znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 75/01-91

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. augusta 2002 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya prerokoval sťažnosť doc. RNDr. Ž. B., CSc., bytom B., zastúpenej advokátom JUDr. T. Š., K.,   ktorou   namietala porušenie práva   na prístup   k volených   a iným   verejným funkciám podľa   čl.   30   ods.   4   v spojení   s   čl. 12   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Akademického   senátu   Univerzity   sv.   Cyrila   a Metoda   v Trnave   v súvislosti   s voľbou kandidáta na rektora dňa 26. januára 1999, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo doc. RNDr. Ž. B., CSc., na prístup k voleným a iným verejným funkciám podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky postupom Akademického senátu Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave pri voľbe kandidáta na rektora 26. januára 1999 a nepredložením návrhu na vymenovanie rektora ministrovi školstva Slovenskej republiky b o l o   p o r u š e n é.

2. Doc. RNDr. Ž. B., CSc.,   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie vo výške 150 000 Sk   (slovom stopäťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave povinná jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3.   Univerzite   sv.   Cyrila   a Metoda   v Trnave u k l a d á   zaplatiť   trovy   právneho zastúpenia doc. RNDr. Ž. B., CSc., v sume 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún)   advokátovi   JUDr.   T.   Š.,   K.,   do   15 dní   od   právoplatnosti   tohto nálezu na účet č. 82179517/0900 v Slovenskej sporiteľni Košice.

4. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 29. júna 2001 doručený   podnet   doc.   RNDr.   Ž.   B.,   CSc.   (ďalej   len   „navrhovateľka“),   zastúpenej advokátom JUDr. T. Š., ktorým namietala porušenie svojich práv podľa čl. 12 ods. 2 a čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Akademického senátu Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave (ďalej len „Akademický senát UCM“) v súvislosti s voľbou kandidáta na rektora Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave (ďalej len „UCM“) dňa 26. januára 1999.

Právny zástupca navrhovateľky doplnil toto podanie 26. marca 2002 a podľa § 79a ods. 1 zákona č. 124/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov požiadal, aby sa podanie navrhovateľky   posudzovalo   ako   sťažnosť,   preto   ústavný   súd   ďalej   pokračoval   v konaní o sťažnosti.

Navrhovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nasledovný nález:

„Základné práva doc. RNDr. Ž. B., CSc. zaručené v čl. 12 ods. 2 a v čl. 30 ods. 4 Ústavy   Slovenskej   republiky   boli   postupom   volebnej   komisie   Akademického   senátu Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave pri voľbe kandidáta na rektora dňa 26. januára 1999 porušené.“

Ústavný   súd   podnet   predbežne   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   senátu 31. augusta 2001 a uznesením č. k. III. ÚS 75/01-13 ho prijal na ďalšie konanie.

Navrhovateľka svoj podnet odôvodnila takto:„Koncom januára 1999 Akademický senát Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave vyhlásil voľbu nového rektora Univerzity. Voľba sa konala dňa 26. 01. 1999 za účasti dvoch kandidátov, čo vyplýva aj zo zápisnice o zasadaní Akademického senátu UCM v Trnave zo dňa 26. 01. 1999... a   zo záznamu z priebehu volieb rektora.... Na zasadnutí AS UCM v Trnave dňa 26. 01. 1999 som bola právoplatne zvolená za kandidátku na rektora UCM v Trnave.

Táto skutočnosť bola v rozpore s prianím predsedkyne volebnej komisie AS UCM v Trnave RNDr. M. M. a predsedu AS UCM v Trnave prof. PhDr. Š. O., CSc. z dôvodu preferovania iného kandidáta a preto si nesplnili svoje povinnosti a postupovali v rozpore so Štatútom   UCM   v   Trnave.   Do   dnešného   dňa   neposlali   ministrovi školstva SR doc. RNDr. M. F., CSc. zápisnicu z volieb, ktorú odmietla podpísať predsedkyňa volebnej komisie....

Vzhľadom   na   vyššie   uvedené   som   toho   názoru,   že   postupom   volebnej   komisie Akademického senátu UCM v Trnave pri voľbe kandidáta na rektora dňa 26. 01. 1999 došlo k porušeniu práv navrhovateľky zaručených v čl. 12 ods. 2 a čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.

Uvedomujem si, že základným ľudským právom nie je byť úspešným pri dosiahnutí volenej funkcie. Rovnako je prirodzené, že aj zotrvanie v tejto funkcii podlieha možnosti ukončenia,   ale   vždy   pri   rešpektovaní   zákona,   ktorý   umožňuje   aj   odvolanie   z volenej funkcie.“

Navrhovateľka   ďalej   uvádza,   že   je   prirodzeným   právom   občana   zúčastniť   sa   na slobodnej súťaži o volenú funkciu, a to za podmienok ustanovených v čl. 12 ods. 2 ústavy, to znamená bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z tohto dôvodu poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

