znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 78/2010-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. februára 2010 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Ing. D. Ď, Česká republika, zastúpeného advokátom JUDr. J. H., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi a inými štátnymi orgánmi podľa čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 a čl. 51 Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na spravodlivé   súdne   konanie podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím Správy katastra Z. č. X-30/2004 z 22. februára 2005, rozhodnutím Katastrálneho úradu v B. č. Xo 16/2005 z 24. mája 2005 a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1 Scud 5/2008 zo 17. júla 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. Ing. D. Ď.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. januára 2010   doručená   sťažnosť   JUDr.   Ing.   D.   Ď.   Česká   republika   (ďalej   len   „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. H., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46, čl. 47, čl. 48 a čl. 51 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutím Správy katastra Z. (ďalej len „správa katastra“) č. X-30/2004 z 22. februára 2005, rozhodnutím Katastrálneho úradu v B. (ďalej len „katastrálny úrad“) č. Xo 16/2005 z 24. mája 2005 a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 Scud 5/2008 zo 17. júla 2009.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že:«V tomto prípade správny orgán a to, Katastrálny úrad v B., ani Správa katastra vo Z. nevykonali ani jedno verejné pojednávanie za účasti všetkých zúčastnených strán tak, aby sa mohol sťažovateľ účinne a zákonným spôsobom verejne na pojednávaniach brániť a prednášať svoje návrhy na dokazovanie a vyvracať nepravdy a klamstvá tvrdené odporcami za súčinnosti správneho orgánu, ktorý bol povinný o podanom návrhu rozhodnúť zákonom stanovenej   lehote.   Vyššie   uvedené   pochybenia   mali   za   následok,   že   sťažovateľovi   bola odňatá možnosť konať pred správnym orgánom, čo malo za následok porušenie § 21 ods. 1 a 2, ako aj porušenie § 34 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 71/1967 Zb. a nie je zanedbateľná ani tá skutočnosť, že správne orgány porušili aj čl. 47 ods. 2) a 3) a čl. 48 ods. 2. Ústavy SR. Túto   sťažnosť   podávame   v   zmysle   čl.   127   Ústavy   SR   a   čl.   6   ods.   1   Dohovoru z dôvodov nespravodlivých rozhodnutí porušovateľov v 1., 2. a v 3. rade....

Sťažovateľ vyčerpal všetky opravné prostriedky podľa § 53 ods. 1 zák. č. 38/1993 Z. z., ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd poskytuje. Sťažovateľ vyčerpal aj mimoriadne opravné prostriedky na zabezpečenie   zákonnosti   a   to   podaním návrhu   na   Okresnú   prokuratúru   vo   Z.,   ktorým   návrhom   žiadal   vstup   prokurátora   do správneho   konania.   Po   odstúpení   veci   krajskej   prokuratúry,   Námestníčka   Krajského prokurátora v B. podala protest pod č. Kd 2067/05-17 dňa 24. 5. 2005. Protest smeroval proti rozhodnutiu Katastrálneho úradu v B. č. Xo 16/2005 zo dňa 24. 5. 2005, ktorému protestu Úrad geodézie, kartografie a katastra SR (ďalej len ÚGKaK SR), v konaní číslo: LPO 5858/2005 zo dňa 28. 2. 2006... vyhovel a rozhodnutie Katastrálneho úradu v B. č. Xo 16/2005 zo dňa 24. 5. 2005... ako aj rozhodnutie Správy katastra Z. X-30/2004 zo dňa 22. 2. 2005... zrušil.

Správne orgány a to porušovateľ v 2. a v 3. rade nerešpektovali toto rozhodnutie ústredného   orgánu   č.   LPO   5858/2005   a   v   konaní   o   oprave   chýb   nevydali   meritórne rozhodnutie, ako je citované na str. 5 podposledný odsek tohto rozhodnutia, preto žiadame aby ÚS SR   neodmietol prijatie   tejto   sťažnosti,   predbežne   ju   prerokoval   na   neverejnom zasadnutí o nej rozhodol.

V odôvodnení rozhodnutia... prikázal vo veci pokračovať v konaní o oprave chýb v katastrálnom operáte na LV č. 347 k. ú. Z. na základe návrhu JUDr. Ing. D. D. zo dňa 31. 7. 1997...

