znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 77/09-41

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   verejnom   zasadnutí   2.   júna   2009   v senáte zloženom   z   predsedu   Rudolfa   Tkáčika   a zo   sudcov   Jána   Auxta   a   Ľubomíra   Dobríka v konaní   o sťažnosti   A.   G.,   D.,   zastúpenej   advokátkou   Mgr.   E.   G.,   D.,   pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava - okolie, Úradu justičnej a kriminálnej polície Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-571/3-OVK-BH-06 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo A. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava - okolie, Úradu justičnej a kriminálnej polície   Pezinok   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   ČVS:   ORP-571/3-OVK-BH-06 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   riaditeľstvu   Policajného   zboru   Bratislava - okolie,   Úradu justičnej a kriminálnej   polície   Pezinok   p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. ČVS: ORP-571/3-OVK-BH-06 konalo bez zbytočných prieťahov.

3.   A.   G.   p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   1   660 € (slovom tisícšesťstošesťdesiat eur), ktoré   j e   Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava -okolie, Úrad justičnej a kriminálnej polície Pezinok   p o v i n n é   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresné   riaditeľstvo   Policajného   zboru   Bratislava   -   okolie,   Úrad   justičnej a kriminálnej   polície   Pezinok   j e   p o v i n n é   uhradiť   A.   G.   trovy   konania   v sume 223,46 € (slovom   dvestodvadsaťtri   eur   a štyridsaťšesť   centov)   na   účet   jej   právnej zástupkyne Mgr. E. G., D., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 77/09-12 zo 17. marca 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   A.   G.,   D.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), zastúpenej   advokátkou   Mgr.   E.   G.,   D.,   pre namietané   porušenie   jej   základného   práva na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava - okolie, Úradu justičnej   a   kriminálnej polície   Pezinok   (ďalej len   „úrad justičnej   a kriminálnej   polície“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-571/3-OVK-BH-06.

Podstatou   námietok   sťažovateľky   boli   tvrdenia   o porušení   jej   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom úradu   justičnej   a kriminálnej   polície   v trestnom   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. ČVS: ORP-571/3-OVK-BH-06, v rámci ktorého sa vyšetrujú okolnosti dopravnej nehody, ku ktorej došlo 13. februára 2005 a pri ktorej sťažovateľka utrpela viaceré vážne zranenia. Sťažovateľka   namietala   neprimerane   dlhú   dobu   prípravného   konania,   čím   sa   dostala do nepriaznivej materiálnej situácie, ktorá je dôsledkom obmedzeného poistného plnenia za spôsobenú škodu na zdraví z dôvodu, že konanie nie je právoplatne skončené.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd v náleze vyslovil,   že   jej   základné   právo   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právo   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru postupom úradu justičnej a kriminálnej polície v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS:   ORP-571/3-OVK-BH-06   porušené   bolo,   úradu   justičnej   a kriminálnej   polície prikázal,   aby   v namietanom   konaní   konal   bez   zbytočných   prieťahov,   a aby   mu   uložil povinnosť zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 700 000 Sk (23 235,75 €) a náhradu trov právneho zastúpenia.  

Úrad justičnej a kriminálnej polície sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp. zn. ČVS: ORP-571/3-OVK-BH-2006 z 22. apríla 2009, v ktorom riaditeľka   úradu   justičnej   a kriminálnej   polície   podrobne   popísala   priebeh   doterajšieho konania. Poukázala na to, že k dopravnej nehode, pri ktorej sťažovateľka utrpela vážne zranenia, došlo 13. februára 2005, pričom trestné stíhanie vo veci bolo pôvodne začaté Úradom   justičnej   a kriminálnej   polície   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru Bratislava II 4. marca 2005. Po vykonaní dôkazov v rozsahu potrebnom na rozhodnutie bolo 31. marca 2006 vznesené obvinenie M. M. za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224   ods.   1   a 2   Trestného   zákona   účinného   do   31.   decembra   2005.   Podľa vyjadrenia riaditeľky   úradu   justičnej   a kriminálnej   polície   bol   daný   vyšetrovací   spis   1.   júna   2006 odstúpený úradu justičnej a kriminálnej polície, kde je vedený aj v súčasnej dobe pod sp. zn. ČVS:   ORP-571/3-OVK-BH-2006.   Riaditeľka   tamojšieho   úradu   poukázala   na   to, že od 1. júna   2006   sa   na   priebehu   trestného   konania   podieľali   svojou   prácou   štyria vyšetrovatelia. Podľa jej názoru boli všetci títo vyšetrovatelia enormne zaťažení zvýšeným nápadom trestnej činnosti v iných veciach, pričom zároveň poukázala aj na nepriaznivú situáciu tamojšieho úradu z hľadiska personálneho obsadenia. Okrem toho riaditeľka úradu justičnej   a kriminálnej   polície   oznámila,   že   vyšetrovateľka,   ktorá   má   v súčasnej   dobe predmetnú   trestnú   vec   pridelenú,   plánuje   vyšetrovanie   ukončiť   do   konca   júna   2009. Na základe toho potom riaditeľka úradu justičnej a kriminálnej polície žiadala, aby ústavný súd   aj v prípade,   ak   vysloví   porušenie   označených   práv   sťažovateľky,   nepriznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie ani náhradu trov právneho zastúpenia.

