SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 77/2015-16
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. marca 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného JUDr. JánomVajdom, advokátska kancelária, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, vo vecinamietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súduNámestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 53/2011 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola3. novembra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konanívedenom pod sp. zn. 1 C 53/2011 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom napadnutéhokonania vedeného okresným súdom, a to na strane odporcu, proti ktorému uplatňujenavrhovateľ zaplatenie dlžnej sumy vyúčtovanej za neoprávnený odber elektrickej energiepreukázaný v trestnom konaní, v rámci ktorého bol sťažovateľ uznaný vinným z prečinukrádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v zneníneskorších predpisov.
Prezentujúc chronologický prehľad procesných úkonov konania sťažovateľ namieta,že predmetné súdne konanie je poznačené neúmernými prieťahmi, ktorými došlo podľasťažovateľa k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy.
Sťažovateľ uvádza, že predlžovanie namietaného konania zavinil aj navrhovateľ,ktorý sa podľa vyjadrenia sťažovateľa nezúčastnil na žiadnom z doterajších pojednávanía nerešpektoval výzvu konajúceho súdu predložiť pre účely vedeného konania relevantnélistinné podklady.
Sťažovateľ ďalej uvádza, že okresný súd pri vedení konania nerešpektuje ustanovenia§ 100 ods. 1 a § 118 ods. 2 a zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v zneníneskorších predpisov, ktoré garantujú postup súdu zaručujúci rýchlu a účinnú ochranu právúčastníkov konania.
Sťažovateľ argumentuje: „Samotná skutočnosť, že konanie v tejto veci trvá viac ako 36 mesiacov je dôkazom porušenie môjho ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“
Sťažovateľ na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd rozhodol o jeho sťažnostinálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konanívedenom pod sp. zn. 1 C 53/2011, prikázal okresnému súdu konať vo veci sťažovateľa bezzbytočných prieťahov a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €,ako aj trovy právneho zastúpenia.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nespĺňajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhyalebo návrhy podané zjavne neoprávneným subjektom, ako aj návrhy podané oneskorenemôže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústnehopojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú danédôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšiekonanie.
Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v napadnutomkonaní.
Z obsahu súdneho spisu okresného súdu vyplýva, že posudzované konanie sa začalopodaním návrhu 28. júla 2011.
Po podrobnom preskúmaní súdneho spisu ústavný súd zistil, že posudzované konanievykazuje isté nedostatky, ktoré narušili plynulosť konania. Ide v prvom rade o zrušenieprvostupňového rozsudku z 19. novembra 2012 odvolacím súdom a vrátenie veciokresnému súdu na nové konanie, čo svedčí o neefektívnom postupe okresného súduvo veci sťažovateľa. Ďalším negatívnym momentom v postupe okresného súdu bola dobanečinnosti okresného súdu predstavujúca neprimeraný, polročný časový odstup medzirealizovanými pojednávaniami (pojednávanie vykonané 7. marca 2014 a nasledujúcepojednávanie vykonané 3. októbra 2014), ktorý bol vyvolaný opakovanou zmenou určenéhotermínu, a to aj na základe žiadosti navrhovateľa o odročenie určeného termínupojednávania. Tu však treba povedať, že okresný súd ďalšie sťažovanie postupu v konanízo strany navrhovateľa nepripustil a jeho ďalšej žiadosti o odročenie pojednávanianevyhovel. Rovnako pružne okresný súd zakročil voči obdobnému negatívnemu momentusťažovaniu postupu konania, keď využil možnosť poriadkového opatrenia a uložil svedkovinerešpektujúcemu predvolanie na pojednávanie poriadkovú pokutu.
Na druhej strane však treba povedať, že ústavným súdom boli zistené aj okolnostisignalizujúce pasivitu sťažovateľa ako účastníka napadnutého konania, ktorá sa premietla dozbytočného predĺženia posudzovaného konania a ako taká je pripísateľná na vrubsamotnému sťažovateľovi. Tu ma ústavný súd na mysli viaceré prípady odročenia určenýchtermínov pojednávania na základe žiadostí samotného sťažovateľa (odročenie pojednávaníurčených na 16. december 2011, 30. marec 2012 a 19. december 2014).
V neposlednom rade treba poukázať aj na skutočnosť, že z celkovej doby konania savec sťažovateľa nachádzala po dobu až ôsmich mesiacov v odvolacom štádiuna nadriadenom súde.
Ústavný súd zo spisového materiálu okresného súdu zároveň zistil, že vecsťažovateľa bola na pojednávaní vykonanom 29. januára 2015 ukončená prijatím rozsudku,ktorým bol sťažovateľ zaviazaný na úhradu istiny a príslušenstva.
Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nie každý zistenýprieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01,I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09). V prípade, keď ústavný súd zistí, že charakterpostupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolomožné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovíporušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04),prípadne návrhu nevyhovie (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietne ako zjavneneopodstatnený (napr. IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010, I. ÚS 96/2011).
Vychádzajúc zo zistených skutočností, reflektujúc na označenú judikatúru ústavnéhosúdu, kvalifikuje ústavný súd zistené negatívne momenty postupu okresného súdu akoojedinelý prieťah, ktorý v spojení s ďalšími relevantnými okolnosťami posudzovanej veci(keď sa konajúcemu súdu podarilo prijať meritórne rozhodnutie v celkovej dobe konaniapredstavujúcej 3 a pol roka, z ktorého obdobia sa vec sťažovateľa nachádzala osemmesiacov na odvolacom súde, a v priebehu konania o sťažnosti odstrániť stav právnejneistoty sťažovateľa vydaným rozsudkom) nevykazuje takú intenzitu, že by komplexnýpostup všeobecného súdu signalizoval také významné prieťahy, ktoré by bolo možnékvalifikovať ako zbytočné prieťahy.
Vzhľadom na uvedené závery ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavneneopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. marca 2015