Na   základe   „Zmluvy   o   predaji   časti   podniku“   uzatvorenej   podľa   §   476   a   násl. zákona   č.   513/91   Zb.   medzi   Federálnym   fondom   národného   majetku   ČSFR   (ďalej   len FFNM)   ako   predávajúcim   a   fyzickou   osobou   zapísanou   do   obchodného   registra...   pod obchodným   menom:   S...,   dnes   podnikateľ   „fyzická   osoba“   premenovaný   v   zmysle Obchodného zákonníka č. 513/91 Zb. na: JUDr. Ing. D. Ď..., nadobudol vlastníctvo k časti podniku Ž. š. p. so sídlom B. Účinky prevodu vlastníctva k nadobudnutému majetku, vrátane nehnuteľného nastali dňom účinnosti tejto zmluvy, t. j. dňom 1. 5. 1992...

V dobe uzatvorenia zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 30. 4. 1992 sťažovateľ bol ženatý a z toho dôvodu podľa § 143 Obč. zákona (ďalej len OZ) všetko čo jeden z manželov nadobudol za doby trvania manželstva patrilo a patrí do BSM manželov...

Spoločnosť s ručením obmedzeným Ž., s. r. o., bola založená spoločenskou zmluvou zo dňa 23. 7. 1992, so základným imaním spoločnosti 200 000.- Sk čo boli a sú iba peňažné vklady zakladajúcich spoločníkov... Dodatkom spoločenskej zmluvy č. 1 zo dňa 23. 11. 1992 v   čl.   IV   bod   5,   sa   spoločník   JUDr.   Ing.   D.   D.,   B...   mal   vniesť   časť   sprivatizovaného majetku... ako nepeňažný vklad do spoločnosti... teda za predpokladu, že bude uzatvorená zmluva o   predaji časti podniku   medzi sťažovateľom   podľa   § 476   a násl.   OBZ,   pričom prevod nehnuteľností musel byť v dobe do 31. 12. 1992 registrovaný v zmysle ust. § 133 ods. 2 OZ Štátnym notárstvom (ďalej len ŠN) alebo musel byť podaný návrh na vklad vlastníctva do katastra nehnuteľností.

K   vneseniu   majetku   do   spoločnosti   nepeňažným   vkladom   v   zmysle   dodatku spoločenskej zmluvy č. 1 zo dňa 23. 11. 1992 do dnešného dňa nedošlo a nemohlo dôjsť, lebo podľa § 59 ods. 3 OBZ... nebola uzatvorená „Zmluva o predaji častí podniku“ podľa § 476 a násl. OBZ medzi sťažovateľom a jeho manželkou...

Pokiaľ by došlo k platnému a účinnému vneseniu majetku ako nepeňažný vklad do spoločnosti,   tento   „nepeňažný   vklad“   musel   byť   zapísaný   do   Obchodného   registra spoločnosti...

To má ten dôsledok, že ani vymenovaný Správca konkurznej podstaty Ž., s. r. o. JUDr. J. J. (ďalej len SKP, ktorý bol účastníkom správneho konania) sa nemohol domáhať toho, čo nebolo zapísané v OR...

K   vneseniu   (navýšeniu)   nepeňažného   vkladu   do   základného   imania   muselo predchádzať rozhodnutie valného zhromaždenia (§ 125 ods. 1 písm. e) OBZ, ktoré sa nikdy neuskutočnilo....

Zmluva   o   predaji   podniku   medzi   S.   a Ž.,   s.   r.   o.,   nebola   uzatvorená,   nebol vypracovaný ani návrh na zvýšenie základného imania o nepeňažný vklad a nebol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech Ž., s. r. o. tak, ako to ukladá zákon.... Aj keď sťažovateľ na tieto dôkazy poukazoval (nie len v tomto konaní) a žiadal aby ich správny orgán preskúmal a vyhodnotil. Ani jeden z konajúcich správnych orgánov po podanom návrhu na opravu chýb v katastrálnom operáte zo dňa 31. 7. 1997 návrhy na dokazovanie   nevykonali   a   porušovatelia   v   2.   a   v   3.   rade   nevykonali   ani   žiadne   iné dokazovanie, ktorým by bolo vyvrátené tvrdenie sťažovateľa, že po vyhlásení konkurzu dňa 1. 2. 1996 vlastníctvo bolo v rozpore so zákonom - teda nezákonne prevedené na Ž., s. r. o... Vzhľadom   na   vyššie   uvedené,   rozhodnutia   napadnuté   touto   sťažnosťou   sú rozhodnutiami nespravodlivými čo zakladá predpoklad, aby Ústavný súd sťažnosť prijal, predbežne ju prerokoval a vo veci vydal rozhodnutie, ktorým zruší sťažnosťou napadnuté rozhodnutia a sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie....

