znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 75/03-29

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka vo veci sťažnosti E. W., bytom S., zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., Advokátska kancelária, K., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 293/98 na neverejnom zasadnutí 2. júla 2003 takto

r o z h o d o l :

Základné   právo   E.   W.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jej právo na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Poprad   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   13 C 293/98 p o r u š e n é   n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 12. marca 2003 č. k. III. ÚS 75/03-10 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   na   konanie   sťažnosť   E.   W.,   bytom   S.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), zastúpenej   advokátkou   JUDr. I.   R.,   Advokátska   kancelária,   z 10.   februára   2003   pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie   veci   súdom   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 293/98.

Uvedené konanie začalo žalobou sťažovateľky podanou na okresnom súde 3. apríla 1998. Podľa sťažovateľky je doba konania na okresnom súde neprimerane dlhá v dôsledku ním spôsobených zbytočných prieťahov. V predmetnom konaní podľa nej nejde o skutkovo alebo právne zložitú vec. Dĺžka konania sa jej veľmi ťaživo dotýka, keďže sa domáha uloženia   povinnosti   žalovanému   (S.,   spol.   s   r.   o.,   P.)   bezplatne   odstrániť   vady   diela (rodinného domu, v ktorom býva). Dôsledky vád, ktorých odstránenia sa domáha, spôsobili havarijný stav predmetnej nehnuteľnosti.

Podľa sťažovateľky je z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu možné zistiť, že okresný súd nepostupoval v konaní v súlade s ustanovením § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku   (ďalej aj „OSP“),   teda   tak, aby ochrana práv účastníkov bola rýchla a účinná. Úkony, ktoré okresný súd v konaní vykonal, nesmerovali k čo najrýchlejšiemu a efektívnemu vyriešeniu sporu. Okresný súd nimi naopak bezdôvodne predlžoval konanie (napr. pri ukladaní povinnosti zaplatiť súdny poplatok, pri doručovaní znaleckého posudku až na pojednávaní a pod).   Okresný   súd v rámci   svojho   postupu   v konaní nedodržal   ani lehoty   výslovne   stanovené   Občianskym   súdnym   poriadkom   na   vykonanie   niektorých úkonov. Sťažovateľka sa v tejto súvislosti domáhala priznania finančného zadosťučinenia vo výške 300 000 Sk dôvodiac, že doba, ktorá uplynula od podania žaloby, je neprimerane dlhá. Vzhľadom na predmet konania možno podľa nej už len iluzórne predpokladať, že aj v prípade úspechu v konaní jej bude poskytnutá primeraná a účinná satisfakcia. Bez ohľadu na výsledok konania pred okresným súdom je už viac ako štyri a pol roka v stave právnej neistoty sprevádzanej pocitmi márnosti jej snahy dovolať sa spravodlivosti. Skutočnosť, že musela takéto pocity márnosti a nemožnosti domôcť sa výsledku súdneho konania zažívať v podmienkach, ktoré sú podľa jej názoru nedôstojné, tieto pocity len umocnila.

Na základe vyššie   uvedených   skutočností   sťažovateľka   navrhla, aby ústavný   súd nálezom takto rozhodol: „Právo sťažovateľky na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zakotvené v článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8 bolo postupom Okresného súdu v Poprade vo veci sp. zn. 13 C 293/98 porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd v Poprade konal vo veci vedenej na Okresnom súde v Poprade pod sp. zn. 13 C 293/98 bez prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 300 000,- Sk.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy tohto konania.“

Podaním z 11. apríla 2003 sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne ústavnému súdu oznámila, že netrvá na prerokovaní prijatej sťažnosti na verejnom ústnom pojednávaní a súhlasí s upustením od neho (v zmysle § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Okresný súd v písomnom vyjadrení k sťažnosti sp. zn. Spr. 372/02 z 9. mája 2003 uviedol: „Navrhovateľka návrhom z 3. 4. 1998 žiadala, aby súd zaviazal odporcu bezplatne odstrániť   vady   spočívajúce   z vykonania   stavebných   prác   na   dome   v S.,   a to   konkrétne opätovné   prerobenie   stavebných   prác   na   verande,   zafarbenie   okien,   nafarbenie odkvapových rúr, odstránenie muriva a natiahnutie a upevnenie plotu. Navrhovateľka bola od začiatku konania zastúpená advokátkou, JUDr. S. K. so sídlom v K.

Dňa 15. 4. 1998 nariadil súd doručenie návrhu odporcovi na vyjadrenie. Keďže príslušný poštový úrad uviedol, že na uvedenej adrese je odporca neznámy, súd vyzval dňa 19. 5. 1998 právnu zástupkyňu navrhovateľky predložiť dôkaz o právnej legitimácii   odporcu   i uviesť   presnú   adresu   odporcu,   nakoľko   podľa   dodacej   pošty   je neznámy.

Požadovanú správu súdu doručila 18. 6. 1998. Dňa   16.   7.   1998   súd   doručil   návrh   odporcovi,   pričom   31.   8.   1998   ho   urgoval o vyjadrenie k návrhu, avšak bezúspešne.

Keďže právna zástupkyňa navrhovateľa označila odporcu nesprávne vzhľadom na výpis z obchodného registra a súd nemal v tomto prípade poučovaciu povinnosť v zmysle § 5 O. s. p. uznesením 13 C 293/98-26 z 27. 10. 1998 konanie zastavil.

