znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 78/09-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. marca 2009 predbežne prerokoval sťažnosť M. H., R., zastúpenej advokátom Mgr. I. P., Z., vo veci namietaného porušenia jej   základných   práv podľa   čl.   16 a   čl.   19   Ústavy   Slovenskej republiky a práv podľa čl. 3, čl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   uznesením   Úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície,   Okresného riaditeľstva   Policajného   zboru   Dolný   Kubín   sp.   zn.   ČVS:   ORP-418/OVK-DK-2008 z 2. decembra 2008, uznesením Okresnej prokuratúry Námestovo č. k. Pv 1205/08-16 z 22. decembra 2008   a   príkazom   sudcu   Okresného   súdu   Námestovo   pre   prípravné konanie č. k. 0 Tp 463/2008-3 z 24. novembra 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. H.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. februára 2009 doručená sťažnosť M. H., R. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom Mgr.   I.   P.,   Z.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základných   práv   podľa   čl.   16 a čl. 19 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práv   podľa   čl.   3, čl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   uznesením   Úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície,   Okresného   riaditeľstva Policajného zboru Dolný Kubín (ďalej len „úrad justičnej a kriminálnej polície“) sp. zn. ČVS: ORP-418/OVK-DK-2008 z 2. decembra 2008, uznesením Okresnej prokuratúry Námestovo (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. Pv 1205/08-16 z 22. decembra 2008 a príkazom sudcu Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) pre prípravné konanie č. k. 0 Tp 463/2008-3 z 24. novembra 2008.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh okrem iného vyplýva:«Dňa   12.   9.   2008   vyšetrovateľ   Okresného   riaditeľstva   PZ   Dolný   Kubín, Úrad justičnej   a   kriminálnej   polície,   odbor   justičnej   polície   Dolný   Kubín   v   konaní ČVS: ORP-418/OVK-DK-2008 vzniesol obvinenie za zločin ublíženie na zdraví podľa § 155 ods. 1. ods. 2 písm. e) TZ a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. l písm. a) TZ voči S. K... Išlo o vznesenie obvinenia za skutok, keď obvinený S. K. napadol dňa 4. 9. 2008 sťažovateľku vo dvore jeho rodinného domu č. 113 a spôsobil jej zranenia...

V rámci vyšetrovania vyššie uvedeného skutku podal vyšetrovateľ ORPZ D. Kubín v konaní ČVS: ORP-418/OVK-DK-2008 na Okresný súd Námestovo dňa 24. 11. 2008 návrh na   vyšetrenie   duševného   stavu   svedkyne   a   poškodenej   M.   H.   Uvedená   žiadosť   nebola osobitne podrobne odôvodnená a nevyplýval z nej podľa názoru sťažovateľky žiadny dôvod na   vyhovenie   takému   návrhu.   Napriek   vyššie   uvedenému   však   Okresný   súd   Námestovo v konaní 0 Tp/463/2008-3 vydal dňa 24. 11. 2008 „Príkaz na vyšetrenie duševného stavu sťažovateľky“. Proti uvedenému príkazu opravný prostriedok nebol prípustný.

Následne   dňa   2. 12. 2008   vydal   vyšetrovateľ   ORPZ   D.   Kubín   v   konaní   ČVS: ORP-418/OVK-DK-2008   uznesenie   o   pribratí   znalcov   na   vyšetrenie   duševného   stavu svedka – M. H.

Proti uvedenému uzneseniu podala včas, ešte dňa 4. 12. 2008 sťažovateľka sťažnosť. V predmetnej   sťažnosti   vytkla   uvedenému   uzneseniu   nezákonnosť   a   poukázala na skutočnosť,   že   na   takýto   postup   vyšetrovateľa   neboli   splnené   podmienky,   ktoré sú zakotvené v § 150 TP.

Dňa   22. 12. 2008   vydala   Okresná   prokuratúra   Námestovo   uznesenie č.   Pv   1205/08-16,   ktorým   sťažnosť   sťažovateľky   proti   uzneseniu   o   pribratí   znalcov a vyšetrení jej duševného stavu ako svedka zamietla ako nedôvodnú.

Následne sa sťažovateľka podľa predvolania ORPZ D. Kubín č. ORP-418/OVK-DK- 2008 musela dostaviť dňa 19. 12. 2008 na vyšetrenie jej duševného stavu, ktoré vykonala znalecká organizácia C., s. r. o...

