znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

  III. ÚS 76/01-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. marca 2002 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a   zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya prerokoval podnet MUDr. D. B., bytom B., zastúpeného komerčným právnikom JUDr. J. V., B., ktorým namietal porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   Okresným   súdom   v   Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 273/97, a takto

r o z h o d o l :

1. Právo MUDr. D. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   Okresným   súdom   v   Žiline   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 16 C 273/97   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   v   Žiline   s a   u k l a d á,   aby uhradil trovy právneho zastúpenia MUDr. D. B. v sume 900,- Sk komerčnému právnikovi JUDr. J. V., B.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 13. júna 2001 doručený   podnet   MUDr.   D.   B.,   bytom   B.,   (ďalej   len   „navrhovateľ“),   zastúpeného komerčným   právnikom   JUDr.   J.   V.,   B.,   ktorým   namietal   porušenie   svojho   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Okresným súdom v Žiline (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 273/97.

Ústavný   súd   podnet   predbežne   prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu 15. novembra 2001 a   podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) ho prijal na ďalšie konanie.

Predmetom   návrhu   bolo   tvrdenie   navrhovateľa   o porušení   jeho   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v jeho právnej veci proti J. P. o náhradu škody vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 16 C 273/97.

Navrhovateľ porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov videl v období od 27. októbra 1997 do 31. augusta 1998 v podobe nečinnosti súdu tým, že v tomto   období   neuskutočnil   súd   ani   jeden   samostatný   procesný   úkon,   v období   od 21. októbra 1997 do 10. júna 2000, s výnimkou obdobia od 31. augusta do 11. novembra 1998, v podobe neefektívneho postupu súdu tým, že súd nepostúpil v prejednávaní veci (nebol schopný posunúť prejednávanie veci vpred) a že nevyužil procesné prostriedky na rýchle zabezpečenie ochrany práv účastníkov, a v období od 1. júla 1999, teda od dátumu konania   posledného   pojednávania   vo   veci,   do   10. júna 2001   v podobe   nečinnosti   súdu, pretože od tohto dátumu nebol súdom vykonaný žiadny procesný úkon.

Predseda   okresného   súdu   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu,   ktorá   mu   bola doručená 30. novembra 2001, k prijatému podnetu nevyjadril, iba oznámil, že okresný súd netrvá na verejnom prejednaní veci.

Právny   zástupca   navrhovateľa   vo   svojom   podaní   z   30.   októbra   2001   oznámil ústavnému súdu, že netrvá na ústnom pojednávaní v predmetnej veci.

Ústavný súd upustil od ústneho pojednávania, pretože od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd 15. novembra 2001 návrh prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu a prijal ho na ďalšie konanie. Ústavný   súd   na   základe spisu okresného súdu sp. zn. 16 C 273/97 zistil následovný priebeh a stav tohto konania:

Okresnému súdu bola 9. apríla 1997 doručená žaloba navrhovateľa na J. P. Okresný súd výzvou z 15. apríla 1997 vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý podľa záznamu o zaplatení uhradil 29. apríla 1997. Dňa 2. mája 1997 okresný súd vyzval žalovaného, aby sa do 15 dní písomne vyjadril k návrhu. Právny zástupca žalovaného JUDr. P.   K.   sa   listom   z 22.   mája   1997   vyjadril   k návrhu,   pričom   z vyjadrenia   vyplýva,   že neuznáva   výšku   škody   za   opravu   motorového   vozidla   uvedenú   pod   bodom   3   návrhu a taktiež náhradu škody uvedenú pod bodom 5 návrhu.

Okresný   súd   vytýčil   pojednávanie   na   12.   september   1997,   na   ktorom   vypočul účastníkov konania, odročil pojednávanie na 6. október 1997 a nariadil predvolať svedka K. A., Ž., s tým, aby sa vyjadril k vykonanej ohliadke osobného motorového vozidla FORD PROBE ŠPZ BLC 13-35 a k samotnému znaleckému posudku.

Okresnému súdu   bolo 16. septembra 1997 doručené rozšírenie žaloby o sumu 1 250,- Sk s príslušenstvom.