Právna zástupkyňa navrhovateľky podala voči   predmetnému uzneseniu   odvolanie dňa 30. 11. 1998.

Dňa 16. 12. 1998 bolo nariadené odvolanie doručiť odporcovi na vyjadrenie, spolu i s predmetným uznesením 13 C 293/98-26 z 27. 10. 1998, avšak to mu bolo doručené až 18. 5. 1999. Súd pritom doručoval zásielky odporcovi 9. 11. 1998, 16. 12. 1998, 11. 1. 1999 a cestou polície 15. 2. 1999 a 9. 4. 1999.

Odporca teda uznesenie 13 C 293/98-26 z 27. 10. 1998 prevzal až 18.   5.   1999, a zároveň bol vyzvaný, aby sa k odvolaniu navrhovateľky vyjadril v lehote 10 dní.

Keďže   odporca   sa   k odvolaniu   nevyjadril,   súd   predložil   dňa   16.   6.   1999   spis Krajskému súdu v Prešove.

Odporca   predložil   tunajšiemu súdu dňa 13.   8.   1999 plnomocenstvo,   ktoré udelil advokátovi,   JUDr.   J.   S.,   advokátovi   so   sídlom   v P.   Okresný   súd   v Poprade   predmetné plnomocenstvo predložil KS v Prešove 19. 8. 1999.

Krajský súd v Prešove uznesením 3 Co 385/99-50 zo 17. 11. 1999 zrušil uznesenie tunajšieho súdu a vec vrátil na ďalšie konanie. Spis bol tunajšiemu súdu predložený 30. 12. 1999. Dňa 11. 1. 2000 tunajší súd nariadil pojednávanie na deň 11. 2. 2000.

Dňa 11.   2.   2000 súd pojednávanie odročil na 10. 3. 2000 za účelom doplnenia dokazovania. Pojednávania sa zúčastnil len právny zástupca, a preto súd nariadil výsluch účastníkov konania.

Pojednávanie   dňa   10.   3.   2000   súd   odročil   za   účelom   doplnenia   dokazovania. Zároveň uložil účastníkom konania predložiť požadované dôkazy – adresy svedkov. Dňa 13. 9. 2000 súd nariadil pojednávanie na 19. 10. 2000, ktoré odročil za účelom znaleckého dokazovania.

Uznesenie   o nariadení   znaleckého   dokazovania   nadobudlo   právoplatnosť   11.   1. 2001. Dňa 30. 1. 2001 bol súdu doručený znalecký posudok. Dňa   9.   2.   2001   bola   právnej   zástupkyni   doručená   urgencia   na   úhradu   zloženia preddavku na znalecké dokazovanie z dôvodu, aby súd mohol vyúčtovať znalečné.

K úhrade zálohy na znalecké dokazovanie došlo 24. 4. 2001. Uznesením 13 C 293/98-96 z 25. 5. 2001 priznal znalcovi znalečné, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť 25. 9. 2001. Zároveň dňa 25. 5. 2001 vytýčil termín pojednávania na 19. 7. 2001. Znalecký posudok bol právnej zástupkyni navrhovateľky doručený 9. 7. 2001. Dňa 19. 7. 2001 bolo pojednávanie odročené, nakoľko navrhovateľka konštatovala, že sa nevie vyjadriť k znaleckému posudku, nakoľko jej nebol doručený. Taktiež právny zástupca odporcu požiadal o odročenie za účelom možnej mimosúdnej dohody, nakoľko zo závermi znaleckého posudku súhlasil.

Dňa 11. 9. 2001 právna zástupkyňa predložila vyjadrenie k znaleckému dokazovaniu. Dňa 22. 10. 2001 predmetný spis si vyžiadal KS v Prešove k nahliadnutiu. Spis bol z KS v Prešove vrátený tunajšiemu súdu 13. 12. 2001.

Dňa 3. 1. 2002 bolo nariadené pojednávanie na 12. 2. 2002, ktoré bolo odročené za účelom doplnenia dokazovania predložením listinných dôkazov a vypočutím svedka na deň 28. 3. 2002.

Pojednávanie   dňa   28.   3.   2002   bolo   odročené   za   účelom   doplnenia   dokazovania predložením   účtovných   dokladov   odporcu.   Požadované   doklady   odporca   predložil   súdu 17. 5. 2002 a PSS, a. s. Bratislava dňa 29. 5. 2002.

Dňa   11.   7.   2002   bol   vytýčený   termín   pojednávania   na   13.   9.   2002.   Z tohto pojednávania sa právna zástupkyňa navrhovateľky ospravedlnila. Navrhovateľka trvala na osobnej účasti jej právnej zástupkyne, a preto súd pojednávanie odročil na 26. 9. 2002, kedy vo veci rozhodol.

Predseda OS v Poprade schválil predĺženie lehoty na písomné vyhotovenie rozsudku do 15. 11. 2002. Rozsudok bol vyhotovený a vypracovaný dňa 12. 11. 2002.

Dňa   29.   11.   2002   podala   navrhovateľka   voči   predmetnému   rozsudku   odvolanie, ktoré podaním zo dňa 6. 12. 2002 doplnila o dôvody.

