani   sa   nestýkam.   Rodinné   vzťahy   sú   dlhodobo   a trvalo narušené.   Celý   problém   bol   už   riešený   aj   orgánmi   činnými   v trestnom   konaní.   Vyššie opisované okolnosti prípadu sa v neblahej miere odzrkadlili na kvalite môjho života a života mojej rodiny. Z vyššie uvedených dôvodov si uplatňujem aj nárok finančnej satisfakcie.“Sťažovateľ podal 7. januára 2005 sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 17 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 80/1992 Zb.“) do rúk predsedu okresného súdu, na ktorú odpoveď dosiaľ nedostal.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ ústavný súd požiadal, aby nálezom vyslovil:

„1. Právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   SR   a právo   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní sp. zn. 11 C 340/00-14 vedenom na okresnom súde Košice – okolie porušené bolo.

2. Okresnému súdu Košice – okolie prikazuje, aby v konaní sp. zn. 11 C 340/00-14 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Sťažovateľovi   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v sume   40.000,-   Sk   slovom štyridsaťtisíc   korún   slovenských,   ktoré   je   porušiteľ   práva   povinný   zaplatiť   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti Nálezu Ústavného súdu SR k rukám sťažovateľa.

4.   Ústavný   súd   SR   priznáva   trovy   právneho   zastupovania   právnemu   zástupcovi sťažovateľa a to vo výške, ktorá bude vyčíslená osobitným predpisom.“

V závere svojej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že súhlasí s upustením od verejného ústneho pojednávania v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zistil,   že   jej   predmetom   je namietané porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 340/00.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).

Ústavný súd pripomína, že v konaní, v ktorom sa sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia jeho základných   práv,   považuje za prostriedok   nápravy   postupu   všeobecného súdu (ktorý môže prispieť k urýchleniu konania) sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 17 ods. 1 zákona č. 80/1992 Zb. v spojení s § 6 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

Z obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   pred   podaním   sťažnosti ústavnému súdu nepostupoval tak, ako mu to umožňoval § 17 ods. 1 zákona č. 80/1992 Zb. (a nepreukázal tiež, že by si práva, ktorých porušenie namieta pred ústavným súdom, chránil prípadne   iným   spôsobom)   v spojení   s   §   6   zákona   č. 335/1991   Zb.   o súdoch   a sudcoch v znení neskorších predpisov. Ústavný súd nepovažuje za vyčerpanie tejto možnosti podľa citovaných ustanovení sťažnosť z 3. januára 2005 (v konaní, ktoré začalo 3. októbra 2000) doručenú okresnému súdu 7. januára 2005, po podaní ktorej bola vzápätí 2. februára 2005, t. j. ešte pred uplynutím lehoty na vybavenie sťažnosti na prieťahy v konaní ustanovenej v § 25   zákona   č.   80/1992   Zb.,   podaná   sťažovateľom   prostredníctvom   jeho   právneho zástupcu sťažnosť ústavnému súdu.

Ústavný   súd   podotýka,   že   podanie   sťažnosti   v tak   krátkom   čase   pred   podaním sťažnosti ústavnému súdu sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (mutatis mutandis IV. ÚS 306/04, III. ÚS 73/05).

Sťažovateľ   taktiež   nepreukázal   a   ani   netvrdil,   že   podmienku   podľa   §   53   ods.   1 zákona   o ústavnom   súde   nesplnil   z dôvodov   hodných   osobitného   zreteľa,   a existenciu takýchto   dôvodov   nemožno   vyvodiť   ani   z obsahu   jeho   sťažnosti   (§   53   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na to, že podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde nie je sťažnosť prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť je potrebné odmietnuť so zreteľom na nesplnenie tejto podmienky konania (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. marca 2005