znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 77/2011-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. februára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť M. P., Š., pre namietané porušenie jeho základných práv podľa čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 20 ods. 1, čl. 26 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 8, čl. 10 ods. 1, čl. 13 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodcovským rozsudkom rozhodcu JUDr. J. Č. sp. zn. RK Cb/1/2007 zo 7. mája 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. P. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. decembra 2010   doručená   sťažnosť   M.   P.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   doplnená   písomným   podaním doručeným 3. januára 2011, ktorou namietal porušenie svojich základných práv zaručených v čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 20 ods. 1, čl. 26 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2   a   3   a   čl.   48   ods.   1   a   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“),   práv zaručených v čl. 6 ods. 1, čl. 8, čl. 10 ods. 1, čl. 13 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práv zaručených v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)   postupom   a   rozhodcovským   rozsudkom   rozhodcu   JUDr.   J.   Č.   (ďalej   len „rozhodca“) sp. zn. RK Cb/1/2007 zo 7. mája 2007 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že spolu so svojou manželkou sa 17. septembra 2007 dozvedel, že je proti nim vedené na Okresnom súde Košice II (ďalej len „okresný súd“) exekučné konanie o vymoženie sumy 7 500 00 Sk na základe exekučného titulu, ktorým bol napadnutý rozsudok rozhodcu sp. zn. RK Cb 1/2007 zo 7. mája 2007, ktorý bol podľa sťažovateľa   vydaný   na   základe „sfalšovanej   zmenky“,   o   existencii   ktorej   údajne nemal vedomosť. Na základe toho sťažovateľ podal v tejto veci spolu s manželkou 18. septembra 2007 trestné oznámenie. V ďalšom sťažovateľ podrobne opisuje a poukazuje na konkrétne pochybenia   rozhodcu   v   rozhodcovskom   konaní.   Podstatou   sťažnosti   sú   však   tvrdenia sťažovateľa, že postupom rozhodcu a napadnutým rozsudkom boli porušené ním označené práva preto, že jemu ako účastníkovi rozhodcovského konania nebola doručená žaloba, na základe ktorej rozhodca rozhodol, takže ani nemal o tomto konaní vedomosť a ani sa nemohol   k   žalobe   vyjadriť.   Sťažovateľ   v   sťažnosti   tiež   uviedol,   že   rozhodca rozhodcovského súdu mu nedoručil ani „rokovací poriadok“, podľa ktorého konal, a ani napadnutý rozsudok. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ považuje tak napadnutý rozsudok, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, za nezákonný a protiústavný.

Vychádzajúc z uvedených námietok sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1.   Základné   právo   zaručené   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd,   na   prejednanie   jeho   záležitosti   nezávislým   a   nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch. M. P. v rozhodcovskom   konaní   vykonanom   JUDr.   J.   Č.   a   v   ňom   vydanom   Rozhodcovskom rozsudku bez čísla konania zo dňa 7.5.2007 a Rozhodcovskom rozsudku č. k. RKCb/1/2007 zo dňa 7.5.2007, bolo porušené.

2.   Základné   právo   zaručené   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd, zaručené čl. 46. ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na spravodlivý proces   M.   P.   v   rozhodcovskom   konaní   vykonanom   JUDr.   J.   Č.   a v ňom   vydanom Rozhodcovskom rozsudku bez čísla konania zo dňa 7.5.2007 a Rozhodcovskom rozsudku č. k. RKCb/1/2007 zo dňa 7.5.2007, bolo porušené.

3.   Základné   právo,   zaručené   Čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd, zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na súdnu a inú právnu ochranu M. P. v rozhodcovskom konaní vykonanom JUDr. J. Č. a v ňom vydanom Rozhodcovskom rozsudku bez čísla konania zo dňa 7.5.2007 a Rozhodcovskom rozsudku č. k. RKCb/1/2007 zo dňa 7.5.2007, bolo porušené.

4.   Základné   právo   na   prejednanie   záležitosti zákonným sudcom,   zaručené čl.   48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, M. P. v rozhodcovskom konaní vykonanom JUDr. J. Č. a v   ňom   vydanom   Rozhodcovskom   rozsudku   bez   čísla   konania   zo dňa   7.5.2007 a Rozhodcovskom rozsudku č. k. RKCb/1/2007 zo dňa 7.5.2000, porušené bolo.

