znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

  III. ÚS 77/01-33Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. marca 2002 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya prerokoval podnet MUDr. D. B., bytom B., zastúpeného komerčným právnikom JUDr. J. V., B., ktorým namietal porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   Okresným   súdom   v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 1861/98, a takto

r o z h o d o l :

1. Právo MUDr. D. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   Okresným   súdom   v   Žiline   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 7 C 1861/98   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu v Žiline   s a   u k l a d á, aby uhradil trovy právneho zastúpenia MUDr. D. B. v sume 900,- Sk komerčnému právnikovi JUDr. J. V., B. O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 13. júna 2001 doručený   podnet   MUDr.   D.   B.,   bytom   B.   (ďalej   len   „navrhovateľ“),   zastúpeného komerčným   právnikom   JUDr.   J.   V.,   B.,   ktorým   namietal   porušenie   svojho   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Okresným súdom v Žiline (ďalej len „okresný súd“) v   konaní vedenom   pod sp. zn. 7 C 1861/98.

Ústavný   súd   podnet   predbežne   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   senátu

15. novembra   2001   a   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) ho prijal na ďalšie konanie.

Predmetom   návrhu   bolo   tvrdenie   navrhovateľa   o porušení   jeho   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v jeho právnej veci proti J. F. o náhradu škody z ublíženia na zdraví s príslušenstvom vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 7 C 1861/98.Navrhovateľ porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov videl v období od 29. októbra 1999 do 10. júna 2001 v   nečinnosti súdu tým, že v tomto období súd neuskutočnil žiadny procesný úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu konania.Predseda   okresného   súdu   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu,   ktorá   mu   bola doručená 30. novembra 2001, k prijatému podnetu nevyjadril, iba oznámil, že okresný súd netrvá na verejnom prejednaní veci.

Právny   zástupca   navrhovateľa   vo   svojom   podaní   z   30.   októbra   2001   oznámil ústavnému súdu, že netrvá na ústnom pojednávaní v predmetnej veci.

2

Ústavný súd upustil od ústneho pojednávania, pretože od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd 15. novembra 2001 návrh prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu a prijal   ho   na   ďalšie   konanie.   Ústavný   súd na   základe   spisu   okresného   súdu   sp.   zn. 7 C 1861/98 zistil nasledovný priebeh a stav tohto konania:

Okresnému   súdu   bol   11.   novembra   1998   doručený   návrh   na   zaplatenie   náhrady škody z ublíženia na zdraví s príslušenstvom. Predmetom návrhu je odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 30 000,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % od podania návrhu do zaplatenia, ako aj náhrada nákladov spojených s liečením v sume 1 000,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % od podania návrhu do zaplatenia a náhrada vecnej škody vo výške 1 341, - Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % od podania návrhu do zaplatenia.

Dňa 29. októbra 1999 okresný súd pojednával vo veci. Pred otvorením pojednávania právna zástupkyňa navrhovateľa žiadala pripustiť zmenu žalobného petitu tak, že odporca je zaviazaný   zaplatiť   navrhovateľovi   odškodnenie   sťaženia   spoločenského   uplatnenia a bolestné vo výške 98 850,- Sk s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % zo sumy 30 000,- Sk   odo   dňa   podania   návrhu   a   zo   sumy   68   850,-   Sk   od   rozšírenia   návrhu,   t.   j. od 29. októbra 1999. Vo zvyšnej časti trvala na podanom návrhu. Okresný súd uznesením rozhodol o pripustení zmeny žalobného petitu. Súd vypočul účastníkov konania. Odporca J.   F.   nesúhlasil   s návrhom   navrhovateľa,   pretože   tvrdil,   že   ublíženie   na   zdraví,   ktoré spôsobil   navrhovateľovi,   nemohlo   mať   také   následky,   aké   uvádza   navrhovateľ.   Súd pojednávanie odročil na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania a zloženia zálohy na znalecké dokazovanie.

III.

