znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 77/2013-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. februára 2013 prerokoval   vyhlásenie   JUDr.   Š.   H.,   predsedu   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky, v zastúpení   JUDr.   J.   S.,   predsedom   obchodnoprávneho   kolégia   Najvyššieho   súdu Slovenskej   republiky,   o odmietnutí   sudcov   Ústavného súdu   Slovenskej   republiky   S.   K. a J. H. pre ich predpojatosť v rozhodovaní vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 510/2012 a takto

r o z h o d o l :

Návrh   na   vyhlásenie   predpojatosti   sudcov   Ústavného súdu   Slovenskej   republiky S. K. a J. H. o d m i e t a ako podaný zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 16. januára 2013 doručené vyhlásenie JUDr. Š. H., predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), v zastúpení JUDr. J. S., predsedom obchodnoprávneho kolégia najvyššieho   súdu   (ďalej   aj   „navrhovateľ“),   podľa   § 28 ods. 1   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) o odmietnutí sudcov ústavného súdu S. K. a J. H. pre ich predpojatosť v rozhodovaní vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 510/2012.

Námietku predpojatosti proti sudcovi ústavného súdu S. K. navrhovateľ odôvodnil tým, že menovaný sudca v roku 2003 ako neúspešný kandidát na predsedu najvyššieho súdu napadol voľbu predsedu najvyššieho súdu sťažnosťou na ústavnom súde, o ktorej aj ústavný súd rozhodoval. Sudca S. K. vyjadril svoju predpojatosť vo viacerých veciach súčasného predsedu najvyššieho súdu ako účastníka konania, kde mal tento sudca byť pôvodne členom senátu.

Námietka predpojatosti proti sudcovi ústavného súdu J. H. je odôvodnená tým, že „... zotrvávanie   tohto   sudcu   na   Ústavnom   súde   Slovenskej   republiky   považujem   za protiústavný stav. Naďalej tvrdím, že žiadny sudca nemôže obliecť sudcovský talár, ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin – a to bez ohľadu na to, že ev. bolo jeho odsúdenie zahladené. Podmienkou pre výkon funkcie sudcu, a tým viac pre výkon funkcie sudcu   ústavného   súdu,   musí   byť   nulová   tolerancia.   Ak   to   ústavný   sudca   nechápe, resp. nerešpektuje   –   zrejme   pre   výhody   plynúce   z   postavenia   sudcu   ústavného   súdu, dokumentuje   tým   výraznú   absenciu   profesnej   etiky.   Odmietam,   aby   taký   sudca   konal a rozhodoval vo veci, v ktorej som účastníkom konania, ktorý nerešpektoval ani výzvu pléna ústavného súdu, aby zvážil svoje zotrvanie vo funkcii a aby odstúpil, lebo zotrvávaním vo funkcii škodí Ústavnému súdu Slovenskej republiky...

Môj   odmietavý   postoj   a   kritika   JUDr.   J.   H.   s   požiadavkou,   aby   vyzliekol   talár a opustil sudcovské rady, bol viackrát publikovaný v rôznych médiách...

Tieto výroky nepochybne vnímal aj JUDr.   J.   H.,   a vytvoril si vo vzťahu ku mne odmietavý postoj. Nemožno vylúčiť, že ten postoj je až nepriateľský, neprajný. Takýto vzťah ho   však   diskvalifikuje   z   účasti   na   predmetnom   konaní   a   rozhodovaní.   Preto,   ak   sám nevyhlási svoju predpojatosť, bude to zrejme prejavom jeho farizejstva a snahy využiť túto príležitosť na revanš.“.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že „Nie je najmenší dôvod domnievať sa, že uvedení dvaja   sudcovia   svoj   odmietavý   postoj   k   mojej   osobe   zmenili.   Naopak.   Je   dôvodný predpoklad hraničiaci s istotou, že na svojich negatívnych názoroch a postojoch k mojej osobe zotrvajú, a bez ohľadu na konkrétne skutočnosti a osobitosti tohto prípadu, budú hlasovať v môj neprospech.“.

Navrhovateľ   zároveň   požiadal   ústavný   súd   o vylúčenie   oboch   sudcov   z konania a rozhodovania v predmetnej veci.

Namietaní   sudcovia   ústavného   súdu   vyjadreniami   z 24.   januára   2013   označili námietky svojej predpojatosti za nedôvodné, poukázali tiež na to, že predseda najvyššieho súdu   ako   fyzická   osoba   nie   je   ani   účastníkom   predmetného   konania,   a vyhlásili,   že v predmetnej veci sa necítia byť predpojatí.

II.

1. Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

Podľa   §   28   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   účastník   konania   môže   vyhlásiť, že niektorého   zo   sudcov   odmieta   pre   jeho   predpojatosť.   Ak   dôvody,   ktoré   vedú   k vyhláseniu   o   odmietnutí   sudcu   pre   jeho   predpojatosť,   vznikli   do   začiatku   ústneho pojednávania,   môže   ju účastník   konania   vyhlásiť   najneskôr   na   začiatku   ústneho pojednávania.   Ak   dôvody,   ktoré   vedú   k   vyhláseniu   o   odmietnutí   sudcu   pre   jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť   bez   zbytočného   odkladu.   Na neskoršie   vyhlásenie   o   odmietnutí   sudcu   pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje.

Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu,   o   vylúčení   sudcu   pre   predpojatosť   rozhodne   iný   senát;   odmietnutý   člen   senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

Vec bola v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na obdobie od 29. februára 2012 do 28. februára 2013   pridelená na prerokovanie a rozhodnutie tretiemu senátu ústavného súdu, keďže námietky smerujú voči sudcom druhého senátu.

