SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 77/2011-20
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. februára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť M. P., Š., pre namietané porušenie jeho základných práv podľa čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 20 ods. 1, čl. 26 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 8, čl. 10 ods. 1, čl. 13 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodcovským rozsudkom rozhodcu JUDr. J. Č. sp. zn. RK Cb/1/2007 zo 7. mája 2007 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť M. P. o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. decembra 2010 doručená sťažnosť M. P. (ďalej len „sťažovateľ“) doplnená písomným podaním doručeným 3. januára 2011, ktorou namietal porušenie svojich základných práv zaručených v čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 20 ods. 1, čl. 26 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv zaručených v čl. 6 ods. 1, čl. 8, čl. 10 ods. 1, čl. 13 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práv zaručených v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom a rozhodcovským rozsudkom rozhodcu JUDr. J. Č. (ďalej len „rozhodca“) sp. zn. RK Cb/1/2007 zo 7. mája 2007 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že spolu so svojou manželkou sa 17. septembra 2007 dozvedel, že je proti nim vedené na Okresnom súde Košice II (ďalej len „okresný súd“) exekučné konanie o vymoženie sumy 7 500 00 Sk na základe exekučného titulu, ktorým bol napadnutý rozsudok rozhodcu sp. zn. RK Cb 1/2007 zo 7. mája 2007, ktorý bol podľa sťažovateľa vydaný na základe „sfalšovanej zmenky“, o existencii ktorej údajne nemal vedomosť. Na základe toho sťažovateľ podal v tejto veci spolu s manželkou 18. septembra 2007 trestné oznámenie. V ďalšom sťažovateľ podrobne opisuje a poukazuje na konkrétne pochybenia rozhodcu v rozhodcovskom konaní. Podstatou sťažnosti sú však tvrdenia sťažovateľa, že postupom rozhodcu a napadnutým rozsudkom boli porušené ním označené práva preto, že jemu ako účastníkovi rozhodcovského konania nebola doručená žaloba, na základe ktorej rozhodca rozhodol, takže ani nemal o tomto konaní vedomosť a ani sa nemohol k žalobe vyjadriť. Sťažovateľ v sťažnosti tiež uviedol, že rozhodca rozhodcovského súdu mu nedoručil ani „rokovací poriadok“, podľa ktorého konal, a ani napadnutý rozsudok. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ považuje tak napadnutý rozsudok, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, za nezákonný a protiústavný.
Vychádzajúc z uvedených námietok sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na prejednanie jeho záležitosti nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch. M. P. v rozhodcovskom konaní vykonanom JUDr. J. Č. a v ňom vydanom Rozhodcovskom rozsudku bez čísla konania zo dňa 7.5.2007 a Rozhodcovskom rozsudku č. k. RKCb/1/2007 zo dňa 7.5.2007, bolo porušené.
2. Základné právo zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zaručené čl. 46. ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na spravodlivý proces M. P. v rozhodcovskom konaní vykonanom JUDr. J. Č. a v ňom vydanom Rozhodcovskom rozsudku bez čísla konania zo dňa 7.5.2007 a Rozhodcovskom rozsudku č. k. RKCb/1/2007 zo dňa 7.5.2007, bolo porušené.
3. Základné právo, zaručené Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na súdnu a inú právnu ochranu M. P. v rozhodcovskom konaní vykonanom JUDr. J. Č. a v ňom vydanom Rozhodcovskom rozsudku bez čísla konania zo dňa 7.5.2007 a Rozhodcovskom rozsudku č. k. RKCb/1/2007 zo dňa 7.5.2007, bolo porušené.
4. Základné právo na prejednanie záležitosti zákonným sudcom, zaručené čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, M. P. v rozhodcovskom konaní vykonanom JUDr. J. Č. a v ňom vydanom Rozhodcovskom rozsudku bez čísla konania zo dňa 7.5.2007 a Rozhodcovskom rozsudku č. k. RKCb/1/2007 zo dňa 7.5.2000, porušené bolo.