Ako je uvedené vyššie, sťažovateľ sa stal vlastníkom predmetného majetku vedeného na LV č. 347 KÚ Z., na základe „Zmluvy o predaji časti podniku“... uzatvorenej dňa 30. 4. 1992 medzi FFNM ČSFR a sťažovateľom.

Tým,   že   SKP   takéto   právne   relevantné   doklady   o   nadobudnutí   vlastníctva   nikdy nemal, nikdy nebola uzatvorená zmluva o predaji časti podniku, nikdy nebol podpísaný návrh na vklad vlastníckeho práva a nikdy nebolo zvýšené základné imanie spoločnosti úpadcu o nepeňažný vklad je dôkazom toho, že Ž., s. r. o. sa nikdy nestal vlastníkom (ani) tohto majetku...

Nakoľko   prvoradou   povinnosťou   súdu   a   správneho   orgánu   je   organizovanie procesného postupu v súdnom a v správnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil ten stav, kvôli ktorému sa osoba obrátila na správny orgán so žiadosťou o rozhodnutie, je možné vyššie uvedené konania porušovateľov charakterizovať ako konania nespravodlivé. Sťažovateľ   má   za to,   že predmetné   správne konanie   vzhľadom   na jeho   predmet, skutkovú a právnu povahu nemožno (ani dnes) hodnotiť ako zložitú vec, lebo sa jedná o bežnú opravu chýb v katastrálnom operáte podľa zákona č. 162/95 Z. z. v znení zákona č. 71/1967   Zb.,   že   sťažovateľ   bol   vlastníkmi   majetku   ktorého   sa   nikdy   nevzdal,   čoho dôkazom je výpis z OR Ž., s. r. o. a jeho základné imanie... Sme toho názoru, že rovnako správanie sťažovateľa v tomto konaní, nemožno hodnotiť ako správanie sťažujúce postup správneho orgánu...

Od podania návrhu na opravu chýb v katastrálnom operáte zo dňa 31. 7. 1997 uplynula   doba   viac   ako   12   rokov   a   viac   ako   14,5   roka   kedy   rozhodol   správny   orgán o návrhu dňa 7. 8. 1995 spravodlivo, ktoré rozhodnutie v konečnom dôsledku už správny orgán neakceptoval.

Je treba poukázať na to, že toto správne konanie na základe návrhu zo dňa 31. 7. 1997 nie je právoplatne v merite veci skončené, pričom krajský súd toto správne konanie ukončil právoplatným avšak nespravodlivým rozhodnutím dňa 17. 7. 2009 bez toho, aby rešpektoval zákon.

S konečnou platnosťou rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní sp. zn. 1 Scud 5/2008   dňa 17.   7.   2009 tak,   že konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte zamietol, proti ktorému rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie....

Máme za to, že v tomto konaní došlo k nespravodlivým rozhodnutiam garantovaných Ústavou SR a k nespravodlivým rozhodnutiam garantovaných v čl. 6 ods. 1 Dohovoru čoho dôkazom je, že správny orgán nezisťoval a ani účastník konania SKP nikdy nepreukázal, ako sa stal vlastníkom majetku o ktorom správne orgány rozhodovali...»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:

