znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 78/01

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2002 prerokoval podnet MUDr. D. B., bytom B., zastúpeného komerčným právnikom JUDr. J. V., B., ktorým namieta porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Okresným súdom Bratislava III a Krajským súdom v Bratislave v konaniach vedených pod sp. zn. 7 C 220/94, 7 C 320/96 a Ex-0733/98, a žiadosť JUDr. J. V. o náhradu trov právneho zastupovania a takto

r o z h o d o l :

1. Podnet MUDr. D. B. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnený.

2. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky s a   u k l a d á   zaplatiť trovy právneho zastúpenia MUDr. D. B. v sume 900,-- Sk komerčnému právnikovi JUDr. J. V., B., do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet v TATRA banke Bratislava.

3. MUDr. D. B. sa zaväzuje nahradiť trovy konania vo výške 900,-- Sk do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky v Národnej banke Slovenska Košice.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 13. júna 2001 doručený   podnet   MUDr.   D.   B.,   bytom   B.   (ďalej   len   „navrhovateľ“),   zastúpeného komerčným   právnikom   JUDr.   J.   V.,   B.,   ktorým   namieta   porušenie   svojho   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava)   postupom   predsedníčky   Krajského   súdu   v Bratislave   pri vybavovaní jeho žiadosti o prešetrenie vybavenia jeho sťažnosti predsedom Okresného súdu Bratislava III podľa § 27 ods. 1 písm. b) zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“).

Navrhovateľ na výzvu ústavného súdu podnet upravil a doplnil podaním doručeným ústavnému súdu 2. novembra 2001.

Navrhovateľ žiada, aby ústavný sú prijal nasledovný nález: „Postupom predsedníčky Krajského súdu v Bratislave vo veci, sp. zn. 2 Kn 2339/99-20 došlo k porušeniu základného práva MUDr. D. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“

Odvolávajúc   sa   na   konštantnú   judikatúru   ústavného   súdu   správne   uvádza,   že: „...účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samým prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   sa   vytvára   právna   istota.   Preto   pre   splnenie ústavného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   sa   splní   až   právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty týkajúcej sa jej práv (II. ÚS 26/95).“

Vybavovanie žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti podľa § 27 ods. 1 písm. b) zákona   o štátnej   správe   súdov   nie   je   konaním,   v ktorom   sa   rozhoduje   o právach a povinnostiach,   a ani   nemôže   skončiť   právoplatným   rozhodnutím.   Ide   o prostriedok   na odstránenie neodôvodnených prieťahov v konaní, ktorého sa týka pôvodná sťažnosť podľa § 17 zákona o štátnej správe súdov, a nie o samostatné konanie. Ústavný súd podmieňoval prijatie podania namietajúceho porušenie práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy podaním, ale nie vybavením sťažnosti podľa § 17 zákona o štátnej správe súdov. Keďže vybavovanie žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti podanej podľa §   17   zákona   o štátnej   správe   súdov   nie   je   konaním,   v ktorom   sa   rozhoduje   o právach a povinnostiach,   a teda   len   v jeho   rámci   nemožno   odstrániť   stav   právnej   neistoty navrhovateľa,   nemožno   v ňom   porušiť   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Preto je podnet navrhovateľa zjavne neopodstatnený.

K   požiadavke   navrhovateľa,   aby   mu   ústavný   súd   priznal   právo   na   náhradu   trov právneho zastupovania, ústavný súd uvádza, že v konaní pred ústavným súdom platí podľa §   36   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   zásada,   že   účastník   konania uhrádza trovy konania zo svojho. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktorý zakotvuje výnimku z tejto zásady, ústavný súd priznal navrhovateľovi náhradu trov   právneho   zastupovania,   keďže   ide   o ustanoveného   právneho   zástupcu   a   až z kvalifikovaného   doplnenia   podania   urobeného   právnym   zástupcom   ustanoveným ústavným   súdom   bolo   možné   návrh   náležite   posúdiť.   Pri   výške   náhrady   trov konania ústavný súd akceptoval ich vyčíslenie právnym zástupcom navrhovateľa (3 úkony po   200,--   Sk   a 3-krát   režijný   paušál   po   100,--   Sk).   Výška   náhrady   trov   konania   bola požadovaná   v súlade   s ustanovením   §   6   ods.   1   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej   pomoci   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška   č.   240/1990   Zb.“) a s ustanovením § 1 uznesenia Predsedníctva Komory komerčných právnikov Slovenskej republiky č. 11/1999 o určení paušálnej sumy náhrad výdavkov komerčného právnika na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné pri jednom úkone podľa § 19 ods. 3 vyhlášky č. 240/1990 Zb.

Podľa   §   24   ods.   1   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb patrí za úkony právnych služieb vykonané pred dňom nadobudnutia jej účinnosti (1. aprílom 2002)   odmena   podľa   doterajších   predpisov.   Preto   ústavný   súd   vychádzal   z vyhlášky č. 240/1990 Zb., ktorá bola účinná v dobe vykonania úkonov právnym zástupcom.

Navrhovateľ nemal vo veci ani čiastočný   úspech. Preto mu podľa   § 31a zákona o ústavnom   súde   v spojení   s   §   142   Občianskeho   súdneho   poriadku   ústavný   súd   uložil uhradiť štátu   trovy   konania   vo   výške   900,--   Sk.   Ide   o trovy   jeho   právneho   zastúpenia. Ústavnému súdu je naviac už z rozhodovania o návrhu toho istého navrhovateľa v konaní sp. zn. III.   ÚS 81/02 známe, že účastník počas celého konania nespĺňal podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, a tým ani na ustanovenie právneho zástupcu súdom.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2002