znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 76/07

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2007 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. V. M., M., zastúpeného advokátom JUDr. V. S., M., pre namietané porušenie čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 9 ods. 10 a 15 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. rozhodnutím Výboru Národnej rady   Slovenskej   republiky   pre   nezlučiteľnosť   funkcií   sp. zn. VP/43/06-K zo 16. októbra 2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   JUDr.   V.   M.   o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bolo 18. januára 2007   doručené   podanie   (zo   16.   januára   2007)   JUDr.   V.   M.,   M.   (ďalej   len „sťažovateľ“),   označené   ako   návrh   na   preskúmanie   rozhodnutia   Výboru   Národnej   rady Slovenskej   republiky   pre   nezlučiteľnosť   funkcií   (ďalej aj   „výbor“)   sp.   zn.   VP/43/06-K zo 16. októbra 2006.

Sťažovateľ uviedol, že označeným uznesením výboru zo 16. októbra 2006 mu bola s odkazom   na   čl.   9   ods.   10   písm.   a)   ústavného   zákona   č. 357/2004   Z. z.   o   ochrane verejného záujmu   pri   výkone   funkcií   verejných   funkcionárov   v znení   ústavného   zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“) uložená pokuta v sume   zodpovedajúcej   jeho   mesačnému   funkčnému   platu,   ktorý   poberal   ako   verejný funkcionár   (počas   výkonu   funkcie   štátneho   tajomníka   na   Ministerstve   dopravy   pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky - ďalej len „ministerstvo dopravy“), pretože nepodal písomné   oznámenie   funkcií,   zamestnaní,   činností   a   majetkových   pomerov   (ďalej len „oznámenie“) podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu v lehote do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že do funkcie štátneho tajomníka na ministerstve dopravy bol   menovaný   k 1.   júnu   2005.   Písomné   oznámenie   podľa   čl.   7   ústavného   zákona o ochrane verejného   záujmu   podal   8.   augusta   2005.   Výbor   mu   napádaným   uznesením sp. zn. VP/43/06-K zo 16. októbra 2006 uložil pokutu v sume 47 500 Sk. Výbor stanovil výšku   pokuty   vo   výške   sťažovateľovho   mesačného   funkčného   platu   priznaného   mu pri nástupe do funkcie. Sťažovateľ však funkciu štátneho tajomníka na ministerstve dopravy vykonával   iba   do   7.   septembra   2005.   Za   uvedené   obdobie   jeho   príjem   predstavoval sumu 324 758 Sk (príjem zodpovedajúci základu dane v sume 300 619 Sk).

Podľa   sťažovateľa   výbor   pri   stanovení   výšky   pokuty   rozhodol   v rozpore   s   čl.   9 ods. 10 a 15   ústavného zákona   o ochrane verejného záujmu, pretože   podľa   označených ustanovení   sa   pokuta   ukladá   v   sume   zodpovedajúcej   mesačnému   platu   verejného funkcionára,   ak   ide   o   porušenie   povinnosti   podať   oznámenie   podľa   čl.   7   v   lehote ustanovenej   v čl.   7, pričom   mesačným platom verejného funkcionára sa   rozumie jedna dvanástina   z   jeho   ročného   príjmu   za   predchádzajúci   kalendárny   rok   za   výkon   verejnej funkcie. V dôsledku uvedeného mal výbor pri stanovení výšky pokuty vychádzať zo sumy 25 052 Sk a v tejto mal pokutu aj uložiť.

Na základe uvedeného sťažovateľ v podaní zo 16. januára 2007 s poukazom na čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu navrhol, aby ústavný súd preskúmal rozhodnutie výboru sp. zn. VP/43/06-K zo 16. októbra 2006 a jeho výrok v časti „...ukladá pokutu   v sume   zodpovedajúcej   mesačnému   platu   verejného   funkcionára   a to   vo   výške 47.500,- Sk (...)“ a následne, aby rozhodol tak, aby „...táto časť rozhodnutia bola uvedená do súladu s čl. 9 ods. 15 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri   výkone   funkcií   verejných   funkcionárov   v znení   ústavného   zákona   č.   545/2005   Z.   z. a priložených   dokladov   t.   j.   Potvrdenia   o štátnej   službe   MDPT   zo   dňa   7.   9.   2005 a Potvrdenia   o   zúčtovaných   a   vyplatených   príjmoch   fyzických   osôb   zo   závislej   činnosti MDPaT SR zo dňa 19. 12. 2005“.