«Krajský súd v Banskej Bystrici ako porušovateľ v 1. rade, Katastrálny úrad v B., ako porušovateľ v 2. rade a Katastrálny úrad v B., Správa katastra Z., ako porušovateľ v 3. rade porušili základné právo sťažovateľa na spravodlivý proces garantovaný Ústavou SR v čl. 51, 48, 47 a 46, a garantovaný podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Žiadame, aby ÚS SR vydal „Nález“ (rozhodnutie) ktorým zruší Uznesenie Krajského súdu   v   Banskej   Bystrici   sp.   zn.   1   Scud   5/2009   zo   dňa   17.   7.   2009,   zruší   Rozhodnutie Krajského úradu v B. č. Xo 16/2005 zo dňa 24. 5. 2005 a zruší aj Rozhodnutie Správy katastra Z. č. X 30/2004 zo dňa 22. 2. 2005 a vec vráti porušovateľom v 1., 2. a v 3. rade na ďalšie konanie.

ÚS SR sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie výške 120 000,- Eur   pre   pretrvávajúci   stav   právnej   neistoty,   straty   majetku   a   za   útrapy   spôsobené porušovaním   základných   ľudských   práv,   ktoré   spôsobili   porušovatelia,   ktoré   finančné zadosťučinenie sú porušovatelia v 1., 2. a v 3. rade povinný vyplatiť spoločne a nerozdielne v prospech sťažovateľa na účet právneho zástupcu advokáta JUDr. J. H., č. ú.:..., a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti „Nálezu“

Porušovatelia   v   1.,   2.   a   v   3.   rade   sú   povinní   spoločne   a   nerozdielne   zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 289,64 Eur. na účet advokáta JUDr. J. H., č. ú.:..., do dvoch mesiacov od právoplatnosti „Nálezu“ ÚS SR.»

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 144 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 46 ods. 2 druhej vety ústavy z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa čl. 47 ods. 2 ústavy každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými   štátnymi   orgánmi   alebo   orgánmi   verejnej   správy   od   začiatku   konania,   a   to   za podmienok ustanovených zákonom.

Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 51 ods. 1 ústavy domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až   42   a   čl.   44   až   čl.   46   tejto   ústavy   sa   možno   len   v   medziach   zákonov,   ktoré   tieto ustanovenia vykonávajú.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto   práva   alebo   slobody   na   strane   druhej.   Inými   slovami,   ak   ústavný   súd   nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 218/07).

Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa je v značnej miere nezrozumiteľne formulovaná, pričom z jej obsahu možno vyvodiť, že sťažovateľ namietal skutočnosť, že „prišiel“ o nehnuteľnosti,   a preto   sa   v záujme ich   získania   obrátil   na príslušné orgány verejnej správy na úseku katastra. S postupom a výsledkom ich rozhodovacej činnosti však nebol spokojný, preto podal návrh na krajskom súde, ktorý ho podľa obsahu posúdil ako návrh proti nečinnosti orgánu verejnej správy a návrh na pokračovanie v konaní krajského súdu vedeného pod sp. zn. 23 S 157/2005.

Vychádzajúc   z   námietok   sťažovateľa   ústavný   súd   zistil,   že   v   časti   sťažnosti sťažovateľ   namietal   rozhodnutie   správy   katastra   č.   X-30/2004   z   22.   februára   2005 a rozhodnutie katastrálneho úradu č. Xo 16/2005 z 24. mája 2005.

Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu sp. zn. 1 Scud 5/2008 zo 17. júla 2009 ústavný súd zistil, že Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) vyhovel protestu Krajskej prokuratúry v B. (ďalej len „krajská prokuratúra“) z 8. novembra   2005   a   rozhodnutie   správy   katastra   č.   X-30/2004   z   22.   februára   2005   a rozhodnutie katastrálneho úradu č. Xo 16/2005 z 24. mája 2005 zrušil. Tým odpadol dôvod preskúmania tohto rozhodnutia v správnom súdnictve, a preto krajský súd uznesením č. k. 23   S   157/2005-39   z   19.   júna   2006   konanie   o   preskúmanie   zákonnosti   rozhodnutia katastrálneho úradu č. Xo 16/2005 z 24. mája 2005 zastavil. Podľa vyjadrenia krajského súdu sťažovateľ nevyužil svoje právo a proti výroku uznesenia krajského súdu o zastavení konania nepodal odvolanie. Rozhodnutie krajského súdu č. k. 23 S 157/2005-39 z 19. júna 2006 v nenapadnutom výroku o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť 11. júla 2006.

Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľ v sťažnosti podanej ústavnému súdu namietal rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré boli právoplatne zrušené nadriadeným orgánom – úradom na základe vyhovenia protestu krajskej prokuratúry. Sťažovateľ teda namietal porušenie svojich práv už neexistujúcimi rozhodnutiami orgánov verejnej správy. Keďže tieto   rozhodnutia   neexistujú,   nemohlo   zo   zrejmých   dôvodov   dôjsť   ani   k   porušeniu označených práv sťažovateľa. V tomto prípade nie je daná ani príčinná súvislosť, ktorá by viedla k namietanému porušeniu práv označených sťažovateľom.

Uvedené skutočnosti boli podkladom na záver ústavného súdu o tom, že sťažnosť v tejto časti je zjavne neopodstatnená, a preto ju ústavný súd už na predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.

Vo zvyšnej   časti   sťažnosti   sťažovateľ   namietal porušenie základných   práv podľa čl. 46, čl. 47, čl. 48 a čl. 51 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 1 Scud 5/2008 zo 17. júla 2009.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v sťažnosti neuviedol relevantné skutočnosti svedčiace o tom, že by namietané rozhodnutie krajského súdu bolo nezákonné, nesprávne, neodôvodnené alebo svojvoľné.

Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, ktorým návrh proti nečinnosti orgánu   verejnej   správy   (správe   katastra)   zamietol   a   návrhu   na   pokračovanie   v   konaní krajského súdu sp. zn. 23 S 157/2005 nevyhovel, okrem iného konštatoval:

«Žiadosťou o pokračovanie v konaní vo veci, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa   18.   01.   2008   sa   navrhovateľ   domáhal,   aby   súd   pokračoval   v   konaní   sp.   zn. 23 S/157/2005   a   právoplatne   rozhodol.   Navrhovateľ   v   tom   istom   podaní,   alternatívne žiadal, aby súd vydal uznesenie, ktorým prikáže Správe katastra Z., aby vo veci opravy chýb v katastrálnom operáte zo dňa 11. 11. 1997 vedenej pod sp. zn. X 67/1997 konal a vydal rozhodnutie v zmysle zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní, pretože podľa názoru navrhovateľa, dôvody, pre ktoré správny orgán konanie prerušil nemajú oporu v zákone, nakoľko návrh na opravu chýb bol podaný skôr, ako bola podaná žaloba na okresnom súde a preto je potrebné, aby správny orgán vo veci konal a rozhodol....

Krajský súd uznesením č. k. 23 S 157/2005-39 zo dňa 19. 06. 2006, ktoré v časti výroku   o   zastavení   konania   nadobudlo   právoplatnosť   dňa   11.   07.   2006,   konanie o preskúmanie   zákonnosti   rozhodnutia   č.   Xo   16/2005   zo   dňa   24.   05.   2005   žalovaného Katastrálneho   úradu   v B.   zastavil   podľa   §   250i   ods.   4   Občianskeho   súdneho   poriadku (ďalej len O. S. P.) Dôvodom zastavenia konania vedeného pod sp. zn. 23 S/157/2005 bola skutočnosť, že nadriadený správny orgán žalovaného, Úrad geodézie, kartografie a katastra SR   vyhovel   protestu   námestníčky   krajského   prokurátora   Krajskej   prokuratúry   B.   č.   Kd 2067/05-17 zo dňa 08. 11. 2005 a rozhodnutie žalovaného Katastrálneho úradu v B. č. Xo 16/2005 zo dňa 24. 05. 2005, ako aj rozhodnutie Správy katastra Z. X-30/2004 zo dňa 22. 02.   2005   zrušil.   Zrušením   rozhodnutia   č.   Xo   16/2005   odpadol   dôvod   preskúmania   v správnom súdnictve, čo rieši O.S.P. práve v ustanovení § 250i ods. 4 O.S.P. podľa ktorého krajský súd konanie zastavil. Proti uzneseniu č. k. 23S/157/2005-39 zo dňa 19. 06. 2006 o zastavení konania bolo prípustné odvolanie o čom bol navrhovateľ v predmetnom uznesení poučený. Navrhovateľ však svoje právo podať odvolanie proti výroku o zastavení konania nevyužil....