2. Konanie vedené ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 510/2012 sa týka sťažnosti spoločnosti   R.,   s.   r.   o.,   B.,   ktorou   namieta   porušenie   čl.   48   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky, čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   v   konaniach   vedených   Okresným   súdom   Prešov pod sp. zn.   21   Cb   101/2011,   Krajským   súdom   v   Prešove   pod   sp.   zn.   5   Cob   26/2011 a najvyšším súdom pod sp. zn. 4 M Obdo 4/2012.

Sťažnosť   bola   uznesením   ústavného   súdu   č. k. II. ÚS 510/2012-15   z 3.   decembra 2012 v rozsahu týkajúcom sa najvyššieho súdu prijatá na ďalšie konanie.

3. Zo všeobecných ustanovení upravujúcich konanie pred ústavným súdom vyplýva, že účastníkmi konania sú navrhovateľ a prípadne ten, proti komu návrh smeruje, ako aj osoby,   o   ktorých   to   ustanovuje   tento   zákon   (§   21   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde); ak je účastníkom   konania   súd,   zastupuje   senát   jeho   predseda   (§   21   ods.   4   zákona o ústavnom súde).

Konanie   o sťažnostiach   fyzických   osôb   a právnických   osôb   podrobne   upravujú ustanovenia § 49 až § 56 zákona ústavnom súde.

Podľa § 51 zákona o ústavnom súde účastníci konania sú sťažovateľ a ten, proti komu sťažnosť smeruje.

4. V danom prípade je zrejmé, že jedným z účastníkov konania pred ústavným súdom je najvyšší   súd.   Vyhlásenie   o predpojatosti   obidvoch   sudcov   ústavného   súdu   je podané predsedom   najvyššieho   súdu   JUDr.   Š.   H.,   v zastúpení   JUDr.   J.   S.,   predsedom obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu. Ani jeden z týchto funkcionárov najvyššieho súdu nie je účastníkom predmetného konania pred ústavným súdom.

5. Skutočnosť, že ide o podanie JUDr. Š. H., predsedu najvyššieho súdu, vyplýva z toho, že je ako navrhovateľ v závere podania označený (bez podpisu), ďalej z jeho obsahu, ktorý   je,   pokiaľ   ide   o dôvody,   identický   s viacerými   predchádzajúcimi   námietkami predpojatosti proti tým istým sudcom ústavného súdu, ktoré v minulosti ústavnému súdu JUDr. Š. H. podal (napr. sp. zn. III. ÚS 304/2012, III. ÚS 326/2012, III. ÚS 567/2012, III. ÚS 606/2012), ale tiež zo samotnej dikcie jednotlivých námietok, ktoré sú formulované v 1. osobe jednotného čísla (napr. „... ku mne odmietavý postoj...“, „... moje odmietnutie...“, či „... odmietavý postoj k mojej osobe...“).

6. Ústavný súd už v rovnakých súvislostiach viackrát zaujal stanovisko, že nemôžu obstáť   námietky   predpojatosti   vznesené   predsedom   najvyššieho   súdu,   ktoré   sa   týkajú výlučne vzťahu namietaných sudcov ústavného súdu k osobe predsedu najvyššieho súdu, pretože predseda   najvyššieho súdu nie je účastníkom pôvodného pred ústavným súdom napadnutého   konania,   nebol   ani   členom   senátu,   ktorý   v danom   konaní   rozhodoval, a nepoukázal   na   také   skutočnosti,   ktoré   potenciálne   mohli   nejakým   spôsobom   súvisieť s predpojatosťou sudcov ústavného súdu vo veci ústavného prieskumu postupu najvyššieho súdu.   V takýchto   prípadoch   ústavný   súd   nepripustil   námietky   predpojatosti   podobného charakteru (napr. I. ÚS 223/2012, III. ÚS 30/2012, III. ÚS 560/2011, III. ÚS 501/2011, III. ÚS 567/2012).

7.   V danom   prípade   boli   navyše   námietky   predpojatosti   sudcov   ústavného   súdu podané v zastúpení JUDr. J. S., predsedom obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu.

Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) môže predseda súdu poveriť ktoréhokoľvek sudcu príslušného súdu vykonávaním niektorých úkonov patriacich do pôsobnosti predsedu súdu.

Podľa § 43 ods. 2 zákona o súdoch sa na predsedu najvyššieho súdu nevzťahuje okrem iného ani § 39 ods. 2 tohto zákona.

Z citovaných ustanovení zákona o súdoch nepochybne vyplýva, že JUDr. J. S., sudca a predseda obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu (ktorý jediný je pod posudzovaným podaním podpísaný), nie je oprávnený robiť navonok úkony najvyššieho súdu ako účastníka konania pred ústavným súdom.

Na druhej strane, ak by sa mali námietky posúdiť ako podanie predsedu najvyššieho súdu (pozri bod 5), v zastúpení predsedom obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu, platia už uvedené závery, že zastúpený ani zástupca nie sú účastníkmi predmetného konania pred ústavným súdom (pozri bod 4 a 6).

Ako obiter dictum ústavný súd dodáva, že ide o opakované podávanie námietok, ktoré sú po formálnej a obsahovej stránke v podstate identické, a dôvody ich odmietnutia ústavným súdom vychádzajú ani nie z výkladu, ale priamo z aplikácie jednoduchého práva obsiahnutého v texte príslušných zákonov. V takýchto prípadoch prichádza do úvahy postup ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 poslednej vety zákona o ústavnom súde.

Z dôvodov uvedených v bodoch 3 až 7 ústavný súd návrh navrhovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podaný zjavne neoprávnenou osobou.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. februára 2013