K podnetu navrhovateľky bol priložený list prof. RNDr. F. R., DrSc., podpredsedu Akademického   senátu   UCM,   adresovaný   ministrovi   školstva   a následne   aj   prepis videozáznamu   z volieb   rektora   UCM,   videozáznam   z volieb   rektora   UCM   a   záznam z verejného   zasadnutia   Akademického   senátu   UCM.   Zo   záznamu   vyplýva,   že   voľby kandidáta   na   rektora   UCM   prebehli   v   dvoch   kolách,   pretože   v prvom   kole   ani   jeden z kandidátov nedosiahol kvalifikovanú väčšinu hlasov. V druhom kole z prítomných 13 členov Akademického senátu UCM 7 jeho členov odovzdalo svoj hlas v prospech doc.   Ž.   B.   a   proti   bolo   6   jeho členov. Predsedníčka volebnej komisie RNDr. M. M. a predseda Akademického senátu UCM prof. PhDr. Š. O., CSc., vyhlásili výsledky volieb. Zo záznamu nevyplýva skutočnosť, že predsedníčka volebnej komisie odmietla podpísať zápisnicu z volieb. V zázname je ďalej uvedené, že po vyhlásení výsledkov volieb požiadal člen   akademickej   obce,   ktorý   nie   je   členom   Akademického   senátu   UCM,   o výklad volebného poriadku.

V súvislosti   s dokazovaním   vo   veci   samej   ústavný   súd   vyžiadal   od   predsedu Akademického senátu UCM doc. RNDr. J. Č., CSc., vyjadrenie k podnetu.

Predseda   Akademického   senátu   UCM   ďalej   uviedol,   že   za   najproblematickejšiu skutočnosť považuje to, že podnet bol podaný so značným časovým posunom od konania volieb, a preto rozhodnutie v tejto veci, nech bude akékoľvek, nezabezpečí efektivitu práva a naruší už aj tak narušenú činnosť akademickej obce UCM.

Poukazuje   na   skutočnosť,   že   navrhovateľka   sa   nedomáhala   nápravy   vzniknutého stavu následne po voľbách a nevyčerpala všetky dostupné zákonné prostriedky.

Vo vyjadrení je okrem iného uvedené: «Podľa názoru kvalifikovanej väčšiny členov senátu,   voľby,   v   ktorých   bola za   kandidáta   na   rektora   „údajne zvolená“ navrhovateľka neprebehli   v súlade   so   Štatútom   UCM   v Trnave   a schváleným   Volebným   poriadkom z nasledujúcich dôvodov: Traja členovia Akademického senátu potom čo obdržali volebné lístky opustili volebnú miestnosť a až po návrate do nej odovzdali svoje volebné lístky do hlasovacej urny. Po sčítaní volebných lístkov RNDr. M. M. oznámila výsledok hlasovania predsedovi   senátu.   Ten   vyhlásil   výsledok   volieb.   Člen   akademickej   obce   Mgr.   P.   G. okamžite po vyhlásení výsledku volieb upozornil predsedu senátu prof. PhDr. Š. O., CSc. na porušenie   volebného   poriadku   tým,   že   traja   členovia   AS   s volebnými   lístkami   opustili volebnú miestnosť a na určitý čas sa zdržovali mimo volebnej miestnosti. Predseda AS upozornenie   prijal..  .   Na   senáte   sa   dohodlo,   že   predseda   prof.   PhDr.   Š.   O.,   CSc.   celú záležitosť prekonzultuje s právnikmi a na Ministerstve školstva SR.»   Z vyjadrenia ďalej vyplýva,   že   po   konzultácii   na   Ministerstve   školstva   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ministerstvo školstva“) na základe pokynu štátneho tajomníka ministerstva školstva doc. Mgr. M. F., PhD., boli 3. februára 1999 vyhlásené voľby na štatutárneho zástupcu rektora, pretože doterajšej štatutárnej zástupkyni doc. Ž. B., CSc., končilo poverenie na výkon tejto funkcie.

Dňa   29.   marca   1999   zvolal   predseda   Akademického   senátu   UCM   zasadnutie Akademického senátu UCM a informoval jeho členov o výsledku konzultácií. Okrem toho na tomto zasadnutí Akademického senátu UCM anuloval výsledky   volieb z 26. januára 1999 a inicioval nové voľby kandidáta na rektora UCM.

Z vyjadrenia   vyplýva   aj   návrh,   aby   na   ústnom   pojednávaní   boli   ako   svedkovia vypočutí   všetci   členovia   Akademického   senátu   UCM   v čase   spornej   voľby,   predseda Akademického   senátu   UCM   a členovia   volebnej   komisie   a osobitne   Mgr.   P.   G.,   ktorý vzniesol námietku proti neregulérnosti volieb konaných 26. januára 1999.

Vo vyjadrení je vyslovená nedôvera k «„produktom“ Katedry audiovizuálnej tvorby Fakulty masmediálnej komunikácie v predmetnej veci».

V súvislosti   s prípravou   verejného   pojednávania   ústavný   súd   požiadal   súčasného predsedu Akademického senátu UCM RNDr. J. Č., CSc., o zaslanie Štatútu Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave (ďalej len „štatút“), Volebného poriadku Univerzity sv. Cyrila a Metoda pre voľbu kandidáta na rektora (ďalej len „volebný poriadok“) v znení platnom 26. januára 1999 a zápisnice zo zasadnutia Akademického senátu UCM z 29. marca 1999.

Senát ústavného súdu sa 27. februára 2002 oboznámil s videozáznamom z volieb kandidáta   na rektora   UCM   konaných   26.   januára 1999.   Na   výzvu   ústavného súdu   ako navrhovateľka,   tak   aj   doc.   RNDr.   J.   Č.,   CSc.,   predseda   Akademického   senátu   UCM, oznámili, že majú záujem na konaní ústneho pojednávania. V súlade s ustanovením § 30 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sa vo veci 28. februára 2002 a 22. augusta 2002 konalo ústne pojednávanie.