Dňa 10. 12. 2002 podal odvolanie voči predmetnému rozsudku odporca. Spis bol 27. 2. 2003 odstúpený KS v Prešove. Okresný súd v Poprade má za to, že v danom prípade sa jednalo o skutkovo i právne zložitú vec, keďže medzi účastníkmi sporu došlo len k ústnej dohode o vykonaní stavebných prác. Bolo potrebné vypočuť veľa svedkov, predložiť listinné dôkazy a pod.

Navyše navrhovateľka pri podaní návrhu nesprávne označila odporcu, pričom keďže bola zastúpená advokátkou, súd nemal poučovaciu povinnosť v zmysle § 5 O. s. p.

Súčinnosť navrhovateľky sa javí teda spornou, navyše podávaním sťažností musel byť spis odvolaciemu súdu predložený.

Nemenej   rozhodujúcou   skutočnosťou   je   i neskorá   úhrada   zloženia   preddavku   na trovy znaleckého dokazovania zo strany navrhovateľky.

Predmetné súdne konanie sa môže javiť ako dlhé, avšak s prihliadnutím na dôvod zložitosti   prípadu,   čiastočnú   nespoluprácu   zo   strany   navrhovateľky   a k zaťaženosti jednotlivých senátov a počtu vybavených vecí zákonného sudcu, ktorého hlavnou agendou je   agenda   maloletých   detí,   ktorá   je   prednostná,   považuje   OS   v Poprade   návrh navrhovateľky za nedôvodný a žiada, aby Ústavný súd Slovenskej republiky mu nevyhovel. Zároveň Okresný súd Poprad netrvá na tom, aby Ústavný súd konal o veci samej na verejnom ústnom pojednávaní a súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.“

V podaní z 13. júna 2003 vyčíslila právna zástupkyňa výšku požadovanej náhrady trov sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom na 8 796 Sk.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 13 C 293/98 dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho   senát   ústavného   súdu   sťažnosť   prerokoval   na   svojom   zasadnutí   bez   prítomnosti účastníkov,   ich   zástupcov   a verejnosti   len   na   základe   písomne   predložených   vyjadrení účastníkov a obsahu dotknutého spisu.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci.

Žalobou z 30. marca 1998 doručenou okresnému súdu 3. apríla 1998 sa sťažovateľka zastúpená advokátkou JUDr. S. K. domáhala bezplatného odstránenia vád stavebných prác vykonaných v rámci opravy jej domu proti dodávateľovi – obchodnej spoločnosti označenej ako S., spol. s r. o. (ďalej aj „žalovaný“).

Vo veci konajúci sudca nechal 15. apríla 1998 doručiť návrh na adresu žalovaného uvedenú v žalobe na vyjadrenie v lehote 7 dní. List okresného súdu nebol doručený (podľa udania pošty adresát na tejto adrese bol neznámy).

Pokynom súdnej kancelárii z 18. mája 1998 nechal vo veci konajúci sudca vyzvať právnu   zástupkyňu,   aby   predložila   dôkaz   „o právnej   legitimácii   odporcu“   a súčasne okresnému   súdu   oznámila   jeho   presnú   adresu   (list   bol   doručený   právnej   zástupkyni sťažovateľky 22. mája 1998).

Podaním zo 16. júna 1998 (doručeným okresnému súdu 18. júna 1998) sťažovateľka oznámila sídlo   žalovaného podľa   výpisu   z obchodného registra,   ako aj adresu   zástupcu firmy Ing. P. F. (v prílohe podania bol okresnému súdu doručený aj výpis z obchodného registra z 10. júna 1998).

Okresný súd následne doručoval výzvu žalovanému na novú adresu a po tom, ako sa mu nedoručená   zásielka   vrátila,   nechal výzvu   8.   júla   1998   doručiť   na adresu   zástupcu žalovaného Ing. P. F. (výzvu sa podarilo doručiť Ing. P. F. 16. júla 1998).

Pokynom   súdnej   kancelárii   z 31.   augusta   1998   nechal   vo   veci   konajúci   sudca urgovať vyjadrenie k zaslanému návrhu od Ing. P. F. Urgencia bola doručená 14. septembra 1998.

Vo veci konajúci sudca vytýčil 21. októbra 1998 termín pojednávania na 27. október 1998. Na pojednávaní konanom 27. októbra 1998 okresný súd konanie v predmetnej veci zastavil   pre   nedostatok   pasívnej   legitimácie   žalovaného   (z dôvodu   jeho   nesprávneho označenia v žalobe). Uznesenie bolo doručené sťažovateľke 13. novembra 1998, Ing. P. F. uvedené rozhodnutie doručené nebolo (adresát nezastihnutý), následne mu ho doručili až neskôr s odvolaním – 18. mája 1999.

Sťažovateľka proti spomínanému uzneseniu o zastavení konania č. k. 13 C 293/98-26 z 27. októbra 1998 podala 30. novembra 1998 na okresnom súde odvolanie. Následne listom zo   7.   decembra   1998   (doručeným   okresnému   súdu   10.   decembra   1998)   predložila okresnému   súdu   výpis   zo   živnostenského   registra   vedeného   Okresným   úradom   v P., odborom   živnostenským   a ochrany   spotrebiteľa,   kde   bol   žalovaný   registrovaný   ako S., s. r. o.

