znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 75/07-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júla 2007 v senáte zloženom   z predsedu   Jána   Auxta   a zo   sudcov   Ľubomíra   Dobríka   a   Rudolfa   Tkáčika prerokoval sťažnosť V. B. a V. B., obaja L., zastúpených advokátom JUDr. M. F., K., pre namietané   porušenie   ich   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 539/99 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo V. B. a V. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo na prejednanie ich   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 539/99 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Kežmarok   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   2 C 539/99 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3.   V.   B.   p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   50   000   Sk   (slovom päťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Kežmarok   p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   V.   B.   p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   50   000   Sk   (slovom päťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Kežmarok   p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Kežmarok   j e   p o v i n n ý   uhradiť V. B. a V. B. trovy konania v sume 9   860   Sk   (slovom   deväťtisícosemstošesťdesiat   slovenských   korún) do   dvoch mesiacov   od   právoplatnosti   tohto   nálezu   na   účet   ich   právneho   zástupcu   advokáta JUDr. M. F., K.

6. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 75/07-13 z 12. apríla 2007 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť V. B. a V. B., obaja L. (ďalej len „sťažovatelia“),   zastúpených   advokátom   JUDr.   M.   F.,   K.,   pre namietané   porušenie   ich základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na prejednanie   ich   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 539/99.

Sťažovatelia   vo   svojej   sťažnosti   uviedli,   že „k   porušeniu   nášho   práva   ako sťažovateľov   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   článku   48   ods.   2 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. v znení zmien a doplnkov (Ústava SR) a článku 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   došlo   a dochádza   v doposiaľ právoplatne   neskončenom   konaní   vedenom   pred   Okresným   súdom   Kežmarok,   spisová značka   2   C   539/99.   (...)   Od   začiatku   súdneho   konania   vedeného   na   Okresnom   súde Kežmarok do dnešného dňa ubehlo viac ako 78 mesiacov, a v predmetnom súdnom konaní nebolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci samej.“. Podľa ich vyjadrenia vec nie je zložitá   a sťažovatelia   neprispeli   k celkovej   dĺžke   konania,   pretože   poskytovali   súdu súčinnosť. Z uvedeného dôvodu považujú sťažovatelia za primerané odškodnenie zo strany okresného súdu finančné zadosťučinenie v sume 200 000 Sk spoločne a nerozdielne obom sťažovateľom.

Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   listom   sp.   zn.   1   Spr.   0/195/2007 z 31. mája   2007   vyjadril   predseda   okresného   súdu,   v   ktorom   okrem   iného   uviedol: „... obhliadka,   ktorá   bola   naplánovaná   spolu   aj   s pojednávaním   na   deň   6.   7.   2005 (medzi tým bolo zimné obdobie, kedy nebolo možné vykonať obhliadku) bola účastníkmi zmarená, napriek skutočnosti, že sa na nej zúčastnili znalci, sudkyňa, asistentka. Títo tak učinili   svojim   správaním   a nerešpektovaním   pokynov   a úkonov   znalca   a sudkyne.   Ako príklad možno uviesť vyťahovanie znalcom daných kolíkov do zeme za účelom zamerania hranice a podobne. Obhliadka teda bola ukončená bez akéhokoľvek záveru práve vinou samotných účastníkov...“, a zároveň oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci.

Právny zástupca sťažovateľov v podaní z 8. júna 2007 uviedol, že netrvá na verejnom ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu súdneho spisu   ústavný súd zistil   nasledovný priebeh konania vedeného okresným súdom:

Dňa   16.   septembra   1999   bola   okresnému   súdu   podaná   žaloba   o určenie   hranice a vydanie nehnuteľnosti.

Dňa 8. marca 2000 sa žalovaný v 5. rade vyjadril k žalobe.Dňa   15.   marca   2000   okresný   súd   odročil   pojednávanie   za   účelom   vykonania znaleckého dokazovania.

Dňa 18. septembra 2000 okresný súd uznesením zastavil konanie.Dňa   6.   októbra   2000   podali   žalobcovia   odvolanie   proti   uzneseniu   o zastavení konania.

Dňa 28. marca 2001 Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) zrušil uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa   23.   augusta   2001   okresný   súd   opätovne   odročil   pojednávanie   za   účelom vykonania znaleckého dokazovania.

Dňa 12. septembra 2001 okresný súd vyzval účastníkov na vyjadrenie k čestnému vyhláseniu o zaujatí procesného stanoviska.