V prílohe doplňujúceho podania z 29. januára 2007 predložil sťažovateľ ústavnému súdu   splnomocnenie   na   jeho   zastupovanie   v   konaní   pred   ústavným   súdom,   udelené advokátovi JUDr. V. S., a taktiež kópiu napádaného rozhodnutia výboru sp. zn. VP/43/06-K zo 16. októbra 2006.

II.

2.1 Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30   dní   odo   dňa   doručenia   rozhodnutia   podľa   odseku   1,   ktorým   bola   vyslovená   strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým   bolo   rozhodnuté   o   pokute   voči   verejnému   funkcionárovi.   Podanie   návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona. (...)

Podľa § 73a ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   sa   konanie o preskúmaní   rozhodnutia   vo veci   ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu záujmov začína na návrh verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva   konanie   o návrhu   vo   veci   ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného   funkcionára   je   v   rozpore   s   ústavným   zákonom   o   ochrane   verejného   záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

Ako vyplýva z § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde, predmet tohto konania, v rámci ktorého   ústavný   súd   plní   funkciu   orgánu   rozhodujúceho   o   opravnom   prostriedku   proti rozhodnutiu   výboru,   je   jednoznačne   obmedzený   na   posúdenie   konania   navrhovateľa ako verejného   funkcionára   z hľadiska   jeho   konformnosti   s príslušnými   ustanoveniami ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu.   Tomu   zodpovedá   aj   zákonná   úprava spôsobu rozhodnutia ústavného súdu v tomto konaní - zrušením napádaného rozhodnutia výboru   (ak   senát   ústavného   súdu   po   jeho   preskúmaní   zistí,   že   konanie   verejného funkcionára nebolo v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu), alebo potvrdením   rozhodnutiu   výboru   (ak   po   jeho   preskúmaní   dospeje   senát   ústavného   súdu k záveru, že konanie verejného funkcionára bolo v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu).

Vzhľadom   na   tieto   skutočnosti   a   prihliadajúc   na   to,   že   esenciálnou   náležitosťou návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, resp. podľa § 73a a § 73b zákona o ústavnom súde, musí byť tvrdenie navrhovateľa,   že   jeho   konanie   ako   verejného   funkcionára   nebolo   v rozpore   s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu, resp. že svoje povinnosti uložené týmto ústavným zákonom neporušil (napr. I. ÚS 167/06), vyzval ústavný súd listom z 28. februára 2007 právneho zástupcu sťažovateľa na odstránenie nedostatkov podania. Zároveň ho poučil, že pokiaľ   fyzická   osoba   –   verejný   funkcionár   vo   vzťahu   k rozhodnutiu   výboru   vydanému v konaní   podľa   ústavného   zákona   o   ochrane   verejného   záujmu   namieta   procesné pochybenia alebo chyby rozhodnutia výboru, ktoré nemajú základ v tvrdení navrhovateľa, že   jeho   konanie   ako   verejného   funkcionára   nebolo   v rozpore   s ústavným   zákonom o ochrane verejného záujmu, môže sa ochrany ústavnosti v konaní pred ústavným súdom (čl.   124   ústavy)   domáhať   iba   v rámci   konania   o sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy   a nie v konaní podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu (o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov - jedenásty oddiel druhej hlavy zákona o ústavnom súde).

2.2 Na základe výzvy ústavného súdu doplnil právny zástupca podanie sťažovateľa doplňujúcim   podaním   z 5.   marca   2007   v ktorom   uviedol: „V   súlade   s   Vašou   výzvou ohľadne   preskúmania   návrhu   môjho   klienta   JUDr.   V.   M.   zo   dňa   16.   1.   2007, na preskúmanie   rozhodnutia   Výboru   Národnej   rady   SR   pre   nezlučiteľnosť   funkcií čís. VP/43/06-K zo 16. 10. 2006 žiadame, aby tento návrh bol skúmaný v konaní podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a dopĺňame a upresňujeme preto uvedený návrh podľa § 20 ods. 1 a 3 a § 50 ods. 1 zák. o ústavnom súde takto:

Podľa nášho názoru návrh JUDr. V. M. zo dňa 16. 1. 2007 obsahuje náležitosti v zmysle § 20 ods. 1 a 3, pokiaľ ide o označenie rozhodnutia, ktorého sa preskúmanie týka, tiež osoby, ktorá návrh podáva, označenie orgánu - výboru, proti ktorému návrh smeruje. V   časti,   akého   rozhodnutia   sa   navrhovateľ   domáha,   dopĺňame   tento   návrh a žiadame, aby Ústavný súd SR rozhodol v súlade s či. 127 ods. 1 a 2 Ústavy SR takto: Ústavný súd vyslovuje, že boli porušené práva navrhovateľa na určenie výšky pokuty podľa čl. 9 ods. 10 a 15 Ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení Ústavného zákona č. 545/2005 Z. z., ruší rozhodnutie Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/43/06 - K v časti ukladá pokutu a vracia vec Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií na nové rozhodnutie o výške pokuty v súlade s čl. 9 ods. 10 a 15 citovaného ústavného záloha.