Verejného ústneho pojednávania sa zúčastnila navrhovateľka a jej právny zástupca a na strane odporcu nebol prítomný predseda Akademického senátu UCM doc. RNDr. J. Č., CSc., napriek tomu, že doručenie bolo vykázané 14. februára 2002.

Predseda senátu prerušil pojednávanie a po prerušení pojednávania oznámil, že senát bude   pojednávať   v   neprítomnosti odporcu, zástupcu Akademického senátu UCM doc.   RNDr.   J.   Č.,   CSc.,   ktorý   riadne   prevzal   predvolanie   a neoznámil ústavnému   súdu dôvody svojej neúčasti.

Právny zástupca navrhovateľky predniesol rozširujúci návrh, a to za neprítomnosti druhého účastníka. Preto uviedol, že rozširujúci návrh predloží aj písomne a žiada o ňom rozhodnúť v rámci celého konania. Na návrhu trval v celom rozsahu a žiadal ústavný súd, aby rozhodol aj o primeranom finančnom zadosťučinení podľa ustanovenia čl. 127 ods. 3 ústavy   a priznal   navrhovateľke   v prípade   úspešnosti   finančné   odškodnenie   vo   výške 500 000   Sk.   Súčasne   žiadal   s odvolaním   sa   na   §   36   zákona   o ústavnom   súde   priznať účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia v paušálnej sume 20 000 Sk.

Na vyjadrenie druhého účastníka, ktoré bolo právnemu zástupcovi navrhovateľky doručené poštou, nechcel reagovať a ani sa k nemu nevyjadril, aj keď uviedol, že obsahuje polemiku   a opačné   stanovisko,   ako   je   obsiahnuté   v podnete,   a potvrdil,   že   na   svojom stanovisku trvá.

Napriek vyššie uvedenému právny zástupca navrhovateľky poukázal na to, že ak by bola   pochybnosť   o právomoci   ústavného   súdu   riešiť   tento   prípad,   tak   sa   odvoláva   na ustanovenie § 34 ods. 1 a 2 zákona č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o vysokých   školách“),   ktorý   taxatívne   vymenúva,   na rozhodovanie v ktorých veciach sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Z toho vyplýva, že v ostatných veciach nemá účastník, ktorý namieta porušenie práva, inú ochranu ako ochranu pred ústavným súdom. Vo svojom vyjadrení zdôraznil, že „význam funkcie rektora zvýrazňuje i fakt, že jeho menovanie patrí hlave štátu. V čl. 102 ústavy sa hovorí, že prezident menuje rektora vysokej školy. Je teda povedané, aká je spoločenská gradácia tohto postavenia. Tým je povedané aj to, o akú atmosféru degradácie tejto funkcie sa pričinil odporca,   Akademický   senát   UCM,   a všetci   tí,   ktorí   sa   podieľali   na   tom,   že   došlo k nečinnosti, odsabotovaniu a obštrukciám. Základný akt voľby je súčasťou celého aktu, až po menovanie prezidentom, ktorý môžeme nazvať právom na verejnú funkciu“.

Okrem toho uviedol, že svedkov nenavrhujú, pretože v tejto veci rozhodujú doklady. Navrhol, aby ústavný súd neprihliadal na to, čo uviedol vo svojom liste prof. RNDr. Š. O., CSc., lebo je to iba jeho názor. Jablkom sváru teda ostáva opustenie volebnej miestnosti, ak sa   miesto,   kde   voľby   prebehli,   dá   nazvať   volebnou   miestnosťou.   Pripomenul,   že zodpovednosť za akt volieb má volebná komisia a jej predsedníčka. Volebná komisia má dohliadať na priebeh volieb až po zvolenie kandidáta. Má dohliadať na to, či akt volieb prebehol tak, ako mal. Ak si volebná komisia nevšimla a nevyhodnotila skutočnosť,   že niekto opustil volebnú miestnosť skôr, než odvolil, treba poukázať na to, čo mohla a čo mala urobiť. Vo volebnom   poriadku   malo byť uvedené, čo   smie a nesmie urobiť volič a kedy je akt neplatný, napr. že voľbu treba vykonať vo vyhradenom priestore, lebo inak je akt neplatný. Vzhľadom na to, že volebný poriadok takúto úpravu neobsahuje, neexistuje sankcionovateľná   povinnosť.   Ústava   v čl.   2   ods.   3   hovorí,   že   čo   nie   je   zakázané,   je dovolené. To sa vzťahuje aj na volebný akt.

Predseda   senátu   uložil   navrhovateľke   a jej   právnemu   zástupcovi   v lehote   14   dní predložiť ústavnému súdu písomné rozšírenie návrhu.

Ústavný súd vypočul svedkov RNDr. M. M., prof. RNDr. F. R., DrSc., prof. PhDr. J. M., CSc., E. P. a Mgr. P. G.

Svedkyňa   RNDr.   M.   M.   na   otázky   zástupcu   navrhovateľky   a ústavného   súdu odpovedala, že svoj volebný lístok upravila v miestnosti, kde sa volilo, teda tam, kde bola volebná urna. Tajnosť volieb bola zabezpečená tak, že v priestore okolo urny bol každý izolovaný od akademickej obce a tam mohol svoj volebný lístok upraviť. Volebná komisia nepovažovala za potrebné zaviesť plentu.