Dňa 24. septembra 2001 žalobcovia predložili okresnému súdu svoje vyjadrenie.Dňa 26. septembra 2001 okresný súd vyzval žalovaných na vyjadrenie k podaniu žalobcov.

Dňa 22. januára 2002 právny zástupca žalovaných predložil okresnému súdu návrh mimosúdnej dohody.

Dňa   30.   januára   2002   žalobcovia   oznámili   okresnému   súdu,   že   k uzavretiu mimosúdnej dohody nedošlo.

Dňa 20. mája 2002 okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie.Dňa 11. septembra 2002 bol vypracovaný znalecký posudok.Dňa   18.   októbra   2002   okresný   súd   vyzval   účastníkov   konania   na   vyjadrenie k znaleckému posudku.

Dňa   24.   januára   2003   okresný   súd   odročil   pojednávanie   za   účelom   predvolania znalca.

Dňa 11. februára 2003 okresný súd odročil pojednávanie na 4. marec 2003 za účelom doplnenia dokazovania.

Dňa 2. mája 2003 žalobcovia predložili okresnému súdu svoje vyjadrenie.Dňa   20.   mája   2003   okresný   súd   odročil   pojednávanie   za   účelom   nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania.

Dňa   31.   októbra   2003   okresný   súd   nariadil   uznesením   kontrolné   znalecké dokazovanie.

Dňa   29.   júna   2004   znalec   predložil   okresnému   súdu   kontrolný   znalecký posudok.

Dňa   3.   augusta   2004   požiadali   žalobcovia   o doručenie   kontrolného   znaleckého posudku.

Dňa   7.   septembra   2004   okresný   súd   odročil   pojednávanie   za   účelom   vykonania obhliadky na mieste samom.

Dňa 20. septembra 2005 okresný súd odročil pojednávanie za účelom vykonania znaleckého dokazovania ústavom.

Dňa   19.   októbra   2006   okresný   súd   nariadil   uznesením   znalecké   dokazovanie ústavom.

Dňa 5. marca 2007 okresný   súd vyzval žalobcov na úhradu   preddavku   na trovy znaleckého dokazovania.

Dňa   21.   marca   2007   žalobcovia   podali   odvolanie   proti   uzneseniu   z 19.   októbra 2006.Dňa 25. apríla 2007 krajský súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Spis bol okresnému súdu vrátený 28. mája 2007 a od tejto   doby   do   predloženia   spisu   ústavnému   súdu   6.   júna   2007   iné   úkony   vo   veci vykonané neboli.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutí súdu (IV. ÚS 253/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.

Pri   posudzovaní   otázky,   či   v súdnom   konaní   okresného   súdu   došlo   k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods.   2 ústavy v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť   veci,   o ktorej   súd   rozhoduje   (1),   správanie   účastníka   súdneho   konania   (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej pod sp. zn. 2 C 539/99 podľa troch označených základných kritérií ústavný súd dospel k týmto záverom:

1. Predmetom konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 2 C 539/99 je určenie hranice a vydanie nehnuteľnosti, ktoré tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a vec z právneho a skutkového hľadiska nevykazuje znaky náročnosti. Ústavný súd vychádzajúc z doterajšej dĺžky konania, jeho priebehu a dosiaľ dosiahnutých výsledkov na záver konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by zdôvodňovali šesťročný priebeh konania jeho zložitosťou.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľov v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil takú   závažnú   skutočnosť,   ktorá   by   mohla   byť   osobitne   zohľadnená   na   ich   ťarchu. Pri hodnotení správania sťažovateľov ako účastníkov súdneho konania, dospel ústavný súd k záveru,   že   sťažovatelia   neprispeli   k predĺženiu   doterajšej   doby   konania.   Pri   námietke predsedu okresného súdu, že zo strany účastníkov došlo k manipulácii pri určení hraníc v teréne (posuv kolíkov), nie je zrejmé, že sa na nej podieľali sťažovatelia.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup okresného súdu. Ústavný sa zaoberal postupom okresného   súdu   v posudzovanej   veci,   a to   nielen   z hľadiska   sťažovateľmi   namietaných (označených)   období,   ale   aj   z hľadiska   doterajšieho   priebehu   posudzovaného   súdneho konania.

