znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 75/06-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. marca 2006 predbežne   prerokoval   sťažnosť   J.   B.,   bytom   D.,   ktorou   namietal   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 271/04, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. februára 2006 doručená sťažnosť J. B., bytom D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 271/04.

Sťažovateľ uviedol, že 27. júla 2004 podal okresnému súdu návrh, pričom konanie je vedené pod   sp.   zn. 12   C 271/04.   Sťažovateľ   sa   domnieva,   že v namietanom konaní, predmetom   ktorého   je „žaloba   pre   podvod   v stomatologickej   starostlivosti   s následkom poškodenia   môjho   zdravia“,   došlo   k zbytočným   prieťahom,   a to   aj   z toho   dôvodu, že okresný súd dosiaľ neurčil žiaden termín pojednávania.

Vzhľadom na to, že sťažovateľ prejavil nespokojnosť s postupom okresného súdu, listom z 29. decembra 2005 adresoval predsedovi   okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.   Sťažovateľ   uviedol,   že   podpredsedníčka   okresného   súdu   odpovedala   na   jeho sťažnosť listom sp. zn. Spr. 2132/05 z 1. februára 2006, v ktorom konštatovala prieťahy v konaní od 8. júna 2005.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd v namietanej veci   v náleze   vyslovil,   že   postupom   okresného   súdu   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 12 C 271/04   bolo   porušené   jeho   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   okresnému   súdu   prikázal   vo   veci   konať   bez zbytočných   prieťahov   a zaviazal   ho   uhradiť   primerané   finančné   zadosťučinenie,   ktoré nazval „odškodné“,   vo   výške   100   000   Sk. Sťažovateľ   zároveň   žiadal   o ustanovenie advokáta v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) návrh (v danom prípade sťažnosť) predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde skúmal, či v danom prípade nejde o jej neprípustnosť.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný   súd   v prípadoch   namietaného   porušenia   základných   práv   v   dôsledku zbytočných   prieťahov   v konaní   zapríčinených   všeobecným   súdom   skúma,   či   sťažovateľ využil   právne   prostriedky,   ktoré   mu   na   ochranu   jeho   práv   do   31. marca   2005   vrátane poskytoval zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) v ustanoveniach § 17 a nasl. a od 1. apríla 2005 poskytuje zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) v ustanoveniach § 62 a nasl. Využitie týchto prostriedkov nápravy, ktoré sú podľa názoru ústavného súdu účastníkovi súdneho konania ľahko dostupné, nevyžaduje ústavný súd ako podmienku   prijatia   sťažnosti   na   ďalšie   konanie,   ak z okolností   konkrétneho   prípadu vyplýva, že uvedenú podmienku sťažovateľ nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavom súde), najmä ak využitie uvedených prostriedkov nápravy nemožno vzhľadom na okolnosti daného prípadu pokladať za postup umožňujúci dosiahnuť účinnú   ochranu   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov (napr. III. ÚS 132/05, III. ÚS 197/05).

Z obsahu   sťažnosti,   ako   aj   jej   príloh   ústavný   súd   zistil,   že   sťažovateľ   namietal prieťahy   v konaní   okresného   súdu   sťažnosťou   z 29.   decembra   2005   adresovanou   jeho predsedovi. Listom sp. zn. Spr. 2132/05 z 1. februára 2006 podpredsedníčka okresného súdu konštatovala   prieťahy   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12   C   271/04   od   8.   júna   2005. V odpovedi podpredsedníčka okresného súdu v súlade s ustanovením § 67 ods. 1 písm. a) zákona o súdoch poučila sťažovateľa o tom, že v prípade, ak svoju sťažnosť nepovažuje za riadne vybavenú, môže do 30 dní od doručenia odpovede žiadať predsedu krajského súdu o prešetrenie vybavenia jeho sťažnosti.

Ústavný   súd   poukazuje   na   to,   že   podanie   sťažnosti   predsedovi   okresného   súdu v krátkom čase pred podaním sťažnosti ústavnému súdu sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (obdobne napr. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 78/05, III. ÚS 13/06). Ústavný   súd   je   toho   názoru,   že   predseda   okresného   súdu   (prípadne   podpredsedníčka okresného   súdu)   v namietanom   prípade   takúto   primeranú   lehotu   na   prijatie   opatrení smerujúcich   k odstráneniu   prieťahov   v konaní   ani   nemohol   mať.   Podpredsedníčka okresného   súdu   listom   z 1.   februára   2006   síce   konštatovala   prieťahy   v konaní, ale sťažovateľ nevyčkal na poskytnutie ochrany jeho základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zo strany všeobecného súdu. Namiesto toho promptne, avšak nie v súlade s ustanovením § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde podal ústavnému súdu sťažnosť, ktorá bola ústavnému súdu doručená 20. februára 2006.

Vzhľadom na to, že podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde nie je sťažnosť prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť je potrebné odmietnuť so zreteľom na nesplnenie tejto podmienky konania (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   žiadosťou   sťažovateľa   o ustanovenie advokáta v konaní pred ústavným súdom sa už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. marca 2006