znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 75/05-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. marca 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Valerija   Viktoroviča   Mamonova,   bytom   B.,   vo   veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 47 ods. 4, čl. 48 ods. 2, čl. 50 ods. 3 a čl. 52 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 5 a čl. 125 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky postupom vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave a Krajskej prokuratúry v Trnave v jeho trestnej veci vedenej na Úrade justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave pod sp. zn. ČVS: KUJP-2/OVEK-2002 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Valerija Viktoroviča Mamonova   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. februára 2005 doručená sťažnosť (zo 4. februára 2005) Valerija Viktoroviča Mamonova, bytom B., ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 47 ods. 4, čl. 48 ods. 2, čl. 50 ods. 3 a čl. 52 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 2 ods. 2,   čl.   7   ods.   5   a   čl.   125   ods.   6   ústavy   postupom   vyšetrovateľa   Úradu   justičnej a kriminálnej   polície   Krajského   riaditeľstva   Policajného   zboru   v Trnave   (ďalej   len „vyšetrovateľ“) a Krajskej prokuratúry v Trnave (ďalej len „krajská prokuratúra“) v jeho trestnej   veci   vedenej   na   Úrade   justičnej   a kriminálnej   polície   Krajského   riaditeľstva Policajného zboru v Trnave pod sp. zn. ČVS: KUJP- 2/OVEK-2002.

Sťažovateľ   uviedol,   že   ako   obvinený   v uvedenej   trestnej   veci   bol   listom vyšetrovateľa z 28. októbra 2004 na základe § 166 ods. 1 Trestného poriadku upovedomený o možnosti preštudovať spis a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania 8. novembra 2004. Počas   uvedeného   úkonu   bola   vyšetrovateľovi   predložená   odôvodnená   písomná   žiadosť sťažovateľa zo 7. novembra 2004 o zabezpečenie písomného prekladu vyšetrovacieho spisu do ruského jazyka z dôvodu, že sťažovateľ nerozumie dostatočne slovenskému jazyku.

Vyšetrovateľ   žiadosti   sťažovateľa   nevyhovel,   o čom   ho   upovedomil   listom z 8. novembra 2004. Sťažovateľ požiadal podaniami z 11. novembra 2004 a z 15. novembra 2004   krajskú   prokuratúru   o   odstránenie   závad   v   postupe   vyšetrovateľa   podľa   §   167 Trestného poriadku.

Prokurátorka krajskej prokuratúry vykonávajúca dozor nad zachovávaním zákonnosti trestného stíhania v uvedenej trestnej veci sťažovateľovi po prešetrení jeho žiadosti listom č. k. 2 Kv 8/02-760 z 1. decembra 2004 oznámila: „V postupe vyšetrovateľa som nezistila žiadne také pochybenie, ktoré by bolo vo Váš neprospech a poškodzovalo by Vás na Vašich právach.“

Sťažovateľ reagoval podaním podnetu podľa § 31 ods. 1 a ods. 2 a § 32 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Sťažovateľ tvrdí, že odpoveďou na podanie podnetu boli zo strany krajskej prokuratúry upovedomenie o podaní obžaloby   na   sťažovateľa   v predmetnej   trestnej   veci   (list   krajskej   prokuratúry   č.   k. 2 Kv 8/02-781 z 10. januára 2005) a oznámenie o predložení podnetu sťažovateľa („...spolu s príslušným spisovým materiálom...“) Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky.Sťažovateľ   žiadal,   aby   ústavný   súd   nálezom   takto   rozhodol: „1.   zrušujú   sa rozhodnutia (zásahy)

-Krajskej prokuratúry v Trnave zo dňa 1. 12. 2004, sp. zn. 2 Kv 8/02-760,

-Krajského riaditeľstva PZ v Trnave, úradu justičnej a kriminálnej polície zo dňa

8. 11. 2004, ČVS: KUJP- 2/OVEK- 2002 o odmietnutí Žiadosti o písomný preklad vyšetrovacieho spisu zo dňa 7. 11. 2004, 2. vec sa vracia späť do prípravného konania na ďalšie konanie týmto orgánom činným v trestnom konaní, 3. zakazuje sa OČTK pokračovanie v porušovaní mojich základných práv a slobôd, 4. prikazuje sa, aby ten kto porušil práva a slobody, obnovil stav pred ich porušením.“

II.

1. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov konania.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

2. Sťažovateľ namieta v konaní pred ústavným súdom porušenie svojich základných práv v súvislosti s trestným stíhaním jeho osoby v trestnej veci vedenej na Úrade justičnej a kriminálnej   polície   Krajského   riaditeľstva   Policajného   zboru   v Trnave   pod   sp.   zn. ČVS: KUJP-2/OVEK-2002, konkrétne nevyhovením jeho žiadosti   zo 7.   novembra 2004 o zabezpečenie   písomného   prekladu   vyšetrovacieho   spisu   do   ruského   jazyka   zo   strany vyšetrovateľa   (list   sp.   zn.   ČVS:   KUJP-2/OVEK-2002   z 8.   novembra   2004)   a krajskej prokuratúry   (list   č.   k.   2   Kv   8/02-760   z 1. decembra   2004).   Z príloh   pripojených sťažovateľom k ústavnej sťažnosti vyplýva, že prokurátorka krajskej prokuratúry podala 10. januára 2005 na sťažovateľa v uvedenej veci obžalobu na Krajskom súde v Trnave.