Ústavný súd zistil, že v tomto konaní došlo tak k nečinnosti, ako aj k nesústredenej činnosti okresného súdu. Nečinnosť bola zistená v období od 16. septembra 1999, keď bola podaná   žaloba,   do 15.   marca   2000,   keď odročil pojednávanie za   účelom   znaleckého dokazovania (nečinnosť 6 mesiacov), v období od 15. marca 2000 do 18. septembra 2000, keď zastavil konanie, v období od 31. októbra 2003, keď bolo nariadené kontrolné znalecké dokazovanie,   do   29.   júna   2004,   keď   bol   okresnému   súdu   doručený   znalecký   posudok (nečinnosť 8 mesiacov), a v období od 20. septembra 2005, keď sa konalo pojednávanie, do 19. októbra   2006,   keď   bolo   nariadené   znalecké   dokazovanie   ústavom (nečinnosť 13 mesiacov).

Obdobie znaleckého dokazovania vykonávané pred okresným súdom ústavný súd hodnotí ako obdobie nesústredenej činnosti, pretože okresný súd už 15. marca 2000 odročil pojednávanie   za   účelom   vykonania   znaleckého   dokazovania,   ktoré   nikdy   nenariadil, a 23. augusta   2001   pojednávanie   opätovne   odročil   za   účelom   vykonania   znaleckého dokazovania, ktoré nariadil až 20. mája 2002. Toto znalecké dokazovanie bolo vykonané nedostatočne, pretože 20. mája 2003 odročil pojednávanie (nariadil ho až 31. októbra 2003) za účelom   kontrolného   znaleckého   dokazovania   a 20. septembra   2005   opätovne   odročil pojednávanie za účelom vypracovania znaleckého posudku ústavom (uznesenie vypracoval až 19. októbra 2000), ktoré bolo nadriadeným súdom neskôr zrušené.

Ústavný súd preto po zvážení všetkých okolností pri hodnotení postupu okresného súdu, najmä s prihliadnutím na doterajšiu dobu konania a na tú skutočnosť, že hoci konanie začalo ešte v roku 1999 a do dňa predloženia spisu ústavnému súdu nebolo právoplatne skončené,   stav   právnej   neistoty   účastníkov   konania   nebol   odstránený,   dospel   k záveru, že postupom okresného súdu   v konaní vedenom   pod sp.   zn. 2 C 539/99 bolo porušené základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

IV.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na to ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 539/99 konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené,   priznané   finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých   dôvodov sa ho domáha. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia ak ústavný súd rozhodne o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné   právo   alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 200 000 Sk spoločne a nerozdielne, poukazovali najmä na celkovú doterajšiu dĺžku konania okresného súdu, v dôsledku čoho sú v stave právnej neistoty.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzická osoba čakala na výsledok konania o určenie hranice a vydanie nehnuteľnosti, ktoré nie je právoplatne skončené   ani   po   6   rokoch.   Takýto   postup   okresného   súdu   u   sťažovateľov   oprávnene vyvoláva   stav   právnej   neistoty.   Vychádzajúc   z tohto   pohľadu   na   pozíciu   sťažovateľov, princípov spravodlivosti a spôsobu zavŕšenia ochrany základných práv každej oprávnenej osoby,   ako   aj   z konkrétnych   okolností   tohto   prípadu   ústavný   súd   dospel   k záveru, že finančné   zadosťučinenie   v sume   po   50   000   Sk   každému   zo   sťažovateľov,   ktoré je okresný   súd   povinný   zaplatiť   v súlade   s výrokom   tohto   nálezu,   je   primeraným zadosťučinením spojeným s porušením označených práv sťažovateľov (body 3 a 4 výroku nálezu).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľov,   ktoré im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Sťažovatelia si uplatnili trovy   konania   v sume   9 860   Sk,   ktoré   aj   bližšie   špecifikovali.   Ústavný   súd   priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania v sume 9 860 Sk z dôvodu   trov   ich   právneho   zastúpenia,   a to   za   dva   úkony   právnej   služby   u dvoch sťažovateľov   (príprava   a prevzatie   veci   a písomné   vyhotovenie   sťažnosti)   v   sume 2 970 Sk x 4 - 20 % podľa § 13 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb   v znení   neskorších   predpisov,   pretože   advokát   zastupuje   dvoch   sťažovateľov. Základom   pre   výpočet   náhrady   za   úkon   právnej   služby   bola   priemerná   mesačná   mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2006 v sume 17 822 Sk. Ďalej ústavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľov dvakrát náhradu režijného paušálu po 178 Sk podľa citovanej vyhlášky.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júla 2007