znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 76/02-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. mája 2002 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti Letax, s. r. o., S., zastúpenej advokátkou prom. práv. J. K., Advokátska kancelária, S. n. M., pre porušenie základného práva podľa čl. 35 ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   nečinnosťou   Krajského   úradu   v Trenčíne   v konaní vedenom   pod   č. H/2001/00211   o vyhotovenie   lesného   hospodárskeho   plánu   pre   lesné užívateľské celky Lubina a Moravské Lieskové a v konaní vedenom pod č. H/2001/000773 o vyhotovenie lesného   hospodárskeho   plánu pre   lesné užívateľské celky   Dobrá   a Kubra Trenčín a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti Letax, s. r. o., S.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. februára 2002 doručená sťažnosť spoločnosti Letax, s. r. o., S. (ďalej len „sťažovateľ“).

Sťažovateľ prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu namietal porušenie svojho   základného   práva   na   podnikanie   zaručeného   v čl.   35   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) nečinnosťou Krajského úradu v Trenčíne v konaní vedenom pod č.   H/2001/00211 o vyhotovenie lesného hospodárskeho plánu pre lesné užívateľské celky   Lubina   a Moravské   Lieskové   a   v konaní   vedenom   pod   č.   H/2001/000773 o vyhotovenie lesného   hospodárskeho   plánu pre   lesné užívateľské celky   Dobrá   a Kubra Trenčín podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších predpisov v spojení s vyhláškou Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 5/1995 Z. z. o hospodárskej úprave lesov (ďalej len „vyhláška č. 5/1995 Z. z.“).

Porušenia základného práva sťažovateľa sa Krajský úrad v Trenčíne mal dopustiť tým,   že   s ním   nekonal   ako   s účastníkom   uvedených   konaní   (vyhotovovateľom   lesného hospodárskeho   plánu)   aj   napriek   zmluvám,   v ktorých   sa   užívatelia   vyššie   uvedených lesných   užívateľských   celkov   so   sťažovateľom   na   vypracovaní   lesných   hospodárskych plánov dohodli. Poukázal pritom na skutočnosť, že v zmysle § 13 ods. 1 vyhlášky č. 5/1995 Z.   z.   užívateľ   lesa   oznámi   skončenie   platnosti   starého   lesného   hospodárskeho   plánu príslušnému orgánu štátnej správy, ktorým je krajský úrad, a súčasne označí fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá bude lesný hospodársky plán na ďalšie obdobie vyhotovovať. Oznámenie má užívateľ lesa urobiť najneskôr 18 mesiacov pred skončením platnosti starého lesného hospodárskeho plánu.

Sťažovateľ   uviedol,   že   na   základe   zmluvy   o dielo   z 20.   marca   2001   uzavretej s užívateľom lesa Ing. M. Č. sa zaviazal vyhotoviť lesný hospodársky plán na obdobie rokov 2002 až 2011 pre lesné užívateľské celky Lubina a Moravské Lieskové. Na základe zmluvy o dielo z 9. apríla 2001 uzavretej s užívateľom lesa Ing. J. Z. sa zaviazal vyhotoviť lesný hospodársky plán pre lesný užívateľský celok Kubra Trenčín. Tieto zmluvy spolu s „oznámením   o zmene   vyhotoviteľa   lesného   hospodárskeho   plánu“   zaslal   sťažovateľ (podľa   jeho   vlastného   tvrdenia)   Krajskému   úradu   v Trenčíne   listami   z 21.   marca   2001 a 9. apríla 2001.

Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam Krajský úrad v Trenčíne so sťažovateľom ako s účastníkom konania nekonal a pri základnej pochôdzke zvolanej v zmysle § 13 ods. 3 vyhlášky č. 5/1995 Z. z. kvôli prerokovaniu predbežnej správy vyhotovovateľa lesného hospodárskeho   plánu   a stanoveniu   zásad   na   vypracovanie   lesného   hospodárskeho   plánu v oboch konaniach považoval za vyhotovovateľa lesného hospodárskeho plánu Lesoprojekt Zvolen, ktorý mal byť ako vyhotovovateľ lesného hospodárskeho plánu pre uvedené lesné užívateľské celky určený Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) aj napriek tomu, že platná právna úprava ministerstvu   takúto právomoc nepriznáva.

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   sťažnosť   predbežne   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo   právnických   osôb,   ak namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Zákonom   č.   501/2001   Z.   z.,   ktorým   sa   mení   a dopĺňa   zákon   č.   99/1963   Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. januára 2002 došlo k novelizácii § 244 Občianskeho súdneho poriadku v tom   zmysle, že v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí   a postupu   orgánov   verejnej   správy,   pričom   postupom   správneho   orgánu   sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Vzhľadom   na   túto   novelizáciu   Občianskeho   súdneho   poriadku   s účinnosťou   od 1. januára   2002   v prípadoch   nečinnosti   orgánov   verejnej   správy   poskytujú   ochranu   na rozdiel od doterajšieho stavu všeobecné súdy v rámci správneho súdnictva (I. ÚS 26/02).

Z argumentácie sťažovateľa vyplýva, že jeho sťažnosť „... smeruje proti nečinnosti Krajského úradu v Trenčíne...“, ktorý listom z 30. mája 2001 sťažovateľovi oznámil, že na základe   ním   predložených   predbežných   správ   (týkajúcich   sa   vypracovania   lesných hospodárskych plánov pre lesné užívateľské celky Lubina a Moravské Lieskové a pre lesný užívateľský celok Kubra Trenčín) konať nebude.

