znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 77/03-4

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. marca 2003 predbežne prerokoval sťažnosť I. H., bytom B., vo veci porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu upraveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   upraveného   v čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu v Bardejove v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 148/00 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. H.   o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bolo   doručené podanie I. H., bytom B., (ďalej len „sťažovateľ“), z ktorého vyplýva, že má námietky proti rozhodnutiu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 240/02, ktorým bolo odmietnuté jeho podanie ako podané oneskorene. Sťažovateľ sa domáha meritórneho rozhodnutia o porušení jeho základných práv a slobôd upravených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), pretože podľa jeho názoru bola dodržaná zákonná lehota na podanie návrhu.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každú sťažnosť najprv predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   a   zisťuje,   či   nie   sú   dôvody   na   jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.

Podľa § 24 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,   o ktorej   ústavný   súd   rozhodol,   okrem   prípadov,   v ktorých   sa   rozhodovalo   len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Z obsahu namietaného uznesenia ústavného súdu č. k. II. ÚS 240/02-7 vyplýva, že sťažovateľ   podal   svoju   sťažnosť   oneskorene.   Proti   tomuto   rozhodnutiu   ústavného   súdu nebolo   možné   podať   opravný   prostriedok,   a preto   nadobudlo   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia sťažovateľovi, t. j. 27. decembra 2002.

Vzhľadom na to, že podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde neprípustné návrhy môže   ústavný   súd   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   a v danom   prípade rozhodnutiu   vo   veci   bráni   prekážka   res   iudicata,   bolo   potrebné   rozhodnúť   tak,   ako   je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e:   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. marca 2003