Dňa 6. októbra 1997 okresný súd druhýkrát pojednával vo veci. Súd zistil, že sa nedostavil   žalovaný ani jeho právny   zástupca,   aj keď   doručenie   mali riadne   vykázané. Uložil žalovanému poriadkovú pokutu vo výške 500,- Sk. Taktiež sa nedostavil svedok K. A.,   ktorý   mal   riadne   vykázané doručenie.   Právna   zástupkyňa   žalobcu   navrhla   vypočuť svedka Ing. S., bytom Ž., k okolnostiam fakturácie opravy osobného motorového vozidla. Súd odročil pojednávanie na 21. október 1997 a nariadil opätovne predvolať žalovaného a jeho právneho zástupcu pod hrozbou uloženia pokuty 5 000,- Sk, ako aj predviesť znalca K. A. pod hrozbou uloženia pokuty do 5 000,- Sk a pána Ing. S.

Dňa   21.   októbra   1997   okresný   súd   pojednával   vo   veci.   Vykonal   dokazovanie výsluchom   znalca   Ing.   K.   A..   Právny   zástupca   žalovaného   navrhol   vykonať   znalecké dokazovanie   znalcom,   ktorý   by   mal   vyčísliť   škodu   tak,   aby   zohľadnil   amortizáciu   na všetkých opravených dieloch z predloženej faktúry, a ďalej by mal zodpovedať na otázky, či celý   rozsah   opravy   priamo   súvisí   s poškodením   vozidla   dopravnou   nehodou.   Súd pojednávanie odročil na neurčito za účelom znaleckého dokazovania.

Dňa 15. decembra 1997   sa   navrhovateľ obrátil listom na predsedu senátu Mgr. F. D., ktorým ho žiadal o vyslovenie konečného verdiktu v jeho veci.

Okresnému súdu bolo 12. júna 1998 doručené rozšírenie žaloby o sumu 48 270,80 Sk s príslušenstvom.   Uznesením   z 15.   júna 1998   súd   rozhodol,   že   pripúšťa   zmenu   návrhu, podľa ktorého namiesto povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 204 002,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby od 23. januára 1997 až do zaplatenia je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi istinu 253 522,80 Sk spolu so 17,6 % úrokom z omeškania zo sumy 204 002, - Sk od 23. januára 1997 až do zaplatenia, zo sumy 1250,- Sk od 13. septembra 1997 do zaplatenia a zo sumy 48 270,80 Sk od 11. júna 1998 do zaplatenia.

Navrhovateľ sa listami z 1. júna 1998, 2. júla 1998 a 12. augusta 1998 sťažoval u predsedu okresného súdu JUDr. P. na to, že pokračujú prieťahy v konaní vedenom Mgr. D. pod sp. zn. 16 C 237/97.

V   zmysle   § 15 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) Mgr. F. D. oznámil 22. júla 1998 predsedovi okresného súdu, že na Krajský súd v Žiline (ďalej   len   „krajský   súd“)   podáva   návrh   na   vylúčenie   jeho   osoby   z rozhodovania v predmetnej veci   vzhľadom   na   osočovanie zo strany žalobcu. Krajský súd uznesením z 31. augusta 1998 rozhodol o vylúčení sudcu okresného súdu Mgr. F. D. z prejednávania a   rozhodovania   vo   veci   vedenej   na   okresnom   súde pod.   sp. zn. 16 C 273/97. Mgr. F. D. 14. septembra 1998 predložil spis predsedovi okresného súdu z dôvodu jeho vylúčenia z predmetnej veci.

Dňa 17. augusta 1998 predseda okresného súdu vykonal previerku súdneho spisu a zobral   na   vedomie   oznámenie sudcu   Mgr.   F.   D. vo veci okresného súdu sp. zn. 16 C 273/97 z 22. júla 1998.