V označenom   podaní   zároveň   riaditeľka   úradu   justičnej   a kriminálnej   polície oznámila ústavnému súdu, že trvá na ústnom prerokovaní danej veci.

K podaniu   riaditeľky   úradu   justičnej   a kriminálnej   polície   sa   vyjadrila   právna zástupkyňa sťažovateľky listom doručeným ústavnému súdu 1. júna 2009, v ktorom okrem iného   uviedla,   že   spis   sa   nachádza   naďalej   v štádiu   prípravného   konania,   a   zároveň ospravedlnila svoju neúčasť na verejnom pojednávaní.

Dňa 2. júna 2009 sa vo veci konalo verejné ústne pojednávanie, na ktorom právna zástupkyňa úradu justičnej a kriminálnej polície zotrvala na svojich skorších vyjadreniach, doznala   porušenie   základného   práva   sťažovateľky   a   žiadala   vysloviť   toto   porušenie, ako aj uložiť   vyšetrovateľovi   povinnosť   vo   veci   konať.   Pokiaľ   ide   o primerané zadosťučinenie, toto sťažovateľka riadne nepreukázala, a preto ho nenavrhla uložiť podobne ako povinnosť uhradiť sťažovateľke trovy právneho zastúpenia.

II.

Z obsahu   sťažnosti,   jej   príloh,   z vyjadrení   účastníkov   konania,   ale   hlavne z vyžiadaného spisu úradu justičnej a kriminálnej polície sp. zn. ČVS: ORP-571/3-OVK-BH-2006 ústavný súd zistil, že trestné stíhanie vo veci bolo pôvodne začaté 4. marca 2005 uznesením Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II sp. zn. ČVS: ORP-308/1-OVK-B2-2005 Lu, ktorého vyšetrovateľ 31. marca 2006 vzniesol obvinenie M. M. (ďalej len „obvinený“) za trestný čin ublíženia na zdraví podľa   §   224   ods.   1   a 2   Trestného   zákona   účinného   do   31.   decembra   2005,   ktorého sa dopustil v dôsledku dopravnej nehody 13. februára 2005, čím sťažovateľke spôsobil ujmu na zdraví.

Dňa 1. júna 2006 bol spis odstúpený na ďalšie konanie úradu justičnej a kriminálnej polície, kde je aj v súčasnej dobe vedený pod sp. zn. ČVS: ORP-571/3-OVK-BH-2006. Za účelom   posúdenia   zranení   sťažovateľky,   ktoré   utrpela   pri   dopravnej   nehode, bol 19. februára 2007 pribratý do konania znalec z odboru zdravotníctva, odvetvia chirurgie. Požadovaný znalecký posudok č. 51/07 znalec vypracoval 30. marca 2007, pričom ešte medzitým 26. marca 2007 bola úradu justičnej a kriminálnej polície doručená špecifikácia výšky uplatnenej náhrady škody sťažovateľkou. Následne, 19. apríla 2007 sa konal výsluch sťažovateľky v procesnom postavení poškodeného.

Keďže od okamihu vznesenia obvinenia nedošlo k výsluchu obvineného z dôvodu, že sa viackrát na predvolanie nedostavil, 17. apríla 2007 vyšetrovateľ spracoval žiadosť o jeho   predvedenie   k procesnému   úkonu   a   30.   mája   2007   podal   žiadosť   o vyhlásenie pátrania po ňom. Dňa 24. júna 2007 bol obvinený predvedený pred vyšetrovateľa a následne bol   realizovaný   jeho   výsluch,   pričom   mu   bolo   zároveň   doručené   uznesenie   o vznesení obvinenia, proti ktorému podal sťažnosť.

