znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 77/2015-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. marca 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného JUDr. JánomVajdom,   advokátska   kancelária,   Hviezdoslavovo   námestie   201,   Námestovo,   vo vecinamietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súduNámestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 53/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola3. novembra 2014   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len„sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   vecibez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len„ústava“)   postupom Okresného   súdu   Námestovo   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konanívedenom pod sp. zn. 1 C 53/2011 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom napadnutéhokonania   vedeného   okresným   súdom,   a to   na   strane   odporcu,   proti   ktorému   uplatňujenavrhovateľ zaplatenie dlžnej sumy vyúčtovanej za neoprávnený odber elektrickej energiepreukázaný v trestnom konaní, v rámci ktorého bol sťažovateľ uznaný vinným z prečinukrádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) zákona   č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v zneníneskorších predpisov.

Prezentujúc chronologický prehľad procesných úkonov konania sťažovateľ namieta,že predmetné súdne konanie je poznačené neúmernými prieťahmi, ktorými došlo podľasťažovateľa   k porušeniu   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy.

Sťažovateľ   uvádza,   že   predlžovanie   namietaného   konania   zavinil   aj   navrhovateľ,ktorý sa podľa vyjadrenia sťažovateľa nezúčastnil na žiadnom z doterajších pojednávanía nerešpektoval výzvu konajúceho súdu predložiť pre účely vedeného konania relevantnélistinné podklady.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že okresný súd pri vedení konania nerešpektuje ustanovenia§ 100 ods. 1 a § 118 ods. 2 a zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v zneníneskorších predpisov, ktoré garantujú postup súdu zaručujúci rýchlu a účinnú ochranu právúčastníkov konania.

Sťažovateľ argumentuje: „Samotná skutočnosť, že konanie v tejto veci trvá viac ako 36   mesiacov   je   dôkazom   porušenie   môjho   ústavného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov.“

Sťažovateľ na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd rozhodol o jeho sťažnostinálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   okresného   súdu   v konanívedenom pod sp. zn. 1 C 53/2011, prikázal okresnému súdu konať vo veci sťažovateľa bezzbytočných prieťahov a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €,ako aj trovy právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc,   návrhy,   ktoré   nespĺňajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhyalebo návrhy podané zjavne neoprávneným subjektom, ako aj návrhy podané oneskorenemôže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústnehopojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú danédôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšiekonanie.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v napadnutomkonaní.

Z obsahu súdneho spisu okresného súdu vyplýva, že posudzované konanie sa začalopodaním návrhu 28. júla 2011.

Po podrobnom preskúmaní súdneho spisu ústavný súd zistil, že posudzované konanievykazuje isté nedostatky, ktoré narušili plynulosť konania. Ide v prvom rade o zrušenieprvostupňového   rozsudku   z 19.   novembra   2012   odvolacím   súdom   a vrátenie   veciokresnému   súdu   na   nové   konanie,   čo   svedčí   o neefektívnom   postupe   okresného   súduvo veci sťažovateľa. Ďalším negatívnym momentom v postupe okresného súdu bola dobanečinnosti   okresného   súdu   predstavujúca   neprimeraný,   polročný   časový   odstup   medzirealizovanými   pojednávaniami   (pojednávanie   vykonané   7.   marca   2014   a nasledujúcepojednávanie vykonané 3. októbra 2014), ktorý bol vyvolaný opakovanou zmenou určenéhotermínu,   a   to   aj   na   základe   žiadosti   navrhovateľa   o odročenie   určeného   termínupojednávania. Tu však treba povedať, že okresný súd ďalšie sťažovanie postupu v konanízo strany   navrhovateľa   nepripustil   a jeho   ďalšej   žiadosti   o odročenie   pojednávanianevyhovel. Rovnako pružne okresný súd zakročil voči obdobnému negatívnemu momentusťažovaniu postupu konania, keď využil možnosť poriadkového opatrenia a uložil svedkovinerešpektujúcemu predvolanie na pojednávanie poriadkovú pokutu.

Na druhej strane však treba povedať, že ústavným súdom boli zistené aj okolnostisignalizujúce pasivitu sťažovateľa ako účastníka napadnutého konania, ktorá sa premietla dozbytočného   predĺženia   posudzovaného   konania   a ako   taká   je   pripísateľná   na   vrubsamotnému sťažovateľovi. Tu ma ústavný súd na mysli viaceré prípady odročenia určenýchtermínov pojednávania na základe žiadostí samotného sťažovateľa (odročenie pojednávaníurčených na 16. december 2011, 30. marec 2012 a 19. december 2014).

V neposlednom rade treba poukázať aj na skutočnosť, že z celkovej doby konania savec   sťažovateľa   nachádzala   po   dobu   až   ôsmich   mesiacov   v odvolacom   štádiuna nadriadenom súde.

Ústavný   súd   zo   spisového   materiálu   okresného   súdu   zároveň   zistil,   že   vecsťažovateľa bola na pojednávaní vykonanom 29. januára 2015 ukončená prijatím rozsudku,ktorým bol sťažovateľ zaviazaný na úhradu istiny a príslušenstva.

Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nie každý zistenýprieťah   v   súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01,I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09). V prípade, keď ústavný súd zistí, že charakterpostupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolomožné   kvalifikovať   ako   zbytočné   prieťahy   v   zmysle   čl.   48   ods.   2   ústavy,   nevyslovíporušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04),prípadne   návrhu   nevyhovie   (napr.   I.   ÚS   11/00),   alebo   ho   odmietne   ako   zjavneneopodstatnený (napr. IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010, I. ÚS 96/2011).

Vychádzajúc zo zistených skutočností, reflektujúc na označenú judikatúru ústavnéhosúdu,   kvalifikuje   ústavný   súd   zistené   negatívne   momenty   postupu   okresného   súdu   akoojedinelý prieťah, ktorý v spojení s ďalšími relevantnými okolnosťami posudzovanej veci(keď sa konajúcemu súdu podarilo prijať meritórne rozhodnutie v celkovej dobe konaniapredstavujúcej   3   a pol   roka,   z ktorého   obdobia   sa   vec   sťažovateľa   nachádzala   osemmesiacov   na   odvolacom   súde,   a   v priebehu   konania   o sťažnosti odstrániť   stav   právnejneistoty   sťažovateľa vydaným rozsudkom) nevykazuje   takú intenzitu,   že by   komplexnýpostup   všeobecného   súdu   signalizoval   také   významné   prieťahy,   ktoré   by   bolo   možnékvalifikovať ako zbytočné prieťahy.

Vzhľadom na uvedené závery ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavneneopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. marca 2015