Sťažovateľ   sa   ochrany   svojho   základného   práva   domáhal   sťažnosťou   doručenou ústavnému súdu 14. februára 2002, teda po nadobudnutí účinnosti zákona č. 501/2001 Z. z., aj keď namietaná nečinnosť orgánu verejnej správy trvala aj po 1. januári 2002 ešte v čase podania sťažnosti.

Na základe vyššie uvedenej skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ nevyužil právny prostriedok ochrany základného práva, ktorého porušenie namieta, pred všeobecným súdom, ktorý mu zákon účinne poskytuje a na použitie ktorého je oprávnený podľa osobitného predpisu (obdobne napr. I. ÚS 9/02, I. ÚS 18/02, I. ÚS 26/02).

Pretože ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti poskytuje ústavnú ochranu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhodovaním o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb len za podmienky, že o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd, rozhodol   o sťažnosti   sťažovateľa   podľa   § 25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   jej odmietnutím pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

Podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa k tomuto rozhodnutiu pripája odlišné stanovisko sudcu Ľubomíra Dobríka.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. mája 2002

Odlišné stanovisko sudcu Ľubomíra Dobríka

vo veci sp. zn. III. ÚS 76/02

Citované   rozhodnutie   senátu   považujem   za   predčasné   a rozporné   vo   viacerých smeroch.

Sťažovateľ prostredníctvom svojho zástupcu namietal porušenie základného práva na podnikanie   zaručené   čl.   35   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) nečinnosťou Krajského úradu v Trenčíne v konaniach č. H/2001/00211 a č. H/2001/00773 za v rozhodnutí popísaných okolností, ktoré nepovažujem za dôvodné opakovať.

Sťažnosť podľa môjho názoru nespĺňala náležitosti požadované § 20, § 49 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Nebolo v nej náležite odôvodnené, aké prieťahy v konaní mohli zapríčiniť porušenie základného práva podľa čl. 35 ods. 1 ústavy, a to aj v tej spojitosti, že nebolo namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods.   2 ústavy, ktoré garantuje aj konanie bez zbytočných prieťahov pred orgánmi verejnej moci.

Z predložených dokladov bez preskúmania príslušného spisu nebolo možné zistiť, či tu nie je niektorý z dôvodov uvedených v § 248 ods. 2 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku.

Nie   je   zrejmé,   či   konanie   skončilo   rozhodnutiami   alebo   iným   bližšie   bez   spisu nešpecifikovaným zásahom.

Nebolo   spoľahlivo   zistené,   kedy   k takémuto   zásahu   došlo,   najmä   vzhľadom   na posúdenie lehoty v zmysle § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ktoré by mohlo viesť k odmietnutiu podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona z dôvodu návrhu podaného oneskorene.

Sťažnosť trpí tiež nedostatkom tým, že v rozpore s ustanovením § 50 ods. 3 zákona o ústavnom   súde   neuvádza   rozsah   finančného   zadosťučinenia   a dôvody,   z akých   sa   ho sťažovateľ domáha.

V neposlednom rade je potrebné majoritnému rozhodnutiu vytknúť aj skutočnosť, že sa odvoláva na možný postup podľa ustanovenia § 244 Občianskeho súdneho poriadku bez toho, aby vzal do úvahy ustanovenie § 248 ods. 3 citovaného zákona, podľa ktorého sú z preskúmavania   súdom   vylúčené   rozhodnutia   správnych   orgánov   vydané   na   základe ustanovení uvedených v prílohe A, ktorá je súčasťou tohto zákona.

V citovanej prílohe pod odborom Lesy - lesné hospodárstvo je uvedený aj zákon Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva,   a to   v ustanoveniach   §   5   ods.   2,   §   6   ods.   1   a   §   20   ods.   2   vo   veciach rozhodovania o hospodárskej úprave lesov.

Podľa   ustanovenia   §   20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   je   ústavný   súd   viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Tieto skutočnosti bolo možné zistiť na základe výzvy navrhovateľovi a z príslušného spisu Krajského úradu v Trenčíne.

Je potrebné dôsledne sa zaoberať namietaným porušením každého základného práva a slobody a tak je to aj pri práve podnikať podľa čl. 35 ods. 1 ústavy, ktorého je možné sa domáhať len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

Mojej   pozornosti   neušlo   vyjadrenie   Ministerstva   pôdohospodárstva   Slovenskej republiky, sekcie lesníckej, sp. zn. 392/2001-700 z 10. októbra 2001, ktoré bolo prílohou podania,   že   z dôvodu   nedostatočného   objemu   finančných   prostriedkov   na   hospodársku úpravu   lesov   pre   rok   2002   sa   v tomto   roku   bude   zabezpečovať vyhotovovanie lesných hospodárskych plánov len štátnou organizáciou. Už takýto postup štátneho orgánu sa javí ako arbitrárny, a preto ho bolo potrebné preskúmať v merite veci.

Takýto postup ohrozuje aj medzinárodné záväzky Slovenskej republiky prijaté na ochranu základných práv a slobôd.

V Košiciach 23. mája 2002