Návrh je odôvodnený v podaní zo dňa 16. 1. 2007 s poukazom na listinné dôkazy, ktoré boli k návrhu v prílohe pripojené, ako i na príslušné zákonné ustanovenia.

Podľa   §   50   ods.   1   písm.   a/   zákona   o   ústavnom   súde   bolo   podľa   nášho   názoru porušené právo JUDr. V. M. na určenie zákonom stanovenej výšky pokuty, a to podľa čl. 9 ods. 10 a 15 Ústavného zákona č, 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení Ústavného zákona č. 545/2005 Z. z., ktorý hovorí, že pokuta sa ukladá v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára, ak ide o porušenie povinností podľa čl. 7 a že na účely tohto ústavného zákona sa mesačným platom   verejného   funkcionára   rozumie   1/12   z   jeho   ročného   príjmu   za predchádzajúc kalendárny rok za výkon verejnej funkcie, čo odôvodnil môj klient v návrhu zo dňa 16. 1. 2007.“

Listom   zo   7.   marca   2007   upozornil   ústavný súd   právneho   zástupcu   sťažovateľa, že ani   po   doplnení   z   5.   marca   2007   neobsahuje   podanie   sťažovateľa   všetky   zákonné náležitosti   vyplývajúce   z relevantných   ustanovení   zákona   o ústavnom   súde,   konkrétne (vzhľadom na posúdenie návrhu ako sťažnosti podľa čl. 127 ústavy) neobsahuje náležitosť požadovanú ustanovením   §   50 ods.   1   písm.   a) uvedeného   zákona. Ústavný   súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby tento nedostatok odstránil doplnením sťažnosti v lehote piatich dní.

Právny   zástupca   doplnil   sťažnosť   podaním   z   12.   marca   2007   v ktorom   uviedol: „Dopĺňame   náš   návrh   v   súlade   s   Vašou   výzvou   čís.   Rvp   113/07-18   zo   7.   3.   2007 na odstránenie nedostatkov podania podľa § 50 ods.1 písm. a) zák. odstavnom súde. Výbor Národnej rady SR pre nezlučiteľnosť funkcií rozhodnutím čís. VP/43/06-K zo 16. 10. 2006 porušil základné práva navrhovateľa V. M. podľa čl. 13 ods. 1 Ústavy SR. Podľa tohto článku povinnosti možno ukladať len na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.

Rozhodnutie Výboru Národnej rady SR pre nezlučiteľnosť funkcií čís. VP/43/06-K zo 16. 10. 2006 uložilo navrhovateľovi povinnosť zaplatiť pokutu v rozpore so zákonným ustanovením čl. 9 ods. 10 a 15 Ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu   pri   výkone   funkcií   verejných   funkcionárov   v   znení   Ústavného   zákona č. 545/2005 Z. z.,   keď   uložil   navrhovateľovi   túto   jeho   povinnosť   (zaplatiť   pokutu pre nesplnenie   inej,   v   rozhodnutí   uvedenej   zákonnej   povinnosti)   nad   rámec   citovaného zákonného ustanovenia.“

III.

3.1 Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   a   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. (...)

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý je zjavne neopodstatnený.

3.2 Sťažovateľ namieta porušenie čl. 13 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 9 ods. 10 a 15 ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu   rozhodnutím   výboru   sp. zn. VP/43/06-K zo 16. októbra 2006   z dôvodu,   že   označeným   rozhodnutím   mu   bola   uložená   sankčná povinnosť zaplatiť peňažnú pokutu vo väčšej sume ako pripúšťa zákon.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu   hovoriť   vtedy,   ak   namietaným   zásahom   orgánu   verejnej   moci   (v   posudzovanom prípade ide o rozhodnutie výboru) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   zásahom   zo   strany   orgánu   verejnej   moci   a základným právom   alebo slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z iných   dôvodov.   Za   zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia   práva   alebo   slobody   označeného sťažovateľom,   reálnosť   ktorej   by mohol   posúdiť   po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie (napr. II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03).