5.   Základné   právo   zaručené   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd,   zaručené   Čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   na   verejné prerokovanie veci a v jeho prítomnosti, M. P. v rozhodcovskom konaní vykonanom JUDr. J. Č.   a   v   ňom   vydanom   Rozhodcovskom   rozsudku   bez   čísla   konania   zo   dňa   7.5.2007 a Rozhodcovskom rozsudku č. k. RKCb/1/2007 zo dňa 7.5.2007, bolo porušené.

6.   Základné   právo   zaručené   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd,   zaručené   čl.   47   ods.   3   Ústavy   Slovenskej   republiky   o   rovnosti účastníkov   v   konaní   M.   P.   v   rozhodcovskom   konaní   vykonanom   JUDr.   J.   Č.   a   v   ňom vydanom Rozhodcovskom rozsudku bez čísla konania zo dňa 7.5.2007 a Rozhodcovskom rozsudku č. k. RKCb/1/2007 zo dňa 7.5.2007, bolo porušené.

7.   Základne   právo   zaručené   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd, zaručené čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na právnu pomoc od   začiatku   konania,   ktoré   je   nedeliteľnou   súčasťou   práva   na   spravodlivosť   M.   P. v rozhodcovskom   konaní   vykonanom   JUDr.   J.   Č.   a   v   ňom   vydanom   Rozhodcovskom rozsudku bez čísla konania zo dňa 7.5.2007 a Rozhodcovskom rozsudku č. k. RKCb/1/2007 zo dňa 7.5.2007, bolo porušené.

8.   Základné   právo   zaručené   čl.   10   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd,   zaručené   čl.   26   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   na   slobodný prístup k informáciám M. P. v rozhodcovskom konaní vykonanom JUDr. J. Č. a v ňom vydanom Rozhodcovskom rozsudku bez čísla konania zo dňa 7.5.2007 a Rozhodcovskom rozsudku č. k. RKCb/1/2007 zo dňa 7.5.2007, bolo porušené.

9. Základné právo zaručené čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zaručené čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného života M. P. v rozhodcovskom konaní vykonanom JUDr. J. Č. a   v   ňom   vydanom   Rozhodcovskom   rozsudku   bez   čísla   konania   zo dna   7.5.2007 a Rozhodcovskom rozsudku č. k. RKCb/1/2007 zo dňa 7.5.2007, bolo porušené.

10.   Základné právo zaručené čl.   8 a čl.   17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zaručené čl. 19 ods. 3 Ústavy SR na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním,   zverejňovaním   alebo   iným   zneužívaním   údajov   o   osobe   M.   P. v rozhodcovskom   konaní   vykonanom   JUDr.   J.   Č.   a   v   ňom   vydanom   Rozhodcovskom rozsudku bez čísla konania zo dňa 7.5.2007 a Rozhodcovskom rozsudku č. k. RKCb/1/2007 zo dňa 7.5.2007, bolo porušené.

11.   Základné   právo   zaručené   51.13 ods.   1   písm.   a/   Ústavy   Slovenskej   republiky na neprípustnosť   uloženia   povinnosti   nie   na   základe   zákona,   nie   v   medziach   zákona a s porušovaním   ľudských   práv   a   základných   slobôd   M.   P.   v   rozhodcovskom   konaní vykonanom JUDr. J. Č. a v ňom vydanom Rozhodcovskom rozsudku bez čísla konania zo dňa   7.5.2007   a   Rozhodcovskom   rozsudku   č.   k.   RKCb/1/2007   zo   dňa   7.5.2007,   bolo porušené.

12. Základné právo zaručené čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na pokojné používanie majetku M. P. v rozhodcovskom konaní   vykonanom   JUDr.   J.   Č.   a   v   ňom   vydanom   Rozhodcovskom   rozsudku   bez   čísla konania zo dňa 7.5.2007 a Rozhodcovskom rozsudku č. k. RKCb/1/2007 zo dňa 7.5.2007, bolo porušené.

13. Základné právo zaručené čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zaručené čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na účinný prostriedok nápravy M. P. v rozhodcovskom konaní vykonanom JUDr. J. Č. a v ňom vydanom Rozhodcovskom rozsudku bez čísla konania zo dňa 7.5.2007 a Rozhodcovskom rozsudku č. k. RKCb/1/2007 zo dňa 7.5.2007, bolo porušené.

15. Ústavný súd Rozhodcovský rozsudok bez čísla konania zo dňa 7.5.2007, vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcom JUDr. J. Č., v celom rozsahu zrušuje. Ústavný súd Rozhodcovský   rozsudok   č.   k.   RKCb/1/2007   zo   dňa   7.5.2007,   vydaný   v rozhodcovskom konaní rozhodcom JUDr. J. Č., v celom rozsahu zrušuje.