Listom   z   24.   augusta   1998   sa   predseda   okresného   súdu   vyjadril   k sťažnostiam žalobcu. Okrem iného uviedol, že sudca Mgr. F. D. tvrdí, že vec nie je možné ukončiť na jednom   pojednávaní,   pričom   sám   navrhovateľ návrh rozširuje a uplatňuje celkom 11   samostatných   nárokov   na   náhradu   škody,   čo   z hľadiska   zistenia   skutkového   stavu zvyšuje náročnosť prejednávanej veci. Po zhodnotení všetkých skutočností predseda súdu nevyhodnotil sťažnosť ako dôvodnú. Predseda súdu považuje Mgr. F. D. za sudcu, ktorý má jeho   plnú   dôveru,   pretože   patrí   medzi   najvýkonnejších   sudcov,   ktorý   má   dostatok odborných vedomostí a praktických skúseností.

Predseda okresného súdu 16. septembra 1998 určil na prejednanie veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 16 C 273/97 zastupujúcu sudkyňu Mgr. J. Z.

Dňa   11.   novembra   1998   okresný   súd   pojednával   vo   veci   aj   napriek   neúčasti žalovaného   a jeho   právneho   zástupcu.   Pojednávanie   odročil   na   9.   december   1998   za účelom upovedomenia zástupcu žalovaného pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty 5 000,- Sk s výzvou na písomné vyjadrenie k zmene žaloby z 12. júna 1998 a za účelom predvolania svedka Ing. K. A., pričom k predvolaniu bude pripojená kópia zmeny žaloby. Žalobcovi   bola   uložená   povinnosť   pripojiť   do   spisu   kópiu   tzv.   veľkého   technického preukazu.

Dňa   9.   decembra   1998   okresný   súd   znovu   pojednával   vo   veci   v neprítomnosti žalovaného   a jeho   zástupcu.   Vykonával   dokazovanie   výsluchom   znalca   Ing.   K.   A. Dokazovanie sa týkalo predovšetkým poškodenia vozidla – nelícovanie kapoty s ostatnými časťami vozidla. Po preskúmaní fakturácie v čl. 87 - 90 znalec potvrdil, že tam fakturované opravy súviseli s dopravnou nehodou. Vylúčil,   že by išlo o opravy vád vozidla, ktoré by sa na vozidle nachádzali pred dopravnou nehodou. Zástupca žalobcu zobral späť žalobu na zaplatenie 1 750,- Sk.   Išlo o sumu, ktorá predstavovala náklady na opravu klimatizácie. Okresný súd pojednávanie odročil na 27. január 1999 za účelom opätovného predvolania zástupcu žalovaného.

Pojednávanie určené na 27. január 1999 bolo odročené na 25. február 1999, keď súd znovu pojednával vo veci. Žalobca súhlasil s vykonaním pojednávania bez prítomnosti jeho zástupcu. Zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný ešte v rámci trestného konania navrhol vyriešiť vec mimosúdne, keď bol spôsobilý vrátiť vec do predošlého stavu v rozsahu 100   000,-   Sk.   Taktiež   navrhol   zamietnuť   okresným   súdom   schválenú   zmenu   žaloby v zmysle uznesenia z 15. júna 1998. Vzhľadom na zmenu právneho zástupcu žalovaného sa tento pre krátkosť času od udelenia plnomocenstva nemohol vyjadriť k rozsahu škody, resp. k tomu,   ktoré   konkrétne   položky   uplatňované   žalobcom   namietajú.   Pojednávanie   bolo odročené na 24. marec 1999 za účelom poskytnutia lehoty žalovanej strane k vypracovaniu stanoviska,   v ktorom   bude   konkrétne   uvedené,   ktoré   položky   a z akých   dôvodov z uplatňovaného rozsahu náhrady škody žalovaný namieta.

Dňa 22. marca 1999 bola súdu doručená žiadosť o poskytnutie lehoty za účelom prejednania zmieru a žiadosť o odročenie pojednávania od právneho zástupcu žalovaného.