Pokynom zo 16. decembra 1998 nechal vo veci konajúci sudca doručiť uznesenie o zastavení   konania, ako aj odvolanie   sťažovateľky   na adresu   Ing.   P.   F.   (zásielka bola okresnému súdu vrátená späť ako nevyzdvihnutá v odbernej lehote 21. januára 1999).Pokynom súdnej kancelárii nechal 12. februára 1999 vo veci konajúci sudca doručiť opätovne predmetnú zásielku na adresu Ing. P. F. prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru v P.

Obvodné   oddelenie   Policajného   zboru   v P.   listom   č.   p.:   ORP-5-107/PP-2-99 z 1. marca 1999 okresnému súdu oznámilo, že podľa previerky, ktorú vykonali v mieste bydliska Ing. P. F., zistili, že menovaný sa z tohto miesta asi pred rokom odsťahoval a jeho terajšiu adresu sa hliadke zistiť nepodarilo.

Pokynom   z 11.   marca   1999   nechal   vo   veci   konajúci   sudca   doručiť   predmetnú zásielku na adresu firmy S., s. r. o., označenú v návrhu sťažovateľky. Pokus o doručenie bol vykonaný dvakrát – prvýkrát bola zásielka vrátená okresnému súdu späť 31. marca 1999 (adresát nezastihnutý), druhýkrát bola zásielka vrátená okresnému súdu späť 9. apríla 1999 (adresát neznámy).

Podľa úradného záznamu spísaného 18. mája 1999 na okresnom súde sa na okresný súd   dostavil   Ing.   P.   F.,   ktorý   prevzal   uznesenie   o zastavení   konania,   odvolanie sťažovateľky, ako aj jej podanie zo 7. decembra 1998 a zároveň bol upozornený, že sa má v lehote 10 dní k odvolaniu sťažovateľky vyjadriť.

Vo veci konajúci sudca nechal pokynom z 15. júna 1999 vyhotoviť predkladaciu správu na Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“). Spisový materiál bol krajskému súdu doručený 1. júla 1999.

Listom   z 21.   septembra   1999   (doručeným   krajskému   súdu   27.   septembra   1999) požiadala sťažovateľka krajský súd, aby o jej odvolaní rozhodol. Listom z 25. októbra 1999 doručeným   krajskému   súdu   2.   novembra   1999   požiadal   starosta   obce   S.   o skoré   súdne konanie vo veci E. W. ako občianky obce.

Krajský súd uznesením č. k. 3 Co 385/99-50 zo 17. novembra 1999 zrušil uznesenie o zastavení konania č. k. 13 C 293/98-26 z 27. októbra 1998 a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.   Uznesenie   krajského   súdu   bolo   30.   decembra   1999   doručené   okresnému súdu.

Vo   veci   konajúci   sudca   pokynom   z 11.   januára   2000   nechal   vyššie   spomínané uznesenie krajského súdu doručiť právnym zástupcom účastníkov konania a súčasne vytýčil termín pojednávania na 11. február 2000.

Na   pojednávaní   konanom   11.   februára   2000   vypočul   okresný   súd   právnych zástupcov účastníkov konania, ako aj ich návrhy na ďalší postup dokazovania a napokon pojednávanie   odročil   na   10.   marec   2000,   pričom   nariadil   dokazovanie   výsluchom účastníkov konania a uložil právnemu zástupcovi žalovaného povinnosť predložiť adresu odporcu.

Právny zástupca žalovaného listom z 15. februára 2000 doručeným okresnému súdu 16. februára 2000 oznámil adresu pre doručovanie písomností žalovanému (D. 5, P.).

Na pojednávaní 10. marca 2000 vykonal okresný súd výsluch účastníkov konania, odročil pojednávanie na neurčito a súčasne uložil účastníkom konania v lehote piatich dní poskytnúť súdu podklady a údaje potrebné pre ďalšie dokazovanie.

Podaním   z 13.   marca   2000   (doručeným   okresnému   súdu   16.   marca   2000)   si sťažovateľka splnila povinnosť uloženú jej okresným súdom na pojednávaní 10. marca 2000 a súčasne v ňom navrhla vypočuť ďalšieho svedka.

Podaním z 20. marca 2000 (doručeným okresnému súdu 21. marca 2000) si právny zástupca žalovaného splnil časť povinností uložených mu okresným súdom na pojednávaní 10.   marca   2000   a požiadal   o predĺženie   lehoty   na   splnenie   ďalších   povinností,   ktoré následne splnil 28. marca 2000.

Vo   veci   konajúci   sudca   pokynom   súdnej   kancelárii   13.   septembra   2000   vytýčil termín   pojednávania   na   19.   október   2000   a súčasne   nechal   predvolať   na   pojednávanie svedkov.

Na pojednávaní 19. októbra 2000 vypočul okresný súd prítomných svedkov, ako aj právnych zástupcov účastníkov konania a ich návrhy na doplnenie dokazovania a následne pojednávanie odročil za účelom vykonania znaleckého dokazovania.

Uznesením sp. zn. 13 C 293/98 z 22. decembra 2000, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11.   januára 2001,   ustanovil   okresný   súd   v predmetnej   veci   súdneho   znalca   a uložil   mu vypracovať znalecký posudok v lehote 30 dní odo dňa jeho právoplatnosti. Zároveň uložil sťažovateľke   zložiť   zálohu   na   trovy   znaleckého   dokazovania   na   účet   okresného   súdu v lehote   10   dní.   Rozhodnutie   bolo   doručené   právnym   zástupcom   účastníkov   konania a ustanovenému znalcovi v priebehu januára 2001.

