znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 76/2011-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. februára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť P. M. – T., zastúpeného Mgr. R. K., Advokátska kancelária, Ž.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. 24 Cb 158/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. M. – T. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. decembra 2010 doručená sťažnosť P. M. – T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 24 Cb 158/2009.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 8. júna 2009 okresnému súdu návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy 29 508,12 €. Okresný súd na základe návrhu sťažovateľa vydal platobný rozkaz sp. zn. 21 Rob 847/2009 z 9. júla 2009, ktorým A. G. – E. (ďalej len „odporkyňa“) uložil zaplatiť sťažovateľovi istinu v sume 29   508,12   €   s   príslušenstvom   a   trovy   konania.   Odporkyňa   podala   proti   uvedenému platobnému rozkazu 5. augusta 2009 odpor. Prvé pojednávanie vo veci bolo uskutočnené 1. decembra 2009, ktoré bolo odročené na 29. január 2010. Pojednávania vo veci určené na 29.   január   2010,   26.   február   2010,   6.   apríl   2010,   3.   august   2010   boli   z   dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne zrušené. Okresný súd uznesením z 5. októbra 2010 zamietol   návrh   odporkyne   (z   5.   augusta   2009)   na   prerušenie   konania.   V sťažnosti sťažovateľ   uvádza,   že   podal   na   okresnom   súde   13.   augusta   2010   sťažnosť   na prieťahy v konaní kvôli opakovanému zrušeniu určených termínov pojednávaní vo veci z dôvodov prekážok   na   strane   zákonnej   sudkyne.   Podpredsedníčka   okresného   súdu   vo vybavení sťažnosti   č.   Spr.   1514/2010   z   8.   septembra   2010   uviedla,   že   sťažnosť   nepovažuje za dôvodnú, a informovala sťažovateľa o prijatí dodatku č. 9 k rozvrhu práce okresného súdu,   ktorým   mal   byť   nepriaznivý   stav   odstránený.   Týmto   dodatkom   mali   byť   veci zákonnej sudkyne prerozdelené.

Podľa vyjadrenia sťažovateľa okresný súd do dnešného dňa nekoná, a preto navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovuje, že v konaní vedenom pred Okresným súdom   v   Galante   pod   sp.zn.   24Cb/l58/2009   bolo   porušené   právo   sťažovateľa   na prejednanie   veci   pred   súdom   bez   zbytočných   prieťahov   v   zmysle   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky ukladá Okresnému súdu v Galante v konaní vedenom pod sp. zn. 24Cb/158/2009 konať v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku.

3.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   ukladá   Okresnému   súdu   v   Galanta   zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 3. 000,-Eur.

4.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   ukladá   Okresnému   súdu   v   Galante   zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak   [§   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorého sa mal dopustiť okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 24 Cb 158/2009.

Ústavný   súd   vo   svojej   rozhodovacej   činnosti   konštantne   vychádza   z   názoru,   že účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr. I. ÚS 167/03). Posúdenie otázky, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ústavný súd skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníka   konania   a   postup   súdu   (napr. I. ÚS 41/02).

Ústavný súd na základe svojej konštantnej judikatúry (I. ÚS 120/03, I. ÚS 66/04, II. ÚS 57/01) berie do úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú možno „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom..., ako aj postup zákonného sudcu   nesignalizovali   reálnu   možnosť   zbytočných   prieťahov,   a   tým   ani   porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03), „argumenty v sťažnosti sťažovateľa   nepreukázali   v   čase   podania   sťažnosti   takú   intenzitu   porušenia   základného práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   aby   bola   sťažnosť   prijatá   na   ďalšie   konanie“ (II. ÚS 93/03), resp. že „na základe skutočností uvedených v sťažnosti nemožno postup súdu   považovať   za   taký,   ktorý   by   signalizoval   pri   predbežnom   prerokovaní   možné porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 131/03).

Ústavný   súd   z   predloženej   sťažnosti   a   jej   príloh   zistil,   že   prvé   pojednávanie v napadnutom   konaní   bolo   uskutočnené   1.   decembra   2009.   Okresný   súd   uznesením z 5. októbra   2010   zamietol   návrh   odporkyne   na   prerušenie   konania.   Ústavný   súd v súčinnosti   s   okresným   súdom   ďalej   zistil,   že   od   23.   novembra   2010   sa   súdny   spis nachádza na Krajskom súde v Trnave (ďalej len „krajský súd“) z dôvodu rozhodovania o odvolaní   odporkyne   proti   uloženej   poriadkovej   pokute   na   pojednávaní   (1.   decembra 2009).

Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe zistených skutočností považovať postup okresného súdu za taký, ktorý by bolo možné najmä vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania   (jeden   rok   a   deväť   mesiacov)   kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy“   v   zmysle citovaného článku ústavy. V postupe okresného súdu je síce možné zistiť aj prieťah v trvaní približne 10 mesiacov (obdobie od 1. decembra 2009, keď vykonal vo veci pojednávanie, do 5. októbra 2010, keď uznesením zamietol návrh odporkyne na prerušenie konania), išlo však   doteraz   o   ojedinelý   prieťah,   ktorý   bol   následným   začatím   vykonávania   úkonov zo strany   okresného   súdu,   a   to   vydaním   už   uvedeného   uznesenia   z   5.   októbra   2010, zaslaním súdneho spisu krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní odporkyne proti uloženej poriadkovej pokute, napravený.

Ústavný súd už vo svojej judikatúre uznal, že „nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov“   (IV.   ÚS   203/03),   pričom   jednorazový   prieťah   v   konaní   súdu nesignalizuje bez ďalšieho možnosť zbytočných prieťahov v konaní.

Na   základe   všetkých   uvedených   skutočností   a   berúc   do   úvahy   doterajšiu   dobu konania pred okresným súdom ústavný súd konštatuje, že doterajší postup okresného súdu nesignalizuje možnosť zbytočných prieťahov v konaní, dôvodnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať   po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie,   preto   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako návrh zjavne neopodstatnený.

Nad   rámec   uvedeného   považuje   ústavný   súd   za   potrebné   uviesť,   že   podaním sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi okresného súdu a prijatým opatrením – dodatkom č. 9 k rozvrhu práce okresného súdu došlo k odstráneniu nežiaduceho stavu prerozdelením vecí zákonnej sudkyne, a teda účinnosť tohto právneho prostriedku ochrany bola naplnená, čo potvrdzujú aj následne uskutočnené úkony okresného súdu.

Pre   úplnosť   ústavný   súd   poznamenáva,   že   toto   jeho   rozhodnutie   nebráni sťažovateľovi   opätovne   sa   obrátiť   so   sťažnosťou   na   ústavný   súd,   ak   by   v   budúcnosti v napadnutom konaní na okresnom súde dochádzalo k zbytočným prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. februára 2011