Na otázky týkajúce sa zápisnice o priebehu volieb svedkyňa tvrdila, že najprv boli vyhlásené výsledky volieb a až potom bola vypracovaná zápisnica na podnet akademickej obce. Zápisnicu vypracovala volebná komisia v tom zložení, ktoré má k dispozícii ústavný súd,   a   to   na   pôde   UCM.   Ďalej   uviedla,   že   ona   sama   nepodpísala   zápisnicu. Príčinou nepodpísania bol podnet akademickej obce na to, že traja členovia Akademického senátu UCM vyšli z volebnej miestnosti, preto volebná komisia prešetrovala okolnosti na základe platných   dokumentov   k voľbám a dospela   k záveru,   že   voľby   neboli korektné   a   z toho dôvodu dvaja členovia Akademického senátu UCM nepodpísali zápisnicu, a tým vyjadrili svoj   názor   o ich   nekorektnosti.   Druhým   členom   Akademického   senátu   UCM,   ktorý nepodpísal zápisnicu, bol prof. PhDr. J. M., CSc. Svedkyňa tvrdí, že zápisnicu odovzdala predsedovi Akademického senátu UCM prof. PhDr. Š. O., CSc., a to hneď nasledujúci deň, t. j. 27. januára 1999.

Na otázku, prečo nebola zapečatená volebná urna, čo senát ústavného súdu zistil z videozáznamu,   odpovedala,   že   urna   bolo   uzamknutá,   členovia   volebnej   komisie   ju skontrolovali. Urna bola v podstate zapečatená zámkom a podľa jej názoru zamknutú urnu možno považovať za zapečatenú.

Na otázku, či zápisnica, ktorá jej bola ukázaná, je tou zápisnicou, ktorú odmietla podpísať,   uviedla,   že   to   nie   je   zápis   priamo   volebnej   komisie,   že   je   to   len   záznam z verejného   rokovania.   Zápisnica,   ktorú   odmietla   podpísať,   obsahovala   iba   námietku jedného   člena   akademickej   obce   Mgr.   P.   G.   Na   ďalšiu   otázku   týkajúcu   sa   vybavenia námietky Mgr. P. G., ktorý nebol členom Akademického senátu UCM ani volebnej komisie, svedkyňa   uviedla,   že   podľa   tejto   námietky   bola   volebná   komisia   nútená   prejednať korektnosť volieb. Okrem toho tvrdila, že aj členovia volebnej komisie mali pripomienky, ale na podrobnosti sa už nepamätá a musela by vidieť zápisnicu. Nepamätá si, či bola táto námietka   zahrnutá   do   zápisnice,   pretože   zápisnicu   odovzdala   prof.   RNDr.   Š.   O.,   CSc. Námietka spočívala v tom, že traja členovia opustili volebnú miestnosť.   Na základe jej tvrdenia existuje dokument o anulovaní výsledkov volieb.

Svedok prof. PhDr. F. R., DrSc., na otázky ústavného súdu uviedol, že zápisnica z volieb bola spracovaná dodatočne, lebo došlo ku konfliktom, pretože RNDr. M. M a prof. PhDr. J. M., CSc., tvrdili, že voľby sú neplatné, lebo traja členovia Akademického senátu UCM počas výkonu aktu volieb vyšli z miestnosti. Menovaný svedok a ďalší dvaja, ktorí opustili miestnosť, namietali, že zákaz opustenia miestnosti nie je obsiahnutý v štatúte, pretože v tomto prípade by nedošlo k opusteniu miestnosti. Bolo im argumentované tým, že ide o zvykové právo. Ďalej tvrdil, že sa nepamätá, či videl zápisnicu, zrejme ju doteraz nevidel,   pretože   Dr.   M.   M.   ju   odmietla   vydať   komukoľvek   a tvrdila,   že   patrí Akademickému senátu UCM. Pretože odišla pracovať mimo UCM, mysleli si, že zápisnicu zobrala so sebou. Len nedávno (asi pred 2 mesiacmi) na zasadnutí Akademického senátu UCM   sa   dozvedel,   že   ju   odovzdala   prof.   RNDr.   Š.   O.,   CSc.,   a ten   ju   doteraz   nikomu neodovzdal.

Svedok   prof.   PhDr.   J.   M.,   CSc.,   na   otázky   ústavného   súdu   a právneho   zástupcu navrhovateľky   uviedol,   že   najprv   boli   oznámené   výsledky   hlasovania   a potom   sa podpisovala zápisnica. Zápisnicu vypracovala volebná komisia, ale vo volebnej komisii boli dva dokumenty, ktoré dvaja jej členovia podpísali a dvaja nepodpísali. Nepamätá si, kedy bola zápisnica vyhotovená, pretože zasadali niekoľkokrát. Dva dokumenty tvorili zápisnica a nejaký   list   predsedovi   Akademického   senátu   UCM.   Tieto   písomnosti   boli   doručené predsedovi Akademického senátu UCM prof. PhDr. Š. O., CSc., avšak vzhľadom na to, že voľba   nebola   uzavretá,   nemohlo   sa   hlásenie   zaslať   ministerstvu   školstva.   Tento   stav vyplýval   zo   zápisnice   a   z uvedeného   druhého   dokumentu.   Zápisnica   nebola   ďalej predložená   preto,   lebo   senát   dospel   k záveru,   že   sa   voľby   musia   opakovať   na   základe podnetov   akademickej   obce.   Protikandidát   navrhovateľky   nemal   žiadne   námietky   voči voľbám. Dňa 26. januára 1999 boli vyhlásené výsledky volieb, ale bez zápisnice. Voľba skončila chaosom, vystúpil tam Mgr. P. G.. Výsledky volieb boli anulované na základe toho, že poslucháči boli zmanipulovaní, celá skupina vyšla von. Právomoc akademického senátu   rušiť   výsledky   volieb   vyplýva   z úzu,   pretože   nemožno   vyjsť   von   z volebnej miestnosti upravovať lístky.