5. Základné právo zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zaručené Čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na verejné prerokovanie veci a v jeho prítomnosti, M. P. v rozhodcovskom konaní vykonanom JUDr. J. Č. a v ňom vydanom Rozhodcovskom rozsudku bez čísla konania zo dňa 7.5.2007 a Rozhodcovskom rozsudku č. k. RKCb/1/2007 zo dňa 7.5.2007, bolo porušené.
6. Základné právo zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zaručené čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky o rovnosti účastníkov v konaní M. P. v rozhodcovskom konaní vykonanom JUDr. J. Č. a v ňom vydanom Rozhodcovskom rozsudku bez čísla konania zo dňa 7.5.2007 a Rozhodcovskom rozsudku č. k. RKCb/1/2007 zo dňa 7.5.2007, bolo porušené.
7. Základne právo zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zaručené čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na právnu pomoc od začiatku konania, ktoré je nedeliteľnou súčasťou práva na spravodlivosť M. P. v rozhodcovskom konaní vykonanom JUDr. J. Č. a v ňom vydanom Rozhodcovskom rozsudku bez čísla konania zo dňa 7.5.2007 a Rozhodcovskom rozsudku č. k. RKCb/1/2007 zo dňa 7.5.2007, bolo porušené.
8. Základné právo zaručené čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zaručené čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na slobodný prístup k informáciám M. P. v rozhodcovskom konaní vykonanom JUDr. J. Č. a v ňom vydanom Rozhodcovskom rozsudku bez čísla konania zo dňa 7.5.2007 a Rozhodcovskom rozsudku č. k. RKCb/1/2007 zo dňa 7.5.2007, bolo porušené.
9. Základné právo zaručené čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zaručené čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného života M. P. v rozhodcovskom konaní vykonanom JUDr. J. Č. a v ňom vydanom Rozhodcovskom rozsudku bez čísla konania zo dna 7.5.2007 a Rozhodcovskom rozsudku č. k. RKCb/1/2007 zo dňa 7.5.2007, bolo porušené.
10. Základné právo zaručené čl. 8 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zaručené čl. 19 ods. 3 Ústavy SR na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o osobe M. P. v rozhodcovskom konaní vykonanom JUDr. J. Č. a v ňom vydanom Rozhodcovskom rozsudku bez čísla konania zo dňa 7.5.2007 a Rozhodcovskom rozsudku č. k. RKCb/1/2007 zo dňa 7.5.2007, bolo porušené.
11. Základné právo zaručené 51.13 ods. 1 písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky na neprípustnosť uloženia povinnosti nie na základe zákona, nie v medziach zákona a s porušovaním ľudských práv a základných slobôd M. P. v rozhodcovskom konaní vykonanom JUDr. J. Č. a v ňom vydanom Rozhodcovskom rozsudku bez čísla konania zo dňa 7.5.2007 a Rozhodcovskom rozsudku č. k. RKCb/1/2007 zo dňa 7.5.2007, bolo porušené.
12. Základné právo zaručené čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na pokojné používanie majetku M. P. v rozhodcovskom konaní vykonanom JUDr. J. Č. a v ňom vydanom Rozhodcovskom rozsudku bez čísla konania zo dňa 7.5.2007 a Rozhodcovskom rozsudku č. k. RKCb/1/2007 zo dňa 7.5.2007, bolo porušené.
13. Základné právo zaručené čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zaručené čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na účinný prostriedok nápravy M. P. v rozhodcovskom konaní vykonanom JUDr. J. Č. a v ňom vydanom Rozhodcovskom rozsudku bez čísla konania zo dňa 7.5.2007 a Rozhodcovskom rozsudku č. k. RKCb/1/2007 zo dňa 7.5.2007, bolo porušené.