Dňa 24. marca 1999 súd znovu pojednával vo veci. Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný ani jeho právny zástupca, aj keď o termíne pojednávania boli upovedomení na predchádzajúcom pojednávaní. Zástupca žalobcu oznámil súdu, že návrh zmieru, ktorý im bol doručený žalovanou stranou, je pre nich neprijateľný. Súd pojednávanie odročil na 21. apríl 1999 za účelom upovedomenia zástupcu žalovaného s výzvou, aby v lehote 10 dní predložil stanovisko k rozsahu uplatňovanej náhrady škody, a to ku konkrétnym, jednotlivo určeným položkám.

Okresný súd 25. marca 1999 už druhýkrát vyzval právneho zástupcu žalovaného, aby v lehote 10 dní predložil súdu písomné stanovisko k rozsahu uplatňovanej náhrady škody, a to ku konkrétnym, jednotlivo určeným položkám.

Dňa 21. apríla 1999 okresný súd znovu pojednával vo veci. Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný ani jeho právny zástupca, ktorý prevzal predvolanie 6. apríla 1999, ale svoju neprítomnosť neospravedlnil. Zástupca žalovaného v rozpore s výzvou súdu nezaslal stanovisko k rozsahu uplatňovanej škody. Zástupca žalobcu uviedol, že trvajú na upravenej žalobe, a   žiadal, aby súd rozhodol v neprítomnosti žalovaného, ktorý svojím správaním predlžuje   spor   bez   akéhokoľvek   dôvodu.   S oneskorením   sa   do   pojednávacej   miestnosti dostavila zástupkyňa žalovaného, ktorá uviedla, že sa pokúšala spis naštudovať i za účelom vypracovania písomného vyjadrenia k uplatňovanému rozsahu spôsobenej škody, toto však nebolo možné, pretože spis sa nenachádzal v civilnej kancelárii a vzhľadom na sťažnosť žalobcu bol v kancelárii predsedu okresného súdu. Okresný súd pojednávanie odročil na neurčito   za   účelom   poskytnutia   lehoty   žalovanej   strane   na   predloženie   písomného stanoviska k rozsahu uplatňovanej náhrady škody.

Žalobca   21.   apríla 1999   rozšíril   svoj   návrh   na začatie konania o 10   902,-   Sk   za vykonanú opravu - výmena zadných tlmičov perovania.

Dňa   10.   júna   1999   okresný   súd   znovu   pojednával   vo   veci.   Na   pojednávanie   sa nedostavil žalovaný, ktorý prevzal predvolanie 28. mája 1999. Svoju neúčasť ospravedlnil. Zástupca   žalobcu   trval   na   žalobe,   tak   ako   ju   upravovali   vrátane   posledného   rozšírenia žaloby. Okresný súd pojednávanie odročil na 1. júl 1999 za účelom predvolania žalovaného a doručenia   zmeny   žaloby   so   súčasnou   výzvou   na   vyjadrenie   k   rozsahu   uplatňovanej náhrady škody, a to konkrétne k jednotlivo určeným položkám vrátane rozšíreného návrhu z 21. apríla 1999.

Dňa   1.   júla   1999   okresný   súd   znovu   pojednával   vo   veci.   Pre   neprítomnosť žalovaného pojednávanie odročil na neurčito za účelom urgentnej výzvy žalovanému, aby sa položkovite vyjadril k rozsahu uplatňovanej náhrady škody i vrátane zmeny žaloby, ktorú prevzal 18. júna 1999, pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.

Na základe zmeny rozvrhu práce platného pre okresný súd pre rok 1999 bol spis okresného   súdu   sp.   zn.   16   C   273/97   s   účinnosťou   od   1.   septembra   1999   určený   na prejednanie a rozhodnutie do senátu Mgr. N. T.

Žalobca   podal   19.   júna 2000 návrh   na predbežné   opatrenie   – zákaz nakladania s majetkom, nehnuteľnosťou vo Veľkom Rovnom, časť Madzín č. 1503, ktorá patrí J. P. Okresný súd návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol 10. júla 2000.

Na základe opatrenia č. 15 k Rozvrhu práce Okresného súdu v Žiline platného na rok 2000 bol spis okresného súdu sp. zn. 16 C 273/97 s účinnosťou od 27. októbra 2000 pridelený na ďalšie prejednávanie a rozhodovanie v senáte Mgr. J. M.