K otázke zapečatenia urny uviedol, že bola zapečatená, avšak nie dobre. Urnu mal na starosti on, a preto keď ju dostal, tak ju otvoril a bola prázdna. Ukázal ju predsedníčke volebnej   komisie   a ďalším.   Uzamkol   ju   a pokúšal   sa   ju   prelepiť   páskou,   ale   bolo   to bezúspešné. Miesto na úpravu volebných lístkov nebolo určené, ale boli možnosti tajne upraviť volebný lístok. Ďalej uviedol, že pred voľbami neštudoval volebný poriadok, a na otázku, ktoré ustanovenie štatútu bolo porušené, neodpovedal len opäť uviedol skutočnosť, že traja členovia volebnej komisie opustili volebnú miestnosť.

Svedkyňa E. P. uviedla, že na veľa vecí si už nepamätá a nevie sa rozpamätať, či to, čo podpisovala, bola zápisnica, a ani si nepamätá, či najprv boli vyhlásené výsledky volieb a až potom bola zápisnica. Bolo vyhlásené, že doc. RNDr. Ž. B., CSc., vyhrala voľby. Svedkyňa   si   pamätá, že   o niekoľko dní po voľbách   podpisovala doklad,   v ktorom   bolo uvedené, že traja členovia volebnej komisie opustili volebnú miestnosť. Nepamätala si, či zápisnicu podpisovala a komu bola odovzdaná. Čo sa týka poučenia členov Akademického senátu UCM ohľadne aktu volieb, tak pred aktom sa presne nehovorilo, ako bude prebiehať. Nikto neupozornil na skutočnosť, že sa nesmie opúšťať volebná miestnosť. Vzhľadom na to, že to bolo pred štyrmi rokmi, na podrobnosti sa nepamätá.

Svedok   Mgr.   P.   G.   uviedol,   že   čo   sa   týka   korektnosti   volieb,   tak   sa   opýtal predsedníčky volebnej komisie, keď už bol akt vykonaný, či to, že viacerí členovia volebnej komisie počas volieb opustili volebnú miestnosť, nie je v rozpore s volebným poriadkom. Na jeho otázku nevedel hneď odpovedať ani predseda Akademického senátu UCM, ani predsedníčka volebnej komisie.

Priebeh volieb sledoval ako člen akademickej obce a bolo zjavné a zrejmé, že doc. RNDr. Ž. B., CSc., vyvíjala nátlak (dozvedel sa o tom s odstupom času). Podľa jeho názoru priestor na úpravu volebných lístkov bol v poriadku, lebo voľby sa podľa jeho mienky majú uskutočniť len v jednej miestnosti. Na to, kedy presne upozornil na chybu vo volebnom akte, si nevie presne spomenúť. Poznal členov Akademického senátu UCM a do novembra 1998 bol aj jeho členom, dokonca zastupoval predsedu Akademického senátu UCM.

Čo sa týka mimosúdnej dohody s doc. RNDr. Ž. B., CSc., na zmier uviedol, že na zasadnutí senátu bol prítomný rektor UCM prof. PhDr. P., DrSc., a hovoril o korektnom vysporiadaní sa s doc. RNDr. Ž. B., CSc., pravdepodobne bez súdu, ale podrobnosti si nepamätá.

Po   premietnutí   videozáznamu   svedkovia   potvrdili   jeho   autentickosť,   avšak RNDr. M. M.   uviedla, že ho videla prvýkrát, preto sa nevie vyjadriť.   Právny zástupca navrhovateľky k tomu uviedol, že sa domnieva, že svedkyňa nehovorí pravdu, zamlčuje niektoré skutočnosti.

II.

Na základe vykonaného dokazovania ústavný súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:

Funkcia rektora vysokej školy patrí medzi verejné funkcie v zmysle čl. 30 ods. 4 ústavy. Ústavný súd z tohto názoru vychádzal už v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 3/00.

Súčasťou obsahu práva podľa čl. 30 ods. 4 ústavy je, aby orgány majúce povinnosť spolupôsobiť pri uchádzaní sa o funkciu a pri ustanovovaní do funkcie si tieto povinnosti plnili,   a tak   zaručili   možnosť   prístupu   k voleným   a iným   verejným   funkciám.   Ak   tieto orgány   porušia   svoje   povinnosti,   a tak   sťažia,   uľahčia   alebo   znemožnia   uchádzanie   sa o funkciu alebo ustanovenie do funkcie niektorého uchádzača, tak tým porušia jeho právo podľa čl. 30 ods. 4 ústavy.

Pri   voľbe   kandidáta   na   funkciu   rektora   vysokej   školy   akademický   senát   a   jeho volebná komisia majú povinnosti, od riadneho splnenia ktorých závisí uplatnenie práva uchádzača podľa čl. 30 ods. 4 ústavy.