15. Ústavný súd Rozhodcovský rozsudok bez čísla konania zo dňa 7.5.2007, vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcom JUDr. J. Č., v celom rozsahu zrušuje. Ústavný súd Rozhodcovský rozsudok č. k. RKCb/1/2007 zo dňa 7.5.2007, vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcom JUDr. J. Č., v celom rozsahu zrušuje.
16. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 tisíc eur, ktoré je povinný rozhodca JUDr. J. Č., K. zaplatiť sťažovateľovi M. P., D., do dvoch mesiacov odo dňa vyhlásenia tohto rozhodnutia.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd sa v prvom rade vysporiadal s tým, že sťažovateľ v petite svojej sťažnosti uvádza zdanlivo dve rozhodnutia rozhodcu z toho istého dňa, a to „rozhodcovský rozsudok bez čísla konania zo dňa 7.5.2007, vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcom JUDr. J. Č.“, a takisto „rozhodcovský rozsudok č. k. RKCb/1/2007 zo dňa 7.5.2007, vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcom JUDr. J. Č.“. Ústavný súd však z obsahu sťažnosti a jej príloh zistil, že v skutočnosti ide o to isté rozhodnutie rozhodcu vydané v tom istom konaní, teda ide rovnopis napadnutého rozsudku, ktorý sa odlišuje iba tým, že nie je opatrený spisovou značkou konania, preto ústavný súd ustálil predmet tohto konania tak, ako to je uvedené v záhlaví rozhodnutia.
1. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie označených základných práv a práv postupom a napadnutým rozsudkom, ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti z obsahu spisu vedeného na ústavnom súde pod sp. zn. III. ÚS 49/2010 zistil, že predmetom konania o sťažnosti sťažovateľa vedeného pod uvedenou spisovou značkou bolo aj namietané porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom a rozsudkom rozhodcovského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. RK Cb 1/2007.
Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 49/2010-25 z 2. februára 2010 sťažnosť sťažovateľa odmietol ako oneskorene podanú.
Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.
Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na to, že rozhodnutie o odmietnutí návrhu na začatie konania pre oneskorenosť je rozhodnutím „o konaní“, ktoré má na mysli citované ustanovenie § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde. Nejde však o podmienku konania, ktorú možno dodatočne splniť v ďalšom návrhu, ktorým sa napáda to isté právoplatne skončené konanie, ktoré bolo napadnuté v predchádzajúcom návrhu, ktorý bol odmietnutý ako oneskorene podaný (m. m. II. ÚS 173/2010).
Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti namietaného porušenia základného práva podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom a napadnutými rozsudkami už po jej predbežnom prerokovaní ako neprípustnú odmietol podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde.
2. Sťažovateľ sťažnosťou namietal aj porušenie ďalších v sťažnosti označených práv postupom rozhodcu a jeho napadnutým rozsudkom.
Už z konania vedeného na ústavnom súde pod sp. zn. III. ÚS 41/2010 vyplýva, že o napadnutom rozsudku sa sťažovateľ dozvedel ešte 26. októbra 2007 na notárskom úrade JUDr. J. A., o čom bola spísaná aj notárska zápisnica. Znamená to, že už v tento deň – 26. októbra 2007 – sa sťažovateľ mohol reálne dozvedieť o „inom zásahu“ do jeho označených práv spočívajúcom v namietanom nezákonnom postupe a napadnutým rozsudkom, preto ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 41/2010-14 z 2. februára 2010 sťažnosť sťažovateľa odmietol ako oneskorene podanú. Keďže sťažovateľ v tejto časti sťažnosti namieta aj porušenie ďalších (iných) svojich práv, ale základná podmienka, t. j. podmienka včasnosti podania sťažnosti na ústavnom súde, je už z povahy veci neodstrániteľná, ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako oneskorene podanú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími nárokmi a návrhmi sťažovateľa nezaoberal a ani neodstraňoval nedostatky sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. februára 2011