Podľa § 2 ods. 1 Trestného poriadku nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený ináč než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.

Ten, proti ktorému sa trestné konanie vedie, musí byť v každom období konania poučený o právach umožňujúcich mu plné uplatnenie obhajoby (...) všetky orgány činné v trestnom konaní sú povinné umožniť mu uplatnenie jeho práv (§ 2 ods. 13 Trestného poriadku).

Podľa § 2 ods. 4 prvej vety Trestného poriadku ak tento zákon neustanovuje niečo iné, postupujú orgány činné v trestnom konaní z úradnej povinnosti; musia trestné veci prejednávať čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať občianske práva zaručené ústavou.

Podľa   §   12   ods.   1   Trestného   poriadku   orgánmi   činnými   v   trestnom   konaní   sa rozumejú súd, prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán. Pokiaľ z povahy veci nevyplýva niečo   iné,   rozumie   sa   obvineným   aj   obžalovaný   a odsúdený   (§   12   ods.   8   Trestného poriadku).

Aj z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánu ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako primárni ochrancovia ústavnosti (napr. III. ÚS 79/02).

Podľa   §   33   ods.   1   Trestného   poriadku   môže   obvinený   (...)   uvádzať   okolnosti a dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky. Má právo zvoliť si   obhajcu   a s ním sa   radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní. (...)

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia sú všetky orgány činné v trestnom konaní povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.

Podľa   §   186   písm.   e)   Trestného   poriadku   nariadi   predseda   senátu   predbežné prejednanie obžaloby, ak je toho názoru, (...), že prípravné konanie nebolo vykonané podľa zákona, najmä že v ňom boli porušené predpisy zabezpečujúce právo obhajoby, (...).

Podľa § 188 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku po predbežnom prejednaní obžaloby súd, (...) vráti vec prokurátorovi na došetrenie, ak je to potrebné na odstránenie závažných procesných   chýb   prípravného   konania   alebo   na   objasnenie   základných   skutkových okolností, bez ktorých nie je možné rozhodnúť na hlavnom pojednávaní a v konaní pred súdom by bolo také došetrenie spojené s výraznými ťažkosťami alebo by bolo zrejme na ujmu rýchlosti konania, (...).

Ústavný súd dospel pri predbežnom prerokovaní sťažnosti k záveru, že platná právna úprava trestného konania v súčasnosti umožňuje sťažovateľovi ako obžalovanému v rámci uplatnenia   práva   na   obhajobu   právne   účinným   spôsobom   namietať   porušenie   svojich základných   práv   a slobôd   garantovaných   ústavou   v dôsledku   nezákonného   postupu vyšetrovateľa a prokurátora vykonávajúceho dozor nad zachovávaním zákonnosti trestného stíhania v jeho trestnej veci.

Tak   súd prvého   stupňa konajúci v trestnej   veci   sťažovateľa,   ako aj odvolací   súd v prípade   podania   odvolania   v predmetnej   trestnej   veci   sú   súdmi   s plnou   jurisdikciou, v ktorých právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych okolností prípadu, vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravného konania v trestnej veci sťažovateľa vo fáze trestného konania predchádzajúcej podaniu obžaloby.

V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že trestné konanie je od svojho začiatku až po jeho koniec proces, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu   zo strany orgánov činných v trestnom   konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia základných práv označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu.

Ústavný   súd   dospel   k   názoru,   že   sťažovateľ   mal   a   má   v systéme   všeobecného súdnictva (v súčasnosti je trestné konanie v súdnom štádiu na Krajskom súde v Trnave, ako súde prvej inštancie) k dispozícii účinné prostriedky na dosiahnutie ochrany svojich práv v prípade uznania jeho argumentácie súdmi oprávnenými konať v jeho trestnej veci.

Už v súčasnej fáze konania pred súdom – bezprostredne po podaní obžaloby, môže sťažovateľ súdu prvého stupňa navrhnúť (§ 33 ods. 1 Trestného poriadku), aby obžalobu predbežne   prejednal   [§   186   písm.   e)   Trestného   poriadku]   a vec   vrátil   prokurátorovi   na došetrenie [§ 188 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku].

Za daných okolností nie je daný ústavný dôvod, aby ústavný súd vstupoval v danej fáze   prebiehajúceho   trestného   konania   v trestnej   veci   sťažovateľa   do   právomoci všeobecných súdov. Sťažovateľ môže uplatniť v rámci práva na obhajobu argumentáciu týkajúcu sa porušenia jeho základných práv následne aj na hlavnom pojednávaní, prípadne iným zákonom dovoleným spôsobom vrátane využitia opravných prostriedkov v trestnom konaní.

Nevyužitie   uvedených   možností   ochrany   označeného práva   sťažovateľa   nemožno nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv (čl. 127 ods. 1 ústavy).

Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   odmietol   podľa   § 25   ods.   2   uvedeného   zákona   pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. marca 2005