znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 76/03-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. marca 2003 o sťažnosti   Ing.   V.   B.,   bytom   B.,   zastúpenej   komerčnou   právničkou   JUDr.   M.   M.,   K., ktorou namieta porušenie svojich práv podľa čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 1 a 3, čl. 19 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Okresným súdom v Považskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 46/00, takto

r o z h o d o l :

Späťvzatie sťažnosti Ing. V. B.   p r i p ú š ť a   a konanie o nej   z a s t a v u j e.  

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. decembra 2002   doručená   sťažnosť   Ing.   V.   B.,   bytom   B.,   (ďalej   len   „navrhovateľka“),   zastúpenej komerčnou právničkou JUDr. M. M., K., ktorou namieta porušenie svojich práv podľa čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 1 a 3, čl. 19 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Okresným súdom v Považskej Bystrici (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   3   C   46/00.   Ku   porušeniu uvedených práv navrhovateľky došlo podľa jej mienky prieťahmi v konaní okresného súdu. Sťažnosť navrhovateľky nemala viacero zákonom predpísaných náležitostí. Nebolo k nej   pripojené   splnomocnenie   pre   advokáta   alebo   pre   komerčného   právnika   udelené výslovne   na   jej   zastupovanie   pred   ústavným   súdom.   Na   výzvu   ústavného   súdu navrhovateľka doplnila a upravila   svoju   sťažnosť podaním, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 10. februára 2003, keď predložila aj splnomocnenie pre komerčnú právničku JUDr. M. M.. Keďže ani po doplnení sťažnosť nespĺňala požiadavky § 50 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde), lebo z nej nebolo zrejmé, ktoré práva navrhovateľky, kto a akým   spôsobom   podľa   jej   mienky   porušil,   vyzval   ústavný   súd   právnu   zástupkyňu navrhovateľky na jej doplnenie a úpravu.

Právna zástupkyňa navrhovateľky podaním doručeným ústavnému súdu 17. marca 2003 oznámila, že sťažnosť berie späť, lebo po prevzatí veci zistila, že neboli vyčerpané všetky prostriedky, ktorými sa navrhovateľka mohla domôcť svojich práv, pričom zvlášť uviedla   sťažnosť   podľa   §   17   a nasl.   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   80/1992   Zb. o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v znení   neskorších predpisov. Navrhovateľka mieni najprv využiť na ochranu svojich práv aj tento prostriedok nápravy.

Podľa   §   54   zákona   o ústavnom   súde   ak   sťažovateľ   vezme   svoju   sťažnosť   späť, ústavný súd konanie zastaví okrem prípadu, že späťvzatie sa nepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje   proti   takému   právoplatnému   rozhodnutiu,   opatreniu   alebo   inému   zásahu,   ktoré mimoriadne   závažným   spôsobom   porušujú   základné   práva   alebo   slobody   sťažovateľa. V danom   prípade   ústavný   súd   nezistil,   že   by   došlo   ku   takým   porušeniam   práv navrhovateľky, pred ktorými by bolo nemožné brániť sa ináč ako pred ústavným súdom, alebo že by iné prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu jej práv poskytuje, neboli účinné vo vzťahu   k závažnosti   namietaného   porušenia   práv   (PL.   ÚS   25/03).   Preto   ústavný   súd rešpektuje vôľu navrhovateľky a pripustil späťvzatie sťažnosti.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. marca 2003