Vo veci ustanovený súdny znalec Ing. V. S. predložil 30. januára 2001 okresnému súdu vyhotovený znalecký posudok č. 1/2001.

Pokynom súdnej kancelárii zo 6. februára 2001 nechal vo veci konajúci sudca vyzvať právnu   zástupkyňu   sťažovateľky   na   oznámenie,   či   bola   v zmysle   uznesenia   sp.   zn. 13 C 293/98 z 22. decembra 2000 uhradená sťažovateľkou suma 4 000 Sk (záloha na trovy znaleckého   dokazovania).   Výzva   bola   právnej   zástupkyni   sťažovateľky   doručená 16. februára 2001. Na základe pokynu vo veci konajúceho sudcu   zo 14. februára 2001 urgoval   okresný   súd   odpoveď   od   právnej   zástupkyne   sťažovateľky   na   svoju   výzvu. Urgencia bola doručená JUDr. S. K. 5. apríla 2001.

Sťažovateľka   vo   svojom   podaní   z 5.   apríla   2001   (doručeným   okresnému   súdu 6. apríla 2001) požiadala o doručenie znaleckého posudku znalca Ing. V. S., aby sa k nemu mohla vyjadriť.   Nezaplatenie   zálohy odôvodnila   tým,   že   jej   nebola   poskytnutá   poštová poukážka ani oznámené číslo bankového účtu okresného súdu.

Pokynom súdnej kancelárii z 10. apríla 2001 nechal vo veci konajúci sudca zaslať právnej zástupkyni sťažovateľky poštovú poukážku na zloženie zálohy 4 000 Sk na účet okresného   súdu   spolu   s výzvou,   aby   okresnému   súdu   oznámila,   či   zložila   zálohu   na znalecké dokazovanie.

Podaním   z 23.   apríla   2001   (doručeným   okresnému   súdu   24.   apríla   2001) sťažovateľka   prostredníctvom   svojej   právnej   zástupkyne   oznámila   okresnému   súdu,   že 23. apríla 2001 uhradila zálohu na trovy znaleckého dokazovania, a požiadala okresný súd o doručenie znaleckého posudku, aby sa k nemu mohla vyjadriť.

Pokynom z 30. apríla 2001 nechal vo veci konajúci sudca overiť zaplatenie zálohy na znalecké dokazovanie v učtárni okresného súdu.

Uznesením z 25.   mája 2001,   ktoré nadobudlo právoplatnosť 25. septembra 2001, okresný   súd   rozhodol   o trovách   znaleckého   dokazovania.   Pokynom   súdnej   kancelárii z 25. mája 2001 vo veci konajúci sudca taktiež vytýčil termín pojednávania na 19. júl 2001 a nechal naň predvolať účastníkov konania a ich právnych zástupcov. Právnej zástupkyni žalobkyne (sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom) bol 9. júla 2001 okrem uznesenia o trovách   znaleckého dokazovania a predvolania na pojednávanie doručený   aj znalecký posudok.

Pojednávanie 19. júla 2001, na ktoré sa nedostavila právna zástupkyňa sťažovateľky, bolo odročené za účelom vyjadrenia sa účastníkov konania k predloženému znaleckému posudku.   Sťažovateľka   na   pojednávaní uviedla: „Neviem   sa   vyjadriť   ku   znal.   posudku, pretože   mi   ho   moja   práv.   zást.   nepredložila.“ Posudok   bol   doručený   sťažovateľke   na pojednávaní,   na   čo   požiadala   o poskytnutie   lehoty   na   oboznámenie   sa   s jeho   obsahom. Právny   zástupca   žalovaného   uviedol: „Trváme   na   svojich   predch.   prednesoch,   avšak nemôžem sa k tomu dnes vyjadriť, nakoľko našou administr. chybou nebol mi pripojený k spisu   znal.   posudok.   Vzhľadom   na   znal.   posudok,   proti   ktorému   nemáme   predbežné výhrady, žiadame o poskytnutie lehoty 30 dní, s tým, že sa spojím s Dr. K., s tým, že by sme vady vytýkané v znal. posudku odstránili.“

Pokynom   z 28.   augusta   2001   nechal   vo   veci   konajúci   sudca   urgovať   vyjadrenia účastníkov konania (kancelária list napísala 3. septembra 2001 a doručený bol právnemu zástupcovi   odporcu   9.   septembra   2001   a právnej   zástupkyni   sťažovateľky   JUDr.   S.   K. 6. septembra 2001).

Podaním z 31. augusta 2001 (doručeným okresnému súdu 11. septembra 2001) sa sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k znaleckému posudku vyjadrila.

Krajský súd listom č. Spr. 10130/01 z 18. októbra 2001 požiadal vo veci sťažnosti sťažovateľky o zaslanie spisu sp. zn. 13 C 293/98 na nahliadnutie v lehote 5 dní.

Okresný súd v prílohe listu z 24. októbra 2001 zaslal predmetný spisový materiál krajskému súdu, ktorému bol doručený 6. novembra 2001. Krajský súd po nahliadnutí spis vrátil okresnému súdu 13. decembra 2001.