Sťažovateľka poukazuje na fakt, že vyšetrenie zdravotného stavu svedka môže byť nariadené podľa vyššie citovaného ustanovenia len za splnenia dvoch podmienok

a) existencia závažných pochybnosti o schopnosti svedka vnímať alebo vypovedať o skutku,

b) musí ísť o obzvlášť dôležitú výpoveď. Sťažovateľka   spochybnila   existenciu   dôvodov   na   vyšetrenie   jej   duševného   stavu a uviedla aj v sťažnosti proti uzneseniu o pribratí znalcov, že tento postup je aj v rozpore so zásadami   definovanými   v   §   1   a   nasl.   TP...   Taktiež   sťažovateľka   poukázala   na   to, že existencie   závažných   pochybnosti   o   svedkovom   vnímaní   musí   byť   preukázaná   pred nariadením vyšetrenia duševného stavu. Žiadna takáto skutočnosť tvrdená a preukázaná nebola a predmetné vyšetrenie bolo nariadené zrejme účelovo a nezákonne. Predovšetkým pred   nariadením   predmetného   vyšetrenia   duševného   stavu   svedka   je   potrebné   vyžiadať si zdravotnú dokumentáciu, pripadne stanovisko ošetrujúceho lekára. Fakt, že sťažovateľka navštívila   niekoľkokrát   psychiatra   alebo   psychológa   vyplýva   z   depresií,   ktoré   mala z agresívneho správania jej manžela voči nej. Aj v sťažnosti proti predmetnému uzneseniu o nariadení   vyšetrenia   duševného   stavu   sťažovateľka   uviedla,   že   skutočnosť,   že   niekto navštívi   psychiatrickú   ambulanciu   nezakladá   dôvod   na   vznášanie   pochybnosti   o   jeho duševnom zdraví a s tým spojené šetrenie jeho duševného stavu...

Sťažovateľka   celý   postup   Okresného   súdu   Námestovo   pri   vydávaní   príkazu na nariadenie vyšetrenia jej duševného stavu považuje za nezákonný, lebo súd si náležitým spôsobom nezistil dôvody, či tu je alebo nie potreba vyšetrenia duševného stavu svedka. Na takéto zisťovanie súd ani nemal časový priestor, lebo návrh na vyšetrenie duševného stavu bol doručený na súd dňa 24. 11. 2008 a hneď v uvedený deň o tomto návrhu súd aj pozitívne rozhodol. Až dodatočne, pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu pri ukončení vyšetrovania   teda   po   absolvovaní   vyšetrenia   duševného   stavu   sťažovateľka   zistila, že spomínaný príkaz na vyšetrenie jej duševného stavu vydal sudca, ktorý sa bližšie pozná s jej manželom a býva aj v tej istej obci. Tento postup tak vyšetrovateľa ako aj postup súdu vzbudzuje pochybnosti o tom, že príkaz na vyšetrenie jej duševného stavu bol nariadený zákonným spôsobom.

Sťažovateľka predmetný príkaz súdu na vyšetrenie duševného stavu nemala možnosť napadnúť   žiadnym   opravným   prostriedkom,   lebo   jej   ani   nebol   doručovaný   a   opravný prostriedok   proti   nemu   nie   je   prípustný.   Preto   je   sťažovateľka   presvedčená,   že   postup vyšetrovateľa, Okresného sudu Námestovo a následne Okresnej prokuratúry v opísanom prípade považuje za zrejmý zásah do jej ústavných práv zakotvených v Ústave SR čl. 16, čl. 19...

Predovšetkým   sa   tak   vyšetrovateľ   PZ,   sudca   ako   aj   prokurátor   nezaoberal skutočnosťami, či sú splnené všetky zákonné podmienky na nariadenie vyšetrenia duševného stavu svedka. Žiadny z označených subjektov si nevyžiadal pred rozhodovaním o nariadení vyšetrenia duševného stavu sťažovateľky správu od jej ošetrujúceho lekára, resp. psychiatra a konali takto účelovo nad rámec potrebných úkonov prípravného konania...

Sťažovateľka   utrpela   nezákonným   postupom   označených   štátnych   orgánov nenapraviteľnú psychickú traumu, keď ju jej okolie vníma ako duševne postihnutú osobu vzhľadom   na   vyšetrenia,   ktorým   sa   musela   v   prípravnom   konaní   podrobiť.   Narušil   sa negatívnym   spôsobom   aj   jej   vzťah k vlastným deťom,   keď   tieto   ju   aj   nerešpektujú   ako rodiča, resp. poukazujú na jej duševný stav...»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd v náleze vyslovil:

«... že   v   konaní   prebiehajúcom   pred   Okresným   riaditeľstvom   PZ   Dolný Kubín, Úradom   justičnej   a   kriminálnej   polície,   odborom   Justičnej   polície ČVS: ORP-418/OVK-DK-200,   pri   vydávaní   uznesenia   vyšetrovateľa   zo   dňa   2. 12. 2008 o pribratí na vyšetrenie duševného stavu svedka M. H. znalcov – C., s. r. o., B.,

že   v   konaní   Okresného   súdu   Námestovo   0   Tp/463/2008,   pri   vydávaní   príkazu na vyšetrenie duševného stavu svedka M. H. zo dňa 24. 11. 2008,

že   v   konaní   Okresnej   prokuratúry   Námestovo,   Pv 1205/08-16,   pri   vydávaní uznesenia, ktorým prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podľa § 193 ods. 1 písm. c) TP zamietol sťažnosť poškodenej M. H. proti uzneseniu o pribratí znalcov C., s. r. o. B. na vyšetrenie duševného stavu poškodenej M. H.,

došlo   nariadením   vykonania   vyšetrenia   duševného   stavu   sťažovateľky,   ktorá vystupovala   v   predmetných   konaniach   v   procesnej   pozícii   svedka   a   poškodenej   osoby k nezákonným zásahom do ústavného práva sťažovateľky zakotveného v Ústave SR, čl. 16, č. 19... Taktiež   aj   boli   porušené   práva   sťažovateľky   zakotvené   v   ustanovení   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Dohovor), konkrétne čl. 6 odst. 1..., čl. 3..., čl. 8... Ústavný súd SR priznáva sťažovateľke podľa § 56 odst. 4 zák. č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov finančné zadosťučinenie vo výške jednotlivo po 5.000,- Eur a ukladá Ministerstvu vnútra SR,   Okresnému súdu Námestovo, Okresnej prokuratúre Námestovo, aby v   lehote   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto   nálezu   Ústavného   súdu   SR vyplatili sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume jednotlivo po 5.000,- Eur, spolu takto 15.000,- Eur.

Ústavný   súd   priznáva   sťažovateľke   nárok   na   náhradu   trov   právneho   zastúpenia, ktoré Ministerstvo vnútra SR, Okresný súd Námestovo, Okresná prokuratúra Námestovo majú spoločne a nerozdielne poukázať do 10 dní od vydania nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľky.»

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd   skúma,   či dôvody uvedené v §   25   ods.   2   zákona o ústavnom   súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Preskúmaním obsahu sťažnosti dospel ústavný súd k zisteniu, že podstatou námietok sťažovateľky   bola   jej   nespokojnosť   s rozhodnutiami   označených   orgánov   verejnej   moci, ktoré   v rámci   trestného   konania,   v ktorom   vystupovala   v procesnom   postavení   svedka   - poškodeného, „zapríčinili“ vyšetrenie jej duševného stavu, na čo podľa jej názoru neboli dané   žiadne   dôvody.   Na   základe   toho   potom   sťažovateľka   vyhodnotila   celú   záležitosť spojenú s vyšetrením jej duševného stavu za neopodstatnenú a nezákonnú.

Z obsahu   sťažnosti,   ako   aj   jej   príloh   ústavný   súd   zistil,   že   v rámci   trestného konania vedeného na úrade justičnej a kriminálnej polície pod sp. zn. ČVS: ORP-418/OVK- DK-2008   bol   na   základe   príkazu   sudcu   okresného   súdu   pre   prípravné   konanie č. k. 0 Tp 463/2008-3 z 24. novembra 2008 vyšetrený duševný stav sťažovateľky ako svedka

-   poškodeného.   Samozrejme,   vyšetreniu   duševného   stavu   po   vydaní   tohto   príkazu predchádzalo   pribratie   znalca   do   konania,   a to   na   základe   uznesenia   úradu   justičnej a kriminálnej   polície   sp.   zn.   ČVS:   ORP-418/OVK-DK-2008   z   2. decembra 2008. Vyšetrovateľ označeným uznesením pribral do konania znalca C., s. r. o., B. Proti uzneseniu úradu   justičnej   a kriminálnej   polície   podala   sťažovateľka   4.   decembra   2008   sťažnosť, o ktorej rozhodol prokurátor okresnej prokuratúry tak, že uznesením č. k. Pv 1205/08-16 z 22. decembra 2008 ju zamietol ako nedôvodnú.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že o príkaze sudcu okresného súdu pre prípravné konanie sa sťažovateľka dozvedela najneskôr 4. decembra 2008, keď proti uzneseniu   vyšetrovateľa   úradu   justičnej   a kriminálnej   polície   o pribratí   znalca   na vyšetrenie   jej   duševného   stavu   podala   sťažnosť.   V tomto   uznesení   totiž   vyšetrovateľ konštatoval, že znalca do konania priberá na základe príkazu sudcu okresného súdu pre prípravné   konanie.   Keďže   proti   príkazu   na   vyšetrenie   duševného   stavu   nebolo   možné v súlade   s   §   181   ods.   3   Trestného   poriadku   podať   opravný   prostriedok,   teda   pred právomocou ústavného súdu tu neexistoval iný súd, pred ktorým by mohla sťažovateľka namietať porušenie svojich práv, a tento príkaz nebol sťažovateľke doručený, bol jej len oznámený (čo však nenamietala), mala možnosť namietať porušenie svojich práv podaním sťažnosti ústavnému súdu, avšak v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.   Podľa   citovaného   zákonného   ustanovenia   sťažnosť   možno   podať   v   lehote   dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Ústavný   súd   je   teda   toho   názoru, že o domnievanom   zásahu   do svojich   základných   práv   označeným   príkazom   sudcu okresného súdu pre prípravné konanie sťažovateľka vedela najneskôr 4. decembra 2008, ale sťažnosť ústavnému súdu doručila až 20. februára 2009, teda po zákonom ustanovenej lehote 2 mesiacov od kvalifikovanej právnej skutočnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy sťažnosť nemožno považovať za časovo neobmedzený právny   prostriedok   ochrany   ústavnosti.   Jednou   zo   zákonných   podmienok   na   prijatie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, teda v lehote dvoch mesiacov od kvalifikovanej právnej skutočnosti (IV. ÚS 14/03, II. ÚS 246/06, III. ÚS 187/06, III. ÚS 143/07). Keďže zmeškanie lehoty   na podanie sťažnosti   ústavnému súdu   nemožno odpustiť,   ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako podanú oneskorene.

Vo zvyšnej časti sťažnosti sťažovateľka namietala porušenie svojich práv uznesením úradu justičnej a kriminálnej polície sp. zn. ČVS: ORP-418/OVK-DK-2008 z 2. decembra 2008 a uznesením okresnej prokuratúry č. k. Pv 1205/08-16 z 22. decembra 2008.

Pri prerokovaní tejto časti sťažnosti ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity svojho   konania   o   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva   alebo   slobody, v dôsledku ktorého je o nej ústavný súd oprávnený konať len vtedy, keď sťažovateľ nemá k dispozícii   účinný   právny   prostriedok   nápravy   pred   iným   orgánom   štátu.   Ústavný   súd už predtým rozhodol, že nemá právomoc konať o návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby   na   vyslovenie   porušenia   jej   základných   práv,   ak im poskytuje   ochranu   právny poriadok   použitím   opravného   alebo   iného   právneho   prostriedku   pred   iným   orgánom verejnej moci (obdobne napr. II. ÚS 250/03, III. ÚS 51/07, III. ÚS 213/08).

Je   nepochybné,   že   proti   uzneseniu   úradu   justičnej   a kriminálnej   polície   mala sťažovateľka podľa § 142 ods. 3 Trestného poriadku právo podať sťažnosť, čo aj vyžila, pričom   o jej   opravnom   prostriedku   rozhodla   okresná   prokuratúra.   Z uvedeného jednoznačne   vyplýva,   že   na   preskúmanie   rozhodnutia   vyšetrovateľa   úradu   justičnej a kriminálnej   polície   bola   v prvom   rade   povolaná   okresná   prokuratúra.   Následne,   a to v súlade s § 31 a násl. zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, mala sťažovateľka právo namietať zákonnosť postupu prokurátora okresnej prokuratúry podaním podnetu, o ktorom by rozhodol nadriadený prokurátor, ktorý by v prípade zistenia porušenia zákona mohol prijať adekvátne opatrenia. Keďže právomoci ústavného súdu vo vzťahu k preskúmaniu uznesenia okresnej prokuratúry (ako aj uznesenia úradu justičnej a kriminálnej polície) predchádzala právomoc iného orgánu verejnej moci, ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (obdobne napr. I. ÚS 347/08).

Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že námietky sťažovateľky o nezákonnosti vyšetrenia jej duševného stavu priamo nesúviseli s označenými uzneseniami úradu justičnej a kriminálnej   polície   a okresnej   prokuratúry,   pretože   tieto   orgány   v podstate   už   len rozhodovali o pribratí znalca na vyšetrenie jej duševného stavu. Právny akt, ktorý svojou povahou   niesol   v sebe   eventualitu zásahu   do   sťažovateľkou   označených   práv,   ktorých porušenie   namieta,   a to   práve   z pohľadu   ňou   nastolených   námietok,   bol   príkaz   sudcu okresného súdu pre prípravné konanie, z obsahu ktorého ale jasne vyplynulo, na základe čoho   došlo   k realizácii   možnosti   vyšetrenia   duševného   stavu   sťažovateľky   v procesnom postavení svedka - poškodeného.

Vzhľadom   na to, že sťažnosť sťažovateľky bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími jej požiadavkami.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2009