Voľby kandidáta na rektora UCM sa konali 26. januára 1999. Pred samotným aktom volieb sa uskutočnilo plenárne zhromaždenie, ktoré otvoril predseda Akademického senátu UCM prof. PhDr. Š. O., CSc. Na plenárnom zhromaždení boli predstavení kandidáti na rektora UCM doc. RNDr. V. Ď., CSc., a doc. RNDr. Ž. B., CSc. Po predstavení kandidátov a diskusii sa uskutočnili voľby, ktoré prebehli v dvoch kolách, pretože v prvom kole žiaden z kandidátov nezískal potrebnú kvalifikovanú väčšinu. Voľby prebehli v tej istej aule ako plenárne zhromaždenie a v miestnosti nebol vytvorený, resp. vyznačený priestor pre úpravu volebných   lístkov.   Volebná   schránka   bola   iba   uzamknutá   a nebola   prelepená   páskou (zapečatená).

Ústavný súd z videozáznamu zistil, že v priebehu prvého kola volieb opustili niektorí členovia Akademického senátu UCM aulu, v ktorej sa uskutočnili voľby. Po prvom kole volieb vyhlásila predsedníčka volebnej komisie nasledovné výsledky volieb: doc. RNDr. Ž. B., CSc., získala 7 hlasov a doc. RNDr. V. Ď., CSc., 5 hlasov. Jeden člen Akademického senátu UCM sa zdržal hlasovania. Pred druhým kolom volieb boli vydané nové volebné lístky   a po   hlasovaní   volebná   komisia   spočítala   hlasy.   Predsedníčka   volebnej   komisie vyhlásila výsledky   druhého kola volieb, a to:   6 hlasov získal   doc.   RNDr.   V.   Ď.,   CSc., a 7 hlasov získala doc. RNDr. Ž. B., CSc. Po vyhlásení druhého kola výsledkov volieb, v ktorom získala požadovanú nadpolovičnú väčšinu doc. RNDr. Ž. B., CSc., predsedníčka volebnej komisie vyhlásila, že akt volieb je ukončený, a blahoželala zvolenej kandidátke na rektora UCM doc. RNDr. Ž. B.. Potom sa člen akademickej obce Mgr. P. G. opýtal, či „možno opustiť volebnú miestnosť s volebným lístkom a potom sa vrátiť späť“. K otázke zaujala stanovisko predsedníčka volebnej komisie v tom zmysle, že štatút túto problematiku nerieši.   Mgr.   P.   G.   nevedel   presne   uviesť,   kedy   členovia   Akademického   senátu   UCM opustili   volebnú   miestnosť,   pretože   na   tento   fakt   ho   upozornila   kolegyňa.   Rovnako   aj predseda Akademického senátu UCM blahoželal doc. RNDr. Ž. B., CSc., k výsledku volieb a ukončil zasadnutie.

Na základe čl. 2 ods. 4 volebného poriadku: „O priebehu a výsledku volieb vyhotoví volebná komisia zápisnicu, ktorú podpíše predseda a členovia volebnej komisie. Výsledky voľby kandidáta na rektora oznámi predseda volebnej komisie po vyhotovení zápisnice.“ Pred   vyhlásením   výsledkov   volieb   nebola   volebnou   komisiou   vyhotovená   zápisnica o priebehu a výsledku volieb. Z výpovede svedkov vyplynulo, že po vyhlásení výsledkov volieb   boli   volebnou   komisiou   vyhotovené   dva   dokumenty,   a to   „Záznam   z verejného rokovania   Akademického   senátu   a Akademickej   obce   Univerzity   sv.   Cyrila   a Metoda v Trnave k voľbe kandidáta na rektora UCM“ (ďalej len „záznam“) a „Zápisnica o priebehu a výsledku volieb“ (ďalej len „zápisnica“). Ústavný súd má k dispozícii iba kópiu záznamu, ktorý bol urobený 26. januára 1999, a nie sú v ňom uvedené žiadne pochybnosti o priebehu a výsledku volieb. Zaznamenané je iba to, že Mgr. G., ktorý nie je členom Akademického senátu UCM, požiadal o výklad volebného poriadku.

Podľa § 10 ods. 1 písm. c) zákona   o vysokých školách akademický senát vysokej školy   „volí   kandidáta   na   rektora   z profesorov   alebo   docentov   vysokej   školy   spravidla najmenej   dva   mesiace   pred   skončením   jeho   funkčného   obdobia   a navrhuje   odvolanie rektora. Návrh na vymenovanie a odvolanie rektora predkladá ministrovi...“.

Akademický senát UCM po voľbe kandidáta na rektora UCM nepredložil ministrovi školstva návrh na vymenovanie rektora. Svedkovia na pojednávaní uvádzali, že niekoľko dní   po   voľbách   bola   na   podnet   akademickej   obce   vyhotovená   zápisnica,   v ktorej   bola obsiahnutá námietka týkajúca sa opustenia volebnej miestnosti v priebehu volebného aktu troma   členmi Akademického   senátu   UCM.   Vzhľadom   na   túto   skutočnosť   predsedníčka volebnej komisie a prof. PhDr. J. M., CSc., ako člen volebnej komisie odmietli podpísať zápisnicu. Predsedníčka volebnej komisie odovzdala zápisnicu predsedovi Akademického senátu UCM prof. PhDr. Š. O., CSc., ktorý ju doteraz nedoručil ústavnému súdu ani na základe jeho výzvy.