Podľa   čl.   13   ods.   1   písm.   a)   ústavy   povinnosti   možno   ukladať   zákonom   alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.

Podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pokuta sa ukladá v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára, ak ide o porušenie povinnosti podať oznámenie podľa čl. 7 v lehote ustanovenej v čl. 7.

Podľa čl. 9 ods. 15 citovaného ústavného zákona na účely tohto ústavného zákona sa mesačným platom verejného funkcionára rozumie jedna dvanástina z jeho ročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok za výkon verejnej funkcie (...).

Zo znenia, ako aj zo systematického zaradenia čl. 13 ústavy (prvý oddiel druhej hlavy   -   všeobecné   ustanovenia)   vyplýva,   že   jeho   obsahom   a účelom   je   vymedzenie ústavných limít pri ukladaní povinností, stanovení medzí a pri obmedzení základných práv a slobôd, zaručených v druhom až siedmom oddiele druhej hlavy ústavy. Ústavné direktívy obsiahnuté   v tomto   ustanovení   ústavy   smerujú   predovšetkým   k orgánom   verejnej   moci, v ktorých právomoci je vydávanie normatívnych právnych aktov. V každom prípade nie je označené   ustanovenie   v   prípadoch   individuálnych   aktov   aplikácie   práva   samostatne aplikovateľné bez väzby na konkrétne základné právo alebo slobodu zaručené v ústave alebo v kvalifikovanej medzinárodnej zmluve týkajúcej sa ochrany ľudských práv.

V konaní podľa čl. 127 ústavy preto ani nie je možné samostatne namietať porušenie čl. 13 ods. 1 ústavy bez spojitosti s námietkou porušenia ďalších základných práv alebo slobôd zaručených v druhom až siedmom oddiele druhej hlavy ústavy.

Sťažovateľ   síce   namietal   porušenie   čl.   13   ods.   1   ústavy   v súvislosti   s námietkou porušenia čl. 9 ods. 10 a 15 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, no označené ustanovenia, ale ani ďalšie ustanovenia ústavného zákona o ochrane verejného záujmu však žiadne konkrétne základné právo alebo slobodu neupravujú, ak iba vytvárajú ústavnoprávny základ pre obmedzenie niektorých základných práv a slobôd.

Ústavný   súd   je   podľa   § 20   ods. 3   zákona   o   ústavnom   súde   viazaný   návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy).

Z ustanovení   čl.   127   ods.   1   a   2   ústavy   okrem   iného   vyplýva,   že   podmienkou pre začatie   konania   o ústavnej   sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   pred ústavným súdom (v zmysle čl. 127 ústavy) je, že sťažovateľ namieta porušenie svojich konkrétnych   základných   práv   alebo   slobôd   zaručených   v druhej   hlave   ústavy   alebo v medzinárodnej zmluve, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, a to v dôsledku právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu konkrétneho orgánu verejnej moci.

Sťažovateľ aj napriek výzvam ústavného súdu z 28. februára 2007 a zo 7. marca 2007 vo svojej sťažnosti neoznačil žiadne základné právo alebo slobodu, ktoré malo byť porušené   uložením   sankčnej   povinnosti   v napádanom   rozhodnutí   výboru   nad   rámec dovolený   podľa   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu   a domáhal   sa   výslovne iba vyslovenia porušenia čl. 9 ods. 10 a 15 uvedeného zákona.

Ústavný súd je nútený konštatovať, že právny zástupca sťažovateľa napriek výzvam ústavného   súdu   neodstránil   nedostatok   sťažnosti   spočívajúci   v   nesúlade   jej   petitu s ustanoveniami   čl.   127   ods.   1   a 2   ústavy,   ktorého   formulácia   nemôže   byť   základom pre rozhodnutie ústavného súdu v merite veci (obdobne napr. III. ÚS 17/03, III. ÚS 234/04).

Prípadné   ďalšie   odstraňovanie   označených   nedostatkov   sťažnosti   samotným ústavným súdom (namiesto právneho zástupcu účastníka konania) neprichádza do úvahy, pretože   by   bolo   v rozpore   s princípom   nestrannosti   ústavného   súdu   v konaní,   ako   aj s princípom rovnosti účastníkov konania pred ústavným súdom (čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 ústavy).

Vzhľadom   na   tieto   skutočnosti   dospel   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní sťažnosti   (§   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde)   k záveru,   že   sťažnosť   sťažovateľa   je potrebné odmietnuť pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde).