znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 78/02-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. mája 2002 predbežne   prerokoval   sťažnosť   I.   J.,   bytom   M.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   E.   P., Advokátska kancelária, T., pre namietané porušenie čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Trnave v trestnej veci sp. zn. 1 T 80/98 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. J.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. februára 2002 doručená sťažnosť I. J., bytom M., (ďalej len „sťažovateľ“), doplnená 5. marca 2002 podaním jeho právnej zástupkyne.

Sťažovateľ namietal porušovanie svojich základných práv a slobôd Krajským súdom v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v súvislosti s trestným stíhaním vedeným proti nemu väzobne na krajskom súde pod sp. zn. 1 T 80/98 pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 a ods.   3   písm.   b)   Trestného   zákona,   trestný   čin   porušovania   domovej   slobody spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 a § 238 ods. 1 a 2 Trestného zákona, pokus trestného činu znásilnenia podľa § 8 ods. 1 a § 241 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s trestným činom   vydierania   podľa   §   235   ods.   1   Trestného   zákona,   pre   trestný   čin   falšovania a pozmeňovania   verejnej   listiny,   úradnej   pečate   a úradnej   uzávery   podľa   §   176   ods.   1 Trestného   zákona,   ako   aj   pre   trestný   čin   vydierania   podľa   §   235   ods.   1   a 2   písm.   b) Trestného zákona.  

Sťažovateľ bol vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 67 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku. Väzba začala plynúť od 21. októbra 1998.

Uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn.   Ntv-II   57/2000 z 19. októbra 2000 bola lehota trvania väzby sťažovateľa predĺžená do 21. apríla 2001.

Predseda senátu krajského súdu podal 27. marca 2001 na Najvyššom súde Slovenskej republiky v zmysle § 71 ods. 3 Trestného poriadku návrh na predĺženie lehoty trvania väzby sťažovateľa do 21. októbra 2001.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. Ntv-II 33/2001 z 5. apríla 2001 predĺžil   podľa   §   71   ods.   2   Trestného   poriadku   lehotu   trvania   väzby   sťažovateľa   do 21. októbra 2001.

Sťažovateľ namietal, že po uplynutí zákonnej doby trvania väzby nebol prepustený na   slobodu   a naďalej   sa   nachádza   vo   výkone   väzby.   Týmto   postupom   sú   v zmysle vyjadrenia právnej zástupkyne sťažovateľa „... hrubo porušované práva obžalovaného I. J., ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky v článku 12“.

Na   základe   vyššie   uvedených   skutočností   sťažovateľ   prostredníctvom   právnej zástupkyne žiadal, aby „... Ústavný súd po preskúmaní veci sťažnosti vyhovel a vo svojom rozhodnutí vyslovil, že u obžalovaného I. J. boli porušené práva podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky“.

Taktiež navrhol, aby „... Ústavný súd prikázal, aby ten, kto tieto práva porušil, vo veci konal, t. j. aby obžalovaný I. J. bol Krajským súdom v Trnave prepustený z väzby na slobodu ihneď“.

Zároveň   navrhol,   aby   „...   Ústavný   súd  ...   priznal   obž.   I.   J.,   ktorého   práva   boli nezákonnou väzbou od 22. októbra 2001 porušované, primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500.000,- Sk“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala   a bola vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažnosť   sťažovateľa   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania pred ústavným súdom ustanovené najmä v § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde.Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa návrh na začatie konania ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Zákonnou náležitosťou kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom je teda (okrem iných náležitostí) aj formulácia návrhu rozhodnutia (petit), ktorá musí byť   vymedzená   presne,   určito   a zrozumiteľne,   teda   takým   spôsobom,   aby   mohla   byť prevzatá do výroku rozhodnutia ústavného súdu (II. ÚS 37/02).

Sťažovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne žiadal, aby ústavný súd vo svojom rozhodnutí vyslovil, že boli porušené jeho práva podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v petite svojej sťažnosti však neoznačil, o ktoré základné práva alebo slobody ide.

Sťažovateľ ani vo zvyšnej časti svojej sťažnosti neoznačil, ktoré jeho základné právo alebo   slobodu   mal   krajský   súd   porušiť,   a   to   aj   napriek   zneniu   §   50   ods.   1   zákona o ústavnom súde, ktorý vyžaduje (tak v znení platnom a účinnom do 20. marca 2002, ako aj neskôr po nadobudnutí účinnosti zákona č. 124/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov),   aby   sťažnosť   okrem   všeobecných   náležitostí   uvedených   v   §   20   zákona o ústavnom súde obsahovala aj označenie, ktoré základné práva alebo slobody boli podľa tvrdenia sťažovateľa porušené.

Sťažovateľ síce v tomto kontexte namietal porušenie čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy, ústavný súd   však   poukazuje   na   svoj   právny   názor   opakovane   vyslovený   v súvislosti   s jeho rozhodovacou činnosťou, že ústavné direktívy obsiahnuté v čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy nemôžu byť zásadne priamo samostatne aplikovateľné v rámci individuálnej ochrany základných práv   a   slobôd.   Ich   aplikácia   nie   je   možná   bez   konkrétneho   vyjadrenia   dopadu diskriminujúceho postupu orgánu verejnej moci na základné právo alebo slobodu fyzickej osoby alebo právnickej osoby (obdobne napr. I. ÚS 34/96, I. ÚS 8/97).  

Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd listom z 12. apríla 2002 vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby v lehote 10 dní od doručenia uvedenej výzvy uviedla obsah sťažnosti do súladu so zákonnými náležitosťami vyžadovanými v zmysle ustanovení zákona o ústavnom súde.

Právna zástupkyňa sťažovateľa aj napriek tomu, že výzvu ústavného súdu z 12. apríla 2002 adresovanú jej do vlastných rúk prevzala podľa poštovej doručenky 19. apríla 2002, nedostatky sťažnosti v lehote stanovenej ústavným súdom a ani neskôr do dňa predbežného prerokovania sťažnosti sťažovateľa ústavným súdom neodstránila.

Vzhľadom na túto skutočnosť bola sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnutá pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. mája 2002