Na   základe   uvedených   skutočností   súd   nevyhovel   návrhu   navrhovateľa   na pokračovanie v konaní vo veci sp. zn. 23 S 157/2005, pretože konanie v uvedenej veci bolo právoplatne zastavené a nie prerušené....

...   tunajší   súd   alternatívny   návrh   navrhovateľa,   ktorým   žiadal,   aby   súd   vydal uznesenie,   ktorým   prikáže   odporcovi,   aby   vo   veci   opravy   chýb   v   katastrálnom   operáte vedenej pod sp. zn. X-67/1997 konal a vydal rozhodnutie v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. posúdil ako návrh na začatie konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy....

Aby   krajský   súd   mohol   vysloviť   povinnosť   odporcu   vo   veci   konať   a   rozhodnúť skúmal,   či   navrhovateľ   pred   podaním   návrhu   proti   nečinnosti   orgánu   verejnej   správy vyčerpal   prostriedky,   ktorých   použitie   umožňuje   osobitný   predpis.   Prostriedky,   ktorých použitie   umožňuje   osobitný   predpis   je   §   20   a   nasledujúce   zákona   č.   153/2001   Z.   z. o prokuratúre, § 3 a nasledujúce zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach a § 50 zákona č. 71/1967   Zb.   Jedná   sa   o   právne   prostriedky,   ktorých   vyčerpanie   je   v   dispozícii navrhovateľa, pričom ich navrhovateľ môže použiť bez súčinnosti (bez odkázanosti) s iným orgánom verejnej moci. Právnymi prostriedkami nie sú len opravné prostriedky, ale aj podania, na ktoré je účastník administratívneho konania oprávnený a ktorých použitie má za   následok   vznik   povinností   na   strane   správneho   orgánu   urobiť   potrebné   úkony   na odstránenie   nečinnosti.   Takto   vymedzená   prípustnosť   návrhu   na   nečinnosť   správneho orgánu vyjadruje princíp subsidiarity správneho súdnictva, aby jeho právomoc nesuplovala iné účinné prostriedky nápravy (právnej ochrany).

Navrhovateľ   v   návrhu   uviedol,   že   podal   sťažnosť   na   nečinnosť   orgánu   verejnej správy podľa zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach, ktorej kópiu priložil k návrhu. Súd má   za   to,   že   čo   sa   týka   vyčerpania   tohto   právneho   prostriedku   nápravy,   navrhovateľ preukázal, že tento prostriedok vyčerpal. Čo sa týka právneho prostriedku nápravy podľa § 20 a nasledujúce zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre a podľa § 50 zákona č. 71/1967 Zb., súd má za to, že vyčerpanie týchto právnych prostriedkov navrhovateľ nepreukázal. Podľa § 250t ods. 4 O.S.P. „Súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.“

Krajský súd preskúmal vec a rozhodol podľa § 250t ods. 4) O.S.P. tak, že návrh navrhovateľa   zamietol   z   dôvodu,   že   návrh   nie   je   prípustný,   pretože   navrhovateľ nepreukázal, že vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňujú citované ustanovenia § 20 a nasledujúce zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre a § 50 zákona č. 71/1967 Zb. Jedná sa o právne prostriedky, ktorých vyčerpanie umožňujú osobitné predpisy, ich vyčerpanie je v dispozícii   navrhovateľa,   pričom   ich   navrhovateľ   mohol   použiť   bez   súčinnosti   s   iným orgánom verejnej moci.»