Pokynom súdnej kancelárii z 3. januára 2002 vo veci konajúci sudca vytýčil termín pojednávania na 12. február 2002 a nechal predvolať účastníkov konania a ich právnych zástupcov.

Pojednávanie uskutočnené 12. februára 2002 bolo odročené na 28. marec 2002 za účelom predvolania svedka V. F., ako aj vyžiadania ďalších listinných dôkazov od Prvej stavebnej   sporiteľne,   a.   s.   (ďalej   len   „PSS,   a.   s.“).   Predvolanie   na   pojednávanie   bolo svedkovi doručené 18. februára 2002. Listom z 12. februára 2002 (doručeným 18. februára 2002)   bola   vyzvaná   aj   PSS,   a.   s.,   na   predloženie   dokladov   týkajúcich   sa   žiadosti sťažovateľky o zrušenie zmluvy č. 0114037901.

Listom   z 1.   marca   2002   (doručeným   okresnému   súdu   15.   marca   2002)   právny zástupca žalovaného oznámil, že jeho klient nie je ochotný pristúpiť na mimosúdne riešenie veci a trvá na rozhodnutí súdu.

Na pojednávaní 28. marca   2002 boli vypočutí predvolaný svedok   V.   F. a právni zástupcovia   oboch   strán.   Pojednávanie   bolo   odročené,   pričom   okresný   súd   zaviazal žalovaného   k povinnosti   predložiť   podklady   na   vypracovanie   faktúry,   zistiť   u každého pracovníka zvlášť, koľko materiálu a akého bolo použitého pri oprave domu sťažovateľky, urgovať   odpoveď   PSS,   a.   s.,   na   výzvu   okresného   súdu   a vyzvať   Daňový   úrad   v P.   na podanie správy o výsledku daňovej kontroly u žalovaného za rok 1995 v lehote 10 dní. Okresnému   súdu   bol   23.   mája   2002   doručený   list   Daňového   úradu   P. č. 717/2100/46939/02/Bend z 21. mája 2002, ktorým odpovedal na výzvu okresného súdu z 9. mája 2002.

PSS, a. s., odpovedala na výzvu okresného súdu listom č. Iw0124 zo 7. mája 2002.

Listom zo 16. mája 2002 (doručeným okresnému súdu 17. mája 2002) zaslal právny zástupca   žalovaného   okresnému   súdu   účtovné   doklady   preukazujúce   nákup   materiálu a vykonanie prác u sťažovateľky.

Pokynom z 12. júla 2002 nechal vo veci konajúci sudca vyzvať právneho zástupcu žalovaného, aby obratom predložil okresnému súdu rozpis odpracovaných hodín pri výkone práce   na   rodinnom   dome   sťažovateľky   u každého   jednotlivého   pracovníka   žalovaného zvlášť.   Ďalej   vytýčil   termín   pojednávania   na   13.   september   2002,   nechal   predvolať právnych zástupcov účastníkov konania, ako aj svedka F. K.

Listom   zo 17.   júla   2002   (doručeným   okresnému   súdu   18.   júla   2002)   žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámil okresnému súdu, že nemá k dispozícii rozpis   odpracovaných   hodín   u každého   jednotlivého   pracovníka   pri   výkone   prác   na rodinnom dome sťažovateľky, a preto tento rozpis nemôže okresnému súdu predložiť.

F. K. okresnému súdu listom z 8. septembra 2002 (doručeným 10. septembra 2002) oznámil, že sa pojednávania 13. septembra 2002 nemôže zúčastniť z vážneho rodinného dôvodu (vlastná svadba).

Podaním z 11. septembra 2002 (doručeným 12. septembra 2002) ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní 13. septembra 2002 aj právna zástupkyňa sťažovateľky z dôvodu pracovnej   neschopnosti   a súčasne   požiadala,   aby   okresný   súd   pojednával   aj   v jej neprítomnosti, prípadne vo veci rozhodol.

Pojednávanie   13.   septembra   2002   okresný   súd   odročil   na   26.   september   2002, pretože na pojednávaní prítomná sťažovateľka trvala na účasti svojej právnej zástupkyne a za týmto účelom žiadala pojednávanie odročiť, právny zástupca odporcu trval na vypočutí svedka F. K.

Na   pojednávaní   26.   septembra   2002   okresný   súd   vyniesol   rozsudok   č.   k. 13 C 293/98-171,   ktorým   žalobe   sčasti   vyhovel.   Rozsudok   bol   doručený   právnemu zástupcovi žalovaného 26. novembra 2002 a právnej zástupkyni sťažovateľky 15. novembra 2002 (vo veci konajúci sudca požiadal predsedu okresného súdu o predĺženie lehoty na vyhotovenie rozhodnutia vo veci do 15. novembra 2002, predseda okresného súdu súhlasil s predĺžením lehoty na vyhotovenie rozhodnutia).

Sťažovateľka podala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne 29. novembra 2002 proti tej časti rozsudku č. k. 13 C 293/98-171 z 26. septembra 2002, v ktorej bola jej žaloba zamietnutá, odvolanie.

Podaním   z 29.   novembra   2002   doručeným   okresnému   súdu   6.   decembra   2002 sťažovateľka doplnila dôvody svojho odvolania.

Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu 10. decembra 2002.

Pokynom zo 16. decembra 2002 nechal vo veci konajúci sudca vyzvať žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku a taktiež vyzvať právneho zástupcu žalovaného na predloženie ešte jedného exempláru odvolania z 10. decembra 2002. Výzva bola doručená 7. januára 2003.

Dňa 20. februára 2003 nechal vo veci konajúci sudca pokynom súdnej kancelárii vyhotoviť   predkladaciu   správu   na   krajský   súd.   Krajskému   súdu   bol   spisový   materiál v predmetnej veci doručený 7. marca 2003.

III.

1. Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).“

Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru: „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola (...) v primeranej lehote prejednaná (...) súdom (...), ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch (...).“

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna   neistota   neodstráni.   K vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty, dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto   na splnenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).

Otázku existencie zbytočných   prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu   podľa   právnej   a faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníka   konania a spôsobu,   akým   v konaní   postupoval   súd   (napr.   II.   ÚS   74/97,   I.   ÚS   70/98).   Tieto   tri základné kritériá zohľadňuje pri namietanom porušení práva na prerokovanie veci súdom v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva v Štrasburgu (III. ÚS 111/02).

2. Predmetom   konania   pred   okresným   súdom   je   žaloba   na   plnenie   –   bezplatné odstránenie vád opráv domu sťažovateľky v obci S., na základe sťažovateľkou uplatnenej zodpovednosti zhotoviteľa (žalovanej spoločnosti) podľa zmluvy o dielo – oprave veci.

Predmetnú   vec   nemožno   hodnotiť   ako   právne   zložitú.   Konkrétne   okolnosti uvedeného prípadu však svedčia o určitej skutkovej – faktickej zložitosti veci podmienenej najmä tým, že dohoda medzi sťažovateľkou a žalovaným o vykonaní opráv jej rodinného domu bola uzatvorená ústne, pričom jej obsah bol medzi účastníkmi sporný.

Zisťovanie obsahu uvedenej dohody vrátane rozsahu a povahy záväzkov zhotoviteľa, a tým aj rozsahu jeho prípadnej zodpovednosti za vady vykonaných opráv si vyžiadalo rozsiahlejšie   dokazovanie   výsluchom   viacerých   svedkov   a zabezpečovanie   nepriamych listinných   dôkazov   o rozsahu   a povahe   prác,   ktoré   žalovaný   v rámci   svojho   zmluvného záväzku pre sťažovateľku vykonával. Riešenie predbežnej otázky kvality vykonaných opráv a existencie prípadných vád vykonaných opráv si vyžiadalo aj znalecké dokazovanie.

Od začatia konania do rozhodnutia okresného súdu v merite veci (pričom predmetná vec stále ešte nie je právoplatne skončená – v marci 2003 bol spis postúpený krajskému súdu   na   rozhodnutie   o odvolaniach   účastníkov)   uplynula   doba   viac   ako   štyroch   rokov a piatich mesiacov (z toho na okresnom súde trvalo konanie takmer štyri roky). Ústavný súd preto následne skúmal, do akej miery sa na doterajšej dĺžke posudzovaného konania, ako aj na stave, v akom sa predmetná vec v čase podania ústavnej sťažnosti nachádzala, podieľalo okrem   samotnej   povahy   veci   aj   správanie   sťažovateľky   (ako   účastníčky   konania)   a jej právnej zástupkyne a nakoľko postup okresného súdu v posudzovanom konaní.

3. Sťažovateľka   okresnému   súdu   vyčítala,   že   jeho   postup   nebol   dostatočne efektívny a plynulý, tak aby ochrana práv účastníkov bola v zmysle § 100 ods. 1 OSP rýchla a účinná. Okresný súd podľa nej bezdôvodne predlžoval konanie „(napr. úkony odporcu v súvislosti   s uložením   mi   povinnosti   zaplatiť   súdny   poplatok,   doručovanie   znaleckého posudku až na pojednávaní dňa 19. 7. 2001)“, pričom zmätočnosťou vlastných úkonov a ich neefektívnosťou sám v konaní spôsoboval ďalšie prieťahy.

Zo skutkových   zistení ústavného súdu   však vyplýva, že k spomaľovaniu postupu okresného   súdu   v označených   fázach   konania   prispelo   aj   správanie   sťažovateľky   ako žalobkyne a jej právnej zástupkyne v posudzovanom konaní.

K doručovaniu znaleckého posudku sťažovateľke až na pojednávaní 19. júla 2001 došlo   v dôsledku   nekoordinovanosti   postupu   medzi   sťažovateľkou   a jej   právnou zástupkyňou,   ktorej   bol   znalecký   posudok   doručený   pred   pojednávaním (9.   júla 2001). Právna   zástupkyňa   sa   pojednávania   19.   júla   2001   nezúčastnila,   pričom   však   znalecký posudok   svojej   klientke   nepredložila.   Uvedené   potvrdzuje   aj   vyjadrenie   samotnej sťažovateľky na pojednávaní 19. júla 2001.