Vyšetrovací spis spolu so sťažnosťou bol Okresnej prokuratúre Pezinok (ďalej len „okresná   prokuratúra“)   predložený   až   31.   marca   2008.   Následne   okresná   prokuratúra o sťažnosti obvineného proti uzneseniu o vznesení obvinenia z 31. marca 2005 rozhodla uznesením č. k. 2 Pv 70/08-5 z 3. apríla 2008 tak, že jeho sťažnosť zamietla. Toho istého dňa   bol   obvinený   vyrozumený   o tom,   že   sa   uskutoční   preštudovanie   vyšetrovacieho spisu.

Aj   keď   ústavný   súd   je v súlade   s   §   20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone a aj keď petit   sťažnosti   bol   výslovne   obmedzený   len   na   prieťahy   v konaní   úradu   justičnej a kriminálnej polície vedeného pod sp. zn. ČVS: ORP-571/3-OVK-BH-2006, považoval za potrebné poukázať aj   na úkony,   ktoré   v danej   veci   vykonal ešte   vyšetrovateľ   Úradu justičnej   a kriminálnej   polície   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   Bratislava   II v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-308/1-OVK-B2-2005. V tejto súvislosti ústavný súd zistil, že po začatí trestného stíhania vo veci (4. marca 2005) sa v priebehu marca 2005 uskutočnil   výsluch   svedkyne   E.   B.   a do   konania   boli   pribratí   znalci   z odboru   cestnej dopravy, technického stavu vozidiel. Znalecký posudok č. 31/2005, ktorý bol zameraný na posúdenie   technického   stavu   vozidla   a jeho   vplyvu   na   dopravnú   nehodu, bol vypracovaný   22.   júna   2005   a znalecký   posudok   č.   107/2005,   ktorý   bol   zameraný na posúdenie rýchlosti jazdy obvineného, analýzu dopravnej nehody, existenciu možnosti zabránenia   vzniku   dopravnej   nehody   a podobne,   bol   vypracovaný   1.   októbra   2005. Okrem toho   bol   22.   apríla 2005 do   konania pribratý   kriminalistický   a expertízny ústav, odbor   kriminalistika   a odvetvie   defektoskopia,   ktorý   2.   júna   2005   pod   sp.   zn. č. p. PPZ-4697/KEU-BA-EXP-2005 podal požadovaný znalecký posudok. Pred vznesením obvinenia   obvinenému,   ku   ktorému   došlo   31.   marca   2006,   bola   ešte   26.   augusta   2005 vypočutá sťažovateľka v procesnom postavení poškodeného.

III.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48   ods. 2   ústavy   a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých zmyslom   a podstatou   je   právo   každého   na   to,   aby   jeho   vec   bola   prerokovaná   bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   aj   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 245/07).

Predmetom   konania   pred   ústavným   súdom   bolo   posúdenie,   či   postupom   úradu justičnej a kriminálnej polície v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-571/3-OVK-BH-2006,   teda   v trestnej   veci   obvineného,   proti   ktorému   si   sťažovateľka   uplatnila   právo na náhradu škody (ujmy na zdraví), došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný   súd   už   vo   viacerých   svojich   rozhodnutiach   vyslovil,   že   základné   právo na konanie bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy (podobne čl. 6 ods. 1 dohovoru) sa v prípade konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní chráni po začatí trestného stíhania, keď sa občan stáva účastníkom tohto konania buď ako obvinený, alebo poškodený   (II.   ÚS   41/98,   II.   ÚS   20/02).   V danom   prípade   bolo   obvinenému   vznesené obvinenie   31.   marca   2006   (moment,   od   ktorého   si   sťažovateľka   ako   poškodená   mohla uplatniť nárok na náhradu škody voči konkrétnej osobe), ale k prieťahom v konaní úradu justičnej a kriminálnej polície pod sp. zn. ČVS: ORP-571/3-OVK-BH-2006 mohlo dôjsť až od 1. júna 2006, keď mu bol predmetný vyšetrovací spis odstúpený na ďalšie konanie z Úradu   justičnej   a kriminálnej   polície   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru Bratislava II. Ako už ústavný súd uviedol, keďže v súlade s § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je viazaný návrhom na začatie konania, vychádzal z petitu sťažnosti, ktorý je zameraný výsostne len na postup úradu justičnej a kriminálnej polície vo veci vedenej pod sp. zn. ČVS: ORP-571/3-OVK-BH-2006.

Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods.   2   ústavy,   resp.   právo   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého   prípadu,   a to   najmä   podľa   týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci, správanie účastníkov a postup orgánu verejnej moci – v danom prípade úradu justičnej a kriminálnej polície (napr. III. ÚS 183/05, I. ÚS 245/07). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosti   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   predmetom posúdenia   je   trestná   vec   v   štádiu   prípravného   konania.   Vzhľadom   na   to,   že   medzi vznesením   obvinenia   obvinenému   (31.   marca   2006)   a odstúpením   vyšetrovacieho   spisu úradu justičnej a kriminálnej polície (1. júna 2006), kde je aj v súčasnej dobe vedený pod sp.   zn.   ČVS: ORP-571/3-OVK-BH-2006,   prešli len 2 mesiace,   ako aj vzhľadom   na to, že v petite sťažnosti sťažovateľka žiadala vysloviť porušenie svojich práv postupom úradu justičnej a kriminálnej polície v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-571/3-OVK-BH-2006, ústavný súd posudzoval namietané trestné konanie od okamihu, keď vyšetrovanie prevzal úrad justičnej a kriminálnej polície, teda od 1. júna 2006. Namietané trestné konanie je na tamojšom úrade vedené už takmer 3 roky.

Ústavný súd   sa   domnieva,   že vyšetrovanie trestných   činov,   ku   ktorým   dochádza v dôsledku   dopravných   nehôd,   nie   je   ojedinelou   záležitosťou,   práve   naopak, ide o objasňovanie takých okolností, s ktorými sa orgány činné v trestnom konaní bežne v praxi stretávajú. V takýchto prípadoch sa realizujú výsluchy obvineného, poškodeného, prípadných svedkov dopravnej nehody a na posúdenie a zodpovedanie otázok vyžadujúcich si   odborné   znalosti   sa   do   konania   priberajú znalci.   V každom   takomto   prípade   je však potrebné zohľadniť špecifickosť konkrétnej trestnej veci. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd   nezistil   žiadnu   okolnosť,   na   základe   ktorej   by   sa   malo   preskúmavané   konanie vyhodnotiť ako zložité. V súvislosti s posudzovaním namietanej trestnej veci ústavný súd pripúšťa   skutkovú   náročnosť   spočívajúcu   v potrebe   vykonania   znaleckého   dokazovania, táto okolnosť   však   nesmie   ísť   na   úkor   rozumného   a   efektívneho   procesného   správania predovšetkým orgánov prípravného konania.

Správanie   sťažovateľky   v priebehu   doterajšieho   trestného   konania   nemožno vyhodnotiť   ako   také,   ktoré   by   výrazným   spôsobom   prispelo   k   jeho   predĺženiu. Z predloženého   vyšetrovacieho   spisu,   ako   ani   z vyjadrenia   riaditeľky   úradu   justičnej a kriminálnej   polície   totiž   nevyplýva,   že   by   sťažovateľka   nerešpektovala   predvolania vyšetrovateľa   k procesným   úkonom   alebo   že   by   nešpecifikovala   výšku   škody,   ktorej náhradu   voči   obvinenému   si   uplatňuje.   Taktiež   ani   nemožnosť   zabezpečiť   obvineného na výsluch nezbavuje úrad justičnej a kriminálnej polície zodpovednosti za priebeh konania, keďže v zmysle § 228 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku účinného od 1. januára 2006 mal policajt prerušiť trestné stíhanie pre neprítomnosť obvineného.

Napokon   sa   ústavný   súd zaoberal   postupom   úradu   justičnej   a kriminálnej polície v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-571/3-OVK-BH-2006. Z obsahu vyšetrovacieho spisu nepochybne vyplýva, že od 1. júna 2006, keď vo veci začal konať tamojší úrad, vykonal vyšetrovateľ prvý relevantný úkon až po takmer 9 mesiacoch (19. februára 2007), keď   do   konania   pribral   znalca   za   účelom   posúdenia   zranení   poškodenej.   Ústavný   súd považuje za potrebné zdôrazniť, že napriek tomu, že sa obvineného nepodarilo zabezpečiť na výsluch, bolo pátranie po ňom vyhlásené až 30. mája 2007, teda 1 rok potom, ako prípad prevzal   úrad   justičnej   a kriminálnej   polície.   Pritom   po   vyhlásení   tohto   pátrania sa už 24. júna 2007 podarilo predviesť obvineného pred vyšetrovateľa, ktorý realizoval jeho výsluch.   Toho   istého   dňa   bolo   obvinenému   doručené   uznesenie   o vznesení   obvinenia, proti ktorému   ihneď   podal   sťažnosť.   Vyšetrovací   spis   spolu   so   sťažnosťou   však vyšetrovateľ   predložil   okresnej   prokuratúre   až   31.   marca   2008,   teda   9   mesiacov od jej podania obvineným.

Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   hodnotí   priebeh   prípravného   konania vedeného na úrade justičnej a kriminálnej polície pod sp. zn. ČVS: ORP-571/3-OVK-BH-2006   ako   konanie   so   zbytočnými   prieťahmi,   a to   predovšetkým   s   prihliadnutím na nesústredenú   činnosť   vyšetrovateľov   poznačenú   dlhými   a   „hluchými“   časovými obdobiami medzi realizáciou jednotlivých procesných úkonov. V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že nemohol prihliadnuť na fluktuáciu vo veci konajúcich vyšetrovateľov či na ich pracovnú zaťaženosť alebo problémy s personálnym obsadením úradu justičnej a kriminálnej polície. Tieto okolnosti ústavný súd nezohľadňuje ani pri posudzovaní konaní vedených všeobecnými súdmi v súvislosti s pozitívnym záväzkom štátu zabezpečiť právo občana na súdne konanie bez zbytočných prieťahov (obdobne napr. III. ÚS 140/07).Za zbytočný prieťah v konaní orgánu činného v trestnom konaní možno považovať dobu   jeho   nečinnosti   alebo   zjavne   neefektívnej   činnosti   pri   napĺňaní   účelu   Trestného poriadku,   predovšetkým   požiadavky,   aby   trestné   činy   boli   náležite   zistené   (§   1   ods.   1 Trestného   poriadku   účinného   do   31.   decembra   2005   a   §   1 Trestného   poriadku   v znení účinnom   od   1.   januára   2006).   Zdĺhavosť   konania   a výrazná   nečinnosť   boli   tými okolnosťami, v dôsledku ktorých ústavný súd v posudzovanej veci konštatoval porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom úradu v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-571/3-OVK-BH-2006.

Okrem   uvedeného   hodnotenia   veci   podľa   troch   základných   kritérií   ústavný   súd prihliadol aj na predmet sporu (povahu veci) a jeho význam pre sťažovateľku, ktorá pri dopravnej nehode utrpela viaceré vážne zranenia, na základe čoho bola od 29. januára 2006 uznaná   za   invalidnú.   Ako   bolo   zistené,   možnosti   sťažovateľky   domáhať   sa   náhrady spôsobenej škody boli a sú ovplyvnené právoplatným ukončením celého trestného konania, ku ktorému môže dôjsť až potom, ako svoju činnosť ukončia orgány prípravného konania. Zatiaľ sa tak nestalo, a preto dlhodobá právna neistota sťažovateľky aj naďalej trvá.  

  Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom úradu justičnej a kriminálnej polície došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pretože ústavný súd zistil porušenie označených práv sťažovateľky úradom justičnej a kriminálnej polície, prikázal mu (čl. 127 ods. 2 ústavy), aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov   a odstránil   tak   stav   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľka   dosiaľ nachádza. IV.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých   dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné   právo   alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   žiadala   aj   o   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia v sume 700 000 Sk z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04, III. ÚS 127/07).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   v   tomto   prípade   prichádza   do   úvahy   aj   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl. 41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na zistený stav konania, ako aj jeho význam pre sťažovateľku ústavný súd jej   priznal   finančné   zadosťučinenie   v sume   1   660 €,   pričom   zvyšnej   časti   uplatneného primeraného finančného zadosťučinenia nevyhovel.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o   úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré jej právna   zástupkyňa   vyčíslila   v celkovej   sume   6   732   Sk   [2   úkony   právnej   služby po 3 176 Sk – 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. spísanie sťažnosti, 2 x režijný paušál po 190 Sk]. Ústavný súd v súlade s ustanoveniami § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 15 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov priznal   sťažovateľke   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v uplatnenej   sume,   teda   v sume 223,46 € (6 732 Sk).

Priznanú   úhradu   trov   právneho   zastúpenia   je   úrad   justičnej   a kriminálnej   polície povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2009