16.   Ústavný   súd Slovenskej   republiky priznáva sťažovateľovi primerané   finančné zadosťučinenie v sume 50 tisíc eur, ktoré je povinný rozhodca JUDr. J. Č., K. zaplatiť sťažovateľovi M. P., D., do dvoch mesiacov odo dňa vyhlásenia tohto rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný   súd   sa   v   prvom   rade   vysporiadal   s   tým,   že   sťažovateľ   v   petite   svojej sťažnosti uvádza zdanlivo dve rozhodnutia rozhodcu z toho istého dňa, a to „rozhodcovský rozsudok bez čísla konania zo dňa 7.5.2007, vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcom JUDr. J. Č.“, a takisto „rozhodcovský rozsudok č. k. RKCb/1/2007 zo dňa 7.5.2007, vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcom JUDr. J. Č.“. Ústavný súd však z obsahu sťažnosti a jej príloh zistil, že v skutočnosti ide o to isté rozhodnutie rozhodcu vydané v tom istom konaní,   teda   ide   rovnopis   napadnutého   rozsudku,   ktorý   sa   odlišuje   iba   tým,   že   nie   je opatrený spisovou značkou konania, preto ústavný súd ustálil predmet tohto konania tak, ako to je uvedené v záhlaví rozhodnutia.

1.   Pokiaľ   ide   o   sťažovateľom   namietané   porušenie   označených   základných   práv a práv postupom a napadnutým rozsudkom, ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti z obsahu spisu vedeného na ústavnom súde pod sp. zn. III. ÚS 49/2010 zistil, že predmetom konania o sťažnosti sťažovateľa vedeného pod uvedenou spisovou značkou bolo aj namietané porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom a rozsudkom rozhodcovského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. RK Cb 1/2007.

Ústavný   súd   uznesením   č.   k.   III.   ÚS   49/2010-25   z   2.   februára   2010   sťažnosť sťažovateľa odmietol ako oneskorene podanú.

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o   ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol,   okrem   prípadov,   v   ktorých   sa   rozhodovalo   len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na to, že rozhodnutie o odmietnutí návrhu na začatie konania pre oneskorenosť je rozhodnutím „o konaní“, ktoré má na mysli citované ustanovenie § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde. Nejde však o podmienku konania,   ktorú   možno   dodatočne   splniť   v   ďalšom   návrhu,   ktorým   sa   napáda   to   isté právoplatne skončené konanie, ktoré bolo napadnuté v predchádzajúcom návrhu, ktorý bol odmietnutý ako oneskorene podaný (m. m. II. ÚS 173/2010).

Vychádzajúc   z   uvedených   skutočností   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   v   časti namietaného porušenia základného práva podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy,   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   a   čl.   13   dohovoru   a   práva   podľa   čl.   1   dodatkového protokolu   postupom   a napadnutými rozsudkami už po   jej   predbežnom   prerokovaní   ako neprípustnú odmietol podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde.

2. Sťažovateľ sťažnosťou namietal aj porušenie ďalších v sťažnosti označených práv postupom rozhodcu a jeho napadnutým rozsudkom.

Už z konania vedeného na ústavnom súde pod sp. zn. III. ÚS 41/2010 vyplýva, že o napadnutom rozsudku sa sťažovateľ dozvedel ešte 26. októbra 2007 na notárskom úrade JUDr. J. A., o čom bola spísaná aj notárska zápisnica. Znamená to, že už v tento deň – 26. októbra   2007   –   sa   sťažovateľ   mohol   reálne   dozvedieť   o   „inom   zásahu“   do jeho označených   práv   spočívajúcom   v   namietanom   nezákonnom   postupe   a   napadnutým rozsudkom,   preto   ústavný   súd   uznesením   č.   k.   III.   ÚS   41/2010-14   z   2.   februára   2010 sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   ako   oneskorene   podanú.   Keďže   sťažovateľ   v   tejto   časti sťažnosti namieta aj porušenie ďalších (iných) svojich práv, ale základná podmienka, t. j. podmienka   včasnosti   podania   sťažnosti   na   ústavnom   súde,   je   už   z   povahy   veci neodstrániteľná, ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako oneskorene podanú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   sa   ústavný   súd   ďalšími   nárokmi a návrhmi sťažovateľa nezaoberal a ani neodstraňoval nedostatky sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. februára 2011