Ústavný súd už ďalej netrval na doručení zápisnice, pretože pre jeho rozhodnutie, bolo   podstatné   to,   že   Akademický   senát   UCM   zvolil   kandidáta   na   rektora   UCM a nepredložil ministrovi návrh na menovanie rektora, resp. nepredložil návrh obsahujúci námietky týkajúce sa nezákonnosti volieb kandidáta na rektora. Skutočnosť, že kandidátka na rektora bola zvolená, ústavný súd zistil z videozáznamu, ktorý mu bol predložený ako dôkazný prostriedok.

Pokiaľ   ide   o   pochybnosť   týkajúcu   sa   opustenia   miestnosti   troma   členmi Akademického senátu UCM v priebehu aktu volieb, ústavný súd vyhodnotil toto konanie ako   skutok,   ktorý   v konkrétnych   okolnostiach   prípadu   neovplyvnil   korektnosť   volieb, pretože uvedení členovia opustili miestnosť s volebným lístkom, upravili ho a odovzdali do volebnej schránky. Volebnou komisiou nebolo zistené žiadne falšovanie volebných lístkov. Podľa čl. 23 ods. 3 tretej vety štatútu „voľby uskutočňuje senát tajným hlasovaním“, čo v danom   prípade   nebolo   zachované.   Voľby   prebehli   v aule,   v ktorej   boli   predstavovaní kandidáti na rektora a nebol vytvorený priestor pre úpravu lístka, čím by bola garantovaná tajnosť volieb. Aulu možno ťažko považovať za osobitnú volebnú miestnosť, v ktorej sa majú uskutočniť voľby kandidáta na rektora, tak ako to ustanovuje čl. 2 ods. 3 tretia veta volebného poriadku. Tajnosť volieb však nebola navrhovateľkou napadnutá.

Akademický   senát   UCM   na   svojom   zasadnutí   29.   marca   1999   vyhlásil   voľby kandidáta na rektora, ktoré sa konali 26. januára 1999, za neplatné a neregulárne.

Na základe čl. 2 ods. 1 volebného poriadku „voľbu kandidáta na rektora riadi volebná komisia zvolená z členov senátu. Volebná komisia riadi priebeh volieb od určenia termínu volieb až po zvolenie kandidáta na rektora...“.

Ak v priebehu volebného aktu došlo k porušeniu zákona o vysokých školách, štatútu alebo   volebného   poriadku,   bolo   povinnosťou   volebnej   komisie   riešiť   nezákonnosť v priebehu volebného aktu. V tomto prípade členovia volebnej komisie nevzniesli žiadne pripomienky k priebehu volieb a predsedníčka volebnej komisie vyhlásila výsledky volieb.

Volebný poriadok v čl. 1   s názvom „Výber kandidáta na rektora“ v ods. 3, 4 a 5 upravuje podmienky, ktoré musí kandidát na rektora splniť, a to do termínu uzávierky pre podávanie návrhov kandidátov na rektora. Okrem toho v ods. 6 a 7 citovaného článku sú upravené povinnosti kandidátov na rektora, ktorých splnenie sa od kandidátov na rektora vyžaduje po podaní návrhu. Doc. RNDr. Ž. B., CSc., podmienky súvisiace s uchádzaním sa o funkciu   rektora   UCM splnila, taktiež bola Akademickým   senátom   UCM zvolená   ako kandidátka na rektora UCM. Akademický senát UCM nepredložil ministrovi školstva návrh na jej vymenovanie za rektora UCM, čím došlo k porušeniu čl. 30 ods. 4 ústavy.

Ústava v čl. 12 ods. 2 obsahuje všeobecné pravidlo o rovnosti,   ktorého doslovný obsah je nasledovný: „Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné   zmýšľanie,   národný   alebo   sociálny   pôvod,   príslušnosť   k národnosti   alebo   etnickej skupine,   majetok,   rod   alebo   iné   postavenie.   Nikoho   nemožno   z týchto   dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“

Ústavný súd   nezistil,   že by v priebehu volieb   kandidáta   na rektora   UCM došlo k porušeniu   niektorej   z   univerzálnych   zásad   vylučujúcich   akúkoľvek   diskrimináciu   či zvýhodnenie fyzických   osôb   alebo právnických   osôb,   ktoré   sú   uvedené v čl.   12   ods.   2 ústavy.

Právny zástupca   navrhovateľky   v rozšírenom   písomnom   návrhu   z 26. marca 2002 žiadal   v mene navrhovateľky,   aby   ústavný   súd   okrem   vyslovenia   porušenia   základného práva navrhnutého v základnom podaní priznal navrhovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 1 300 000 Sk a náhradu trov konania vo výške 20 000 Sk.

Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia bol zdôvodnený tým, že došlo k spoločenskej „degradácii“ navrhovateľky, ktorej sa dopustil odporca, avšak prispelo k tomu   aj   ministerstvo   školstva   ako   nečinnosťou,   tak   aj   protizákonným   usmerňovaním funkcionárov UCM. Dôležitosť funkcie rektora je zvýraznená tým, že vymenovanie rektora patrí k tradičným prorogatívam hlavy štátu. V čase, keď na základe tvrdenia navrhovateľky došlo k porušeniu základného práva, bola táto skutočnosť mimoriadne mediálne sledovanou udalosťou   a zásahom   odporcu   došlo   nielen   k osobnému   postihu,   ale   aj   k   značnému narušeniu prestíže akademickej obce. Navrhovateľka mala reálnu možnosť stať sa rektorkou UCM, s čím prirodzene súviseli aj otázky odmeňovania a spoločenskej prestíže. Namiesto uvedeného   došlo   k opaku,   a to   k poklesu   príjmov   navrhovateľky.   Navrhovateľka   si uvedomuje, že primerané finančné zadosťučinenie nemôže byť ekvivalentom ušlej mzdy a odmien, ale na druhej strane upozorňuje na to, že nemá iný právny podklad na eventuálnu žalobu, ktorou   by mohla dosiahnuť reparáciu   rovnakého druhu   ako v pracovnoprávnom spore.