3

Článok 48 ods. 2 ústavy o. i. zakotvuje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorom sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre splnenie ústavného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval (sp. zn. II. ÚS 26/95).Ústavný súd v predchádzajúcich konaniach opakovane vyslovil právny názor, podľa ktorého v konaní o každom návrhu pred ústavným súdom, v ktorom navrhovateľ namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu (inú právnu ochranu), ako aj práva na spravodlivý   proces   z   toho   dôvodu,   že   všeobecný   súd   nekonal   spôsobom   ustanoveným v zákone, je nevyhnutné, aby boli najprv vyčerpané všetky právne prostriedky ich ochrany, ktoré sú navrhovateľovi dostupné (sp. zn. I. ÚS 1/97; sp. zn. I. ÚS 49/98).

Účelom   priznania   práva   podať   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   je   poskytnutie príležitosti   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav   zapríčinený   porušením   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (sp. zn. II. ÚS 26/95).

Navrhovateľ   využil   právny   prostriedok,   ktorého   uplatnenie   sa   vyžaduje   pred podaním návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, a podal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní podľa § 6 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov, čo mu však nezabezpečilo odstránenie stavu právnej neistoty vo veci, s ktorou sa obrátil na okresný súd.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníkov a postup súdu (sp. zn. II. ÚS 79/97, sp. zn. I. ÚS 70/98).

4

Pokiaľ ide o kritérium „zložitosť veci“, ústavný súd bral do úvahy aj v predmetnom prípade skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (sp. zn. II. ÚS 26/95, sp. zn. I. ÚS 92/97 a iné) relevantnú pre rozhodnutie, ako aj právnu povahu (charakter) veci, pričom na základe týchto hľadísk konanie o náhradu škody z ublíženia na zdraví nehodnotil ako zložitú vec.Pri kritériu   „správanie“ navrhovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú skutočnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.Naopak,   ústavný   súd   prihliadal   na tú   skutočnosť,   že navrhovateľ   sa   sťažoval   na prieťahy   v konaní   a žiadal   predsedu   okresného   súdu   o odstránenie   prieťahov   v konaní. Predseda súdu v odpovedi na sťažnosť z 12. júna 2000 ubezpečil navrhovateľa, že prijaté opatrenia by mali vytvoriť priestor pre efektívnejšie prejednávanie veci. Napriek tomu ďalší rok pretrvávali prieťahy v konaní.

Pokiaľ ide o postup okresného súdu, ústavný súd zistil, že okresný súd bol nečinný v období   od   29.   októbra   1999   do   10.   júna   2001,   keďže   počas   viac   ako   19   mesiacov nenariadil   znalecké dokazovanie   a   vo veci nekonal. Až uznesením z 23. januára 2002 okresný   súd   nariadil   znalecké   dokazovanie   znalcom   z odboru   zdravotníctva,   odvetvia oftalmológie a otorinolaryngológie. Dosiaľ uskutočnené konanie vo veci možno hodnotiť ako konanie s prieťahmi zavinenými súdom.

K požiadavke navrhovateľa, aby mu účastník konania uhradil trovy konania, ústavný súd uvádza, že v konaní pred ústavným súdom platí podľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde zásada, že účastník konania uhrádza trovy konania zo svojho. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktorý zakotvuje výnimku z tejto zásady, ústavný súd priznal   navrhovateľovi   náhradu   trov   právneho   zastúpenia,   keďže   ide   o ustanoveného právneho zástupcu a z rozhodnutia vyplýva, že jeho právo bolo porušené, teda mal vo veci plný   úspech.   Pri   výške   náhrady   trov   konania   ústavný   súd   akceptoval   požiadavku navrhovateľa, aby boli uhradené 3 úkony po 200,- Sk a 3-krát režijný paušál po 100,- Sk.

5

Výška náhrady trov konania bola požadovaná v súlade s ustanovením § 6 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnej   pomoci   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „vyhláška   č.   240/1990   Zb.“)   a   s   ustanovením   §   1   uznesenia   Predsedníctva   Komory komerčných právnikov Slovenskej republiky č. 11/1999 o určení paušálnej sumy náhrad výdavkov   komerčného   právnika   na   miestne   telekomunikačné   výdavky   a   miestne prepravné pri jednom úkone podľa § 19 ods. 3 vyhlášky č. 240/1990 Zb.Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 21. marca 2002

6