Ústavný   súd   konštatuje,   že   krajský   súd   v   napadnutom   uznesení   sťažovateľovi dostatočne   ozrejmil   dôvody,   pre   ktoré   nemohol   vyhovieť   jeho   návrhu   na   pokračovanie v konaní tamojšieho súdu vedeného pod sp. zn. 23 S 157/2005. Krajský súd uvedením konkrétnych okolností vysvetlil sťažovateľovi, že pokračovať v danom konaní nemohol z dôvodu, že toto konanie bolo právoplatne zastavené, a nie prerušené. Okrem toho krajský súd podľa   § 250t ods.   4 Občianskeho súdneho poriadku   zamietol aj návrh   sťažovateľa smerujúci proti nečinnosti správy katastra ako orgánu verejnej správy, a to z dôvodu, že sťažovateľ pred podaním návrhu nevyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon ponúkal a na ktorých   použitie bol   oprávnený. Podľa   názoru   krajského súdu   sťažovateľ nepreukázal,   že   využil   postup   podľa   §   50   zákona   č.   71/1967   Zb.   o   správnom   konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), podľa ktorého ak to dovoľuje povaha veci a ak nápravu nemožno dosiahnuť inak, správny orgán, ktorý by bol inak oprávnený rozhodnúť o odvolaní, sám vo veci rozhodne, pokiaľ správny orgán   príslušný   na   rozhodnutie   nezačal   konanie,   hoci   je   na   to   povinný,   alebo   pokiaľ nerozhodol v lehote ustanovenej v § 49 ods. 2. Okrem toho krajský súd vyslovil názor, že pred podaním návrhu sťažovateľ nepreukázal ani využitie postupu podľa § 20 a násl. zákona č.   153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o prokuratúre“),   v   rámci   ktorého   môže   prokurátor   aj   na   podnet   osoby   upozorniť orgán verejnej   správy   na   odstránenie   porušenia   zákonov   alebo   iných   všeobecne   záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo nečinnosťou tohto orgánu.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že podstata základného práva priznaného čl. 46 ods. 1 ústavy a obdobne práva priznaného čl. 6 ods. 1 dohovoru spočíva v oprávnení každého reálne sa domáhať ochrany svojich práv na súde a že tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola označenému právu poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré ustanovenia o súdnej ochrane vykonávajú, a teda, že základné právo na súdnu ochranu nespočíva len v práve domáhať   sa   súdnej   ochrany,   ale   túto   aj   v   určitej   kvalite,   t.   j.   zákonom   ustanoveným postupom súdu, dostať (napr. III. ÚS 124/08).

Úlohou ústavného súdu je sledovať, či všeobecné súdy v namietaných rozhodnutiach správne aplikujú právo, či dané rozhodnutia sú odôvodnené a či nenesú znaky arbitrárnosti vyúsťujúce do porušenia niektorého zo základných práv a slobôd. Z uvedeného dôvodu ústavný súd   nemôže zasahovať do   skutkových   a právnych   záverov týchto   všeobecných súdov, ak ich z danej perspektívy možno pokladať za udržateľné (obdobne I. ÚS 17/00, I. ÚS 93/08).

Vychádzajúc   zo   svojej   judikatúry   ústavný   súd   konštatuje,   že   skutkové   a   právne závery   krajského   súdu   v   predmetnej   veci   nie   je   možné   kvalifikovať   ako   zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný   súd   taktiež   nezistil,   aby   postupom   krajského   súdu,   či   jeho   rozhodnutím mohlo dôjsť k porušeniu ďalších sťažovateľom označených práv. Napokon ani samotný sťažovateľ neuviedol relevantné súvislosti, aj keď je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, ktoré by mohli aspoň naznačovať porušenie už označených práv, medzi ktorými sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti menoval základné právo na preskúmanie rozhodnutia týkajúceho sa základných práv a slobôd súdom (čl. 46 ods. 2 ústavy), základné právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej správy a podobne (čl. 47 ods. 2 ústavy), základné právo na rovnosť v konaní (čl. 47 ods. 3 ústavy), základné právo na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a   základné   právo   vyjadriť   sa   ku   všetkým vykonávaným   dôkazom   (obidve   čl.   48   ods.   2   ústavy).   Ústavný   súd   zároveň   nezistil skutočnosti, ktoré by signalizovali porušenie čl. 51 ods. 1 ústavy, ktorý okrem iného, a teda v relevantných súvislostiach ustanovuje, že základného práva podľa čl. 46 ústavy sa možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú.

Článok 51 ústavy obsahuje interpretačné pravidlo, a nie je nositeľom základného práva alebo slobody.

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené a s poukazom na to, že obsahom práva na spravodlivé   súdne   konanie   nie   je   právo   na   rozhodnutie   v   súlade   s   právnym   názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, I. ÚS 265/07), sťažnosť v tejto časti taktiež odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. februára 2010