SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 75/2015-7
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. marca 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,
, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na ochranu zdraviapodľa čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky postupom Úradu pre dohľad nad zdravotnoustarostlivosťou, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. septembra2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na ochranu zdraviapodľa čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Úradu pre dohľadnad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“).
Zo sťažnosti sťažovateľa a z jeho príloh vyplýva, že sťažovateľ nespokojnýs postupom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti požiadal písomne úrad o prešetrenie jehopostupu. Úrad po vykonaní šetrenia zaslal sťažovateľovi listom oznámenie o ukončeníšetrenia podania sp. zn. 34244/2013/602 z 24. mája 2013, v ktorom konštatoval, že nezistilporušenie súčasne platných právnych predpisov pri liečbe sťažovateľa. Sťažovateľnespokojný s výsledkom šetrenia písomne žiadal „o preskúmanie postupu pobočky Banská Bystrica“ vo veci už uvedeného šetrenia úradu. Úrad na sťažovateľovo podanie reagovaloznámením z 2. decembra 2013, ktorým konštatoval správnosť postupu pobočky úradu.Sťažovateľ podal aj sťažnosť adresovanú Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republikyz 20. mája 2014, ktoré oznámením sp. zn. Z00377-2014-OKVAS postúpilo sťažnosť úraduna vybavenie. Úrad sťažnosť z 20. mája 2014 vybavil oznámením výsledku šetreniasp. zn. 40353/2014/972 z 8. júla 2014, ktorým sťažovateľovi oznámil, že pobočka úradupri vybavovaní podnetov zo strany sťažovateľa postupovala komplexne, stotožnila sazo závermi šetrenia vyjadrenými v skoršom oznámení z 24. mája 2013 a vzhľadomna absenciu nových namietaných skutočností uviedla, že úrad nemôže vykonať opakovanýdohľad.
Sťažovateľ v sťažnosti doručenej ústavnému súdu namieta, že postup úradu bolnesprávny a poškodil jeho ústavné práva podľa čl. 40 ústavy, pretože úrad sa v rámcisvojich postupov nevyjadril k správnosti alebo nesprávnosti liečebného postupu, lenkonštatoval, že postup poskytovateľa liečebnej starostlivosti bol v súlade s právnymipredpismi.
Na základe uvedeného sťažovateľ v závere svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súdnálezom vyslovil porušenie označeného ústavného práva postupom úradu a vec vrátil úraduna ďalšie konanie a rozhodnutie.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovaniektorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bezústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranujeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľoprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd sa preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa zaoberal tým,či účinnú ochranu základného práva, ktorého porušenie vo svojej sťažnosti namietal,neposkytujú všeobecné súdy na základe takých právnych prostriedkov nápravy, ktoré jemožné súčasne považovať za účinné právne prostriedky ochrany namietaného porušeniajeho základného práva (§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde), teda či v danom prípade nejdeo nedostatok právomoci ústavného súdu.
Z obsahu sťažnosti a z predložených príloh vyplýva, že k porušeniu označených právsťažovateľa malo dôjsť postupom úradu vo veci jeho podnetu a jeho sťažnosti.
Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že podľa § 7 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb.Občiansky súdny poriadok v znení účinnom od 1. septembra 2003 (ďalej len „OSP“)v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnejsprávy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, pokiaľich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôbalebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia v správnom súdnictve preskúmavajú súdyzákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy,ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, pokiaľ im zákon zverujerozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblastiverejnej správy.
Podľa § 250v ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bolaukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánuverejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nejalebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochranyproti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú, alebo hrozí jeho opakovanie.
Preskúmajúc negatívnu enumeráciu a postupy a rozhodnutia, ktoré sú vylúčenéz preskúmavacej právomoci všeobecných súdov, ústavný súd konštatuje, že nie je žiadenlegálny dôvod na záver, podľa ktorého by malo byť v danej veci namietaný postup úradu(ako orgánu verejnej moci) pri výkone jeho úloh z tejto právomoci vylúčený.
Ústavný súd tak dospel k záveru, že sťažovateľ mal v systéme všeobecného súdnictvak dispozícii účinný právny prostriedok na dosiahnutie nápravy svojho označenéhozákladného práva, porušenie ktorého v konaní pred ústavným súdom namietal. Účinnýprostriedok nápravy v prípade namietaného porušenia označeného základného právapostupom úradu v okolnostiach prípadu závisel od jeho právneho posúdenia, či sťažovateľoznámenie výsledku šetrenia z 8. júla 2014 považoval za iný zásah alebo ho považovalza rozhodnutie. Pokiaľ ho sťažovateľ považoval za rozhodnutie, mohol podať návrh podľa§ 244 OSP a nasl., alebo ak ho považoval za iný zásah, mohol podať návrh podľa § 250vods. 1 OSP.
Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ disponoval dostupným a účinným prostriedkomnápravy ním namietaného porušenia označeného základného práva, o ktorom bolv konečnom dôsledku oprávnený rozhodnúť všeobecný súd. Vzhľadom na princípsubsidiarity, podľa ktorého ústavný súd rozhoduje o individuálnych sťažnostiach fyzickýchosôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v týchprípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd (čl. 127 ods. 1 ústavy),nie je vo vzťahu k predmetnému postupu úradu daná právomoc ústavného súdu.
Tento záver má oporu aj v stabilnej judikatúre ústavného súdu (podobneIV. ÚS 65/02, II. ÚS 147/02, II. ÚS 148/02).
Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v rámci predbežnéhoprerokovania odmietol pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie beztoho, aby sa zaoberal tým, či vôbec mohlo namietaným postupom úradu dôjsť k porušeniuoznačeného základného práva sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. marca 2015