Nekoordinovanosť   postupu   medzi   sťažovateľkou   a   jej   právnou   zástupkyňou v posudzovanom   konaní   bolo   aj   príčinou   odročenia   pojednávania   okresným   súdom 13. septembra 2002 po tom, ako sa právna zástupkyňa sťažovateľky listom z 11. septembra 2002 ospravedlnila za neúčasť na pojednávaní z dôvodu pracovnej neschopnosti a súčasne požiadala, aby okresný súd pojednával aj v jej neprítomnosti, prípadne vo veci rozhodol, na pojednávaní prítomná sťažovateľka však trvala na účasti svojej právnej zástupkyne a za týmto účelom žiadala pojednávanie odročiť.

Uznesením okresného súdu sp. zn. 13 C 293/98 z 22. decembra 2000, ktorým bol vo veci ustanovený súdny znalec a nariadené znalecké dokazovanie, bola zároveň sťažovateľke uložená povinnosť zložiť zálohu na trovy znaleckého dokazovania na účet okresného súdu v lehote   10   dní   od   doručenia   rozhodnutia   (január   2001).   Sťažovateľka   zálohu   zaplatila 23. apríla 2001, pričom na neoznámenie čísla účtu, resp. neposkytnutie poštovej poukážky okresný súd upozornila až po dvoch jeho výzvach na splnenie uvedenej povinnosti. Ústavný súd pripomína, že k právu účastníka konania na efektívny, rýchly a účelný postup súdu v konaní pristupuje procesná povinnosť účastníka konania prispievať k dosiahnutiu účelu súdneho   konania   včasným   reagovaním   na   pokyny   súdu   a oznámením   potrebných skutočností (§ 101 ods. 1 OSP).

4. Ďalším kritériom, ktoré ústavný súd v rámci posudzovania sťažnosti sťažovateľky zohľadnil, bol postup okresného súdu v označenom konaní. Ten bol vo veci nečinný bez toho, aby jeho ďalšiemu postupu bránila zákonná prekážka, v období od 28. marca 2000, keď mu boli predložené podklady potrebné na ďalšie dokazovanie, ktoré uložil predložiť účastníkom konania na pojednávaní 10. marca 2000, do 13. septembra 2000, keď zákonný sudca vytýčil vo veci termín ďalšieho pojednávania (viac ako päť a pol mesiaca).

Postup okresného súdu v konaní okrem uvedeného obdobia podľa názoru ústavného súdu   smeroval   k odstráneniu   právnej   neistoty   sťažovateľky   spôsobom   zodpovedajúcim okolnostiam daného prípadu (zložitosť veci, správanie účastníkov konania), a to aj pokiaľ ide o doručovanie písomností žalovanému vzhľadom na to, že okresný súd využil zákonom dané možnosti, aby zabezpečil doručenie písomností žalovanému, resp. jeho štatutárnemu orgánu   (vrátane   pokusov   o doručovanie   prostredníctvom   orgánov   Policajného   zboru). Sťažovateľka   v sťažnosti   namietala taktiež nedodržanie lehoty   tridsiatich   dní   stanovenej v Občianskom súdnom poriadku na odoslanie písomného vyhotovenia rozsudku okresným súdom „(rozsudok   bol   vynesený   dňa   26.   9.   2002   a doručený   mojej   právnej   zástupkyni 15. 11. 2002)“. Z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu však vyplýva, že predseda okresného súdu v zmysle § 158 ods. 3 OSP predĺžil uvedenú lehotu do 15. novembra 2002, pričom táto predĺžená lehota bola zákonným sudcom dodržaná.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01).

Hoci   v danej   veci   nebol   postup   okresného   súdu   vzhľadom   na   vyššie   označené obdobie nečinnosti bez prieťahov, nemožno ho s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu a účel práv zaručených v citovanom článku ústavy a dohovoru považovať bez ďalšieho za porušenie týchto práv sťažovateľky. Ojedinelé a kratšie obdobie nečinnosti všeobecného súdu v konaní nemožno považovať za také významné, aby samo osebe založilo porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   resp.   práva   na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa dohovoru (napr. I. ÚS 35/01, II. ÚS 21/01,   III.   ÚS   30/03).   Postup   okresného   súdu   pritom   smeroval   k odstráneniu   právnej neistoty sťažovateľky a celková dĺžka, ako aj stav posudzovaného konania v súčasnosti sú v podstatnej miere dôsledkom faktickej zložitosti veci a okolností na strane sťažovateľky.

5. Sťažovateľka v petite sťažnosti žiadala okrem vyslovenia porušenia jej základného práva   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   a   práva   na   prerokovanie   veci   súdom v primeranej lehote, aby ústavný súd na základe čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal okresnému súdu konať vo veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 13 C 293/98 bez prieťahov, aby jej ústavný súd priznal proti odporcovi finančné zadosťučinenie vo výške 300 000 Sk, ako aj náhradu trov konania pred ústavným súdom pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, ktorých výšku vyčíslila jej právna zástupkyňa na 8 796 Sk za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2003.

V zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou nečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov. V zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia zákona môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Podľa § 36 ods. 2 cit. zákona ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti   uhradil   inému   účastníkovi   konania   jeho   trovy.   Z uvedeného   vyplýva,   že   výroky, ktorých   sa   sťažovateľka   domáhala,   sú   viazané   na   vyhovenie   vo   veci   samej.   Keďže v uvedenom prípade ústavný súd vyslovil, že označené základné právo porušené nebolo, uvedenými návrhmi sa pri svojom rozhodovaní nezaoberal.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2003