Okresnému   súdu   bola   3.   septembra   2001   doručená   žiadosť   navrhovateľa o zábezpeku,   zaistenie   rekreačnej   chaty   v obci   V.   R.   podľa   výpisu   z listu   vlastníctva č. 3828 a 7. decembra 2001 bola okresnému súdu doručená žiadosť navrhovateľa o vydanie predbežného opatrenia; zákazu prevedenia - predaja rekreačnej chaty.

Okresný   súd   vyzval   17.   januára   2002   MUDr.   D.   B.,   aby   doplnil   svoj   návrh o nariadení predbežného opatrenia uvedením reálnych skutočností, ktoré by opodstatňovali naliehavú potrebu vydania predbežného opatrenia, najmä aby preukázal reálnu hrozbu, že žalovaný škodu neuhradí.

Predseda   okresného   súdu   12.   novembra   2001   odpovedal   na   sťažnosť MUDr. D. B. v tom zmysle, že všetky veci 16 C (pôvodne pridelené Mgr. Z.) koncom roku 2000 prevzala nová sudkyňa Mgr. J. M.. Išlo o stovky vecí, postupne všetky študuje, dopĺňa dokazovania a veci prejednáva. Sú medzi nimi ešte aj staršie veci ako sťažovateľova vec. Vec sudkyni vrátil s tým, že je potrebné ju vybaviť pred novšími vecami v primeranom poradí.

V spise   sa   nachádza   aj   vyjadrenie   sudkyne   Mgr.   J.   M.   z   23.   januára   2002 adresované predsedovi   okresného   súdu,   z ktorého vyplýva, že   spis   prevzala 27. októbra 2000 po jej zvolení do funkcie sudkyne a pridelení na okresný súd. Priznáva v ňom, že vo veci   dosiaľ   nekonala,   no   spis   v priebehu   roka   študovala   a zabezpečovala   si   potrebnú právnickú literatúru týkajúcu sa danej problematiky pre potreby ďalšieho vedenia konania.

III.

Článok 48 ods. 2 ústavy o. i. zakotvuje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorom sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre splnenie ústavného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval (sp. zn. II. ÚS 26/95).

Ústavný súd v predchádzajúcich konaniach opakovane vyslovil právny názor, podľa ktorého v konaní o každom návrhu pred ústavným súdom, v ktorom navrhovateľ namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu (inú právnu ochranu), ako aj práva na spravodlivý   proces   z toho   dôvodu,   že   všeobecný   súd   nekonal   spôsobom   ustanoveným v zákone, je nevyhnutné, aby boli najprv vyčerpané všetky právne prostriedky ich ochrany, ktoré sú navrhovateľovi dostupné (sp. zn. I. ÚS 1/97, sp. zn. I. ÚS 49/98).

Účelom   priznania   práva   podať   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   je   poskytnutie príležitosti   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav   zapríčinený   porušením   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (sp. zn. II. ÚS 26/95).

Navrhovateľ   využil   právny   prostriedok,   ktorého   uplatnenie   sa   vyžaduje   pred podaním návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, a podal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní podľa § 6 ods. 1 zákona   č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov, čo mu však nezabezpečilo odstránenie stavu právnej neistoty vo veci, s ktorou sa obrátil na okresný súd.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,   sa   skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných   kritérií: zložitosť veci, správanie účastníkov   a   postup súdu (sp. zn. II. ÚS 79/97, sp. zn. I. ÚS 70/98).

Pokiaľ ide o kritérium „zložitosť veci“, ústavný súd bral do úvahy aj v predmetnom prípade skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (sp. zn. II. ÚS 26/95, sp. zn. I. ÚS 92/97 a iné) relevantnú pre rozhodnutie, ako aj právnu povahu (charakter) veci, pričom na základe týchto hľadísk konanie o náhradu škody nehodnotil ako zložitú vec.