Článok   127   ods.   3   ústavy   ustanovuje:   „Ústavný   súd   môže   svojím   rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa ods. 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.“

Na   základe   §   50   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde:   „Ak   sa   sťažovateľ   domáha primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých dôvodov sa ho domáha.“ Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde má primerané finančné zadosťučinenie povahu náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Významnou   súčasťou   zadosťučinenia   navrhovateľky   je   už   samotné   deklarovanie porušenia jej práva podľa čl. 12 ods. 2 a čl. 30 ods. 4 ústavy ústavným súdom. V danom prípade ho však nemožno považovať za dostatočné.

Funkcia   rektora   univerzity   predstavuje   v akademickom   svete   jedno   z najvyšších ocenení vysokoškolského učiteľa a jej zastávanie prispieva k jeho trvalej vážnosti medzi kolegami.   Ak   je   vysokoškolskému   učiteľovi   po   zvolení   za   kandidáta   na   rektora protiprávnym postupom znemožnené túto funkciu zastávať, tak ide o trvalý zásah do jeho postavenia a povesti v rámci akademickej obce.

Dôsledky nesprávneho postupu akademického senátu pre profesionálne uplatnenie a povesť   navrhovateľky   už   nie   je   možné   odstrániť   alebo   napraviť,   a preto   ústavný   súd využil   možnosť   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   ako   náhradu   nemajetkovej ujmy.

V konkrétnych   okolnostiach   prípadu   vidí   ústavný   súd   nemajetkovú   ujmu navrhovateľky v pocitoch neistoty, krivdy a poníženia, ale aj v strate spoločenskej prestíže, ktoré   sú   vyvolané   tým,   že   akademický   senát   doteraz   nepredložil   ministrovi   návrh   na vymenovanie navrhovateľky do funkcie rektora UCM. Navrhovateľka musí trvale znášať horšie   postavenie   v rámci   akademickej   obce,   než   je   to,   aké   by   mala,   keby   bol   riadne dovŕšený proces jej ustanovenia do funkcie rektora, čo predstavuje aj psychickú ujmu.

Vzhľadom na to, že na základe § 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách (ďalej len „zákon č. 131/2002 Z. z.“) akademický senát je orgánom akademickej samosprávy verejnej vysokej školy, ústavný súd uložil UCM povinnosť vyplatiť navrhovateľke primerané finančné zadosťučinenie, lebo základné právo na   prístup   k voleným   a iným   verejným   funkciám   podľa   čl.   30   ods.   4   ústavy   porušil Akademický   senát   UCM,   ktorý   je   jedným   z jej   orgánov.   Orgánmi   vysokej   školy   sú   aj orgány jej akademickej samosprávy, medzi ktoré podľa § 7 zákona č. 131/2002 Z. z. patrí napríklad   i rektor.   Vysoká   škola   koná   prostredníctvom   svojich   orgánov   a v plnej   miere znáša i finančné dôsledky ich konania, pokiaľ z právnych predpisov nevyplýva niečo iné. Ak   teda   z výkonu   právomoci   akademického   senátu   vzniknú   pre   vysokú   školu   finančné dôsledky, tak ich táto musí uhradiť zo svojho rozpočtu.

Pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, aplikovaných na fakty prípadu.

Ústavný   súd   pripomína,   že   cieľom   primeraného   finančného   zadosťučinenia   je náhrada nemajetkovej ujmy, a nie prípadná náhrada škody, preto argumentáciu týkajúcu sa čiastočnej   reparácie   ušlej   mzdy   a ďalších   pracovnoprávnych   nárokov   nemohol   brať   do úvahy.

K požiadavke   navrhovateľky,   aby   jej   boli   uhradené   trovy   konania,   ústavný   súd uvádza, že v konaní pred ústavným súdom platí podľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde zásada, že účastník konania uhrádza trovy konania zo svojho. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktorý zakotvuje výnimku z tejto zásady, ústavný súd priznal navrhovateľke náhradu trov právneho zastupovania, pretože bolo rozhodnuté, že jej právo bolo   porušené,   teda   mala   vo   veci   úspech.   Pri   výške   náhrady   trov   právneho   zastúpenia ústavný súd akceptoval požiadavku navrhovateľky, aby bola uhradená paušálna odmena vo výške 20 000 Sk. Výška náhrady trov konania bola požadovaná v súlade s ustanovením § 8 vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č.   240/1990   Zb.   o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnej pomoci v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 240/1990 Zb.“).

Podľa § 24 ods. 1   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb patrí   za   úkony   právnych   služieb   vykonané   pred   dňom nadobudnutia jej účinnosti (l. apríl 2002) odmena podľa doterajších predpisov. Preto ústavný súd vychádzal z vyhlášky č. 240/1990 Zb., ktorá bola účinná v dobe vykonania úkonov právnym zástupcom.Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. augusta 2002