Pri   kritériu   „správanie“ navrhovateľa   v preskúmavanej   veci   ústavný   súd   nezistil žiadnu závažnú skutočnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

Naopak,   ústavný   súd   prihliadal   na   tú   skutočnosť,   že   navrhovateľ   sa   opakovane sťažoval na prieťahy v konaní a žiadal predsedu okresného súdu o odstránenie prieťahov v konaní (pozri časť II). Je nesporné, že obsah niektorých sťažností ovplyvnil rozhodnutie Mgr. F. D. na podanie návrhu na vylúčenie jeho osoby z rozhodovania v predmetnej veci, ktorému krajský súd vyhovel. Podľa názoru ústavného súdu táto skutočnosť nemala v danej veci podstatný vplyv na rýchlosť konania pred okresným súdom.

Správanie   protistrany   v konaní   pred   všeobecným   súdom   môže   byť   príčinou neodstránenia   právnej   neistoty   účastníka   konania,   ale   zodpovednosť   za   správanie   tohto účastníka   neznáša   predkladateľ   podnetu.   Je   úlohou   štátneho   orgánu   rozhodujúceho o odstránení   právnej   neistoty,   aby   sa   v súlade   s právnym   poriadkom   vysporiadal   so správaním   protistrany   tak,   aby   nedochádzalo   k zbytočným   prieťahom   v konaní.   To znamená,   že   správanie   protistrany   predkladateľa   podnetu   pri   hodnotení,   či   dochádza k porušeniu ústavného práva priznaného v čl. 48 ods. 2 ústavy,   je právne významné ako prvok implikovaný v tretej hodnotiacej podmienke, teda v podmienke postup všeobecného súdu rozhodujúceho vo veci.

Pokiaľ ide o postup okresného súdu, ústavný súd zistil, že okresný súd bol nečinný v obdobiach od 21. októbra 1997 do 15. júna 1998, čiže vyše 7 mesiacov; od 1. júla 1999 do 10. júla 2000, teda viac ako 12 mesiacov,   a   od 10. júla 2000 do 13. júna 2001, čiže takmer 11 mesiacov. Od podania žaloby na okresný súd uplynulo viac ako 4 roky, vo veci sa vystriedalo 5   konajúcich   sudcov.   Aj   napriek tomu, že sa vo veci uskutočnilo 10 pojednávaní, ústavný súd konštatuje, že postup súdu bol neefektívny od 21. októbra 1997 do 10. júna 2001, okrem pojednávania uskutočneného 9. decembra 1998, keď bol znovu vypočutý   súdny   znalec   Ing.   K.   A..   Opakované   výzvy   okresného   súdu   žalovanému   na vyjadrenie k rozsahu uplatňovanej náhrady škody neviedli k získaniu informácií potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci. Dosiaľ uskutočnené konanie vo veci možno hodnotiť ako   konanie   s prieťahmi   zavinenými   predovšetkým   okresným   súdom,   ako   aj   postojmi a konaním žalovaného.  

K požiadavke navrhovateľa, aby mu účastník konania uhradil trovy konania, ústavný súd uvádza, že v konaní pred ústavným súdom platí podľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde zásada, že účastník konania uhrádza trovy konania zo svojho. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktorý zakotvuje výnimku z tejto zásady, ústavný súd priznal   navrhovateľovi   náhradu   trov   právneho   zastúpenia,   keďže   ide   o ustanoveného právneho zástupcu a z rozhodnutia vyplýva, že jeho právo bolo porušené, teda mal vo veci plný   úspech.   Pri   výške   náhrady   trov   konania   ústavný   súd   akceptoval   požiadavku navrhovateľa, aby boli uhradené 3 úkony po 200,- Sk a 3-krát režijný paušál po 100,- Sk. Výška náhrady trov konania bola požadovaná v súlade s ustanovením § 6 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnej   pomoci   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „vyhláška   č.   240/1990   Zb.“)   a   s   ustanovením   §   1   uznesenia   Predsedníctva   Komory komerčných právnikov Slovenskej republiky č. 11/1999 o určení paušálnej sumy náhrad výdavkov komerčného právnika na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné pri jednom úkone podľa § 19 ods. 3 vyhlášky č. 240/1990 Zb.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd   tak, ako je uvedené vo výroku tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. marca 2002