znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 74/2010-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. marca 2010 v senáte zloženom   z   predsedu   Jána   Auxta   a   zo   sudcov   Ľubomíra   Dobríka   a   Rudolfa   Tkáčika prerokoval   sťažnosť   K.   V.,   K.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   Ľ.   V.,   K.,   vo   veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 499/02 v období po nadobudnutí právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 41/08 z 10. apríla 2008 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo K. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 499/02 v období od vydania nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 41/08 z 10. apríla 2008   p o r u š e n é   b o l o.

2. K.   V. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   1   700   €   (slovom tisícsedemsto   eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Bardejov p o v i n n ý   vyplatiť   mu do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný   súd   Bardejov j e   p o v i n n ý   uhradiť   K.   V.   trovy   konania   v   sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov) na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Ľ. V., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. III. ÚS 74/2010-09 z 18. februára 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o   ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   K.   V.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného   súdu   Bardejov   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 4 C 499/02   v   období   od   vydania   nálezu   ústavného   súdu   sp.   zn.   II.   ÚS   41/08   z 10. apríla 2008.

Predseda okresného súdu sa na základe výzvy vyjadril k sťažnosti podaním sp. zn. Spr 209/2010 doručeným ústavnému súdu 18. marca 2010, v ktorom okrem iného uviedol:«Ústavný súd už vo svojom náleze zo dňa 10. 4. 2008 č. k. II.ÚS 41/08-29 konštatuje, že   vzhľadom   na   opakované   zmeny   v   okruhu   účastníkov   v   priebehu   konania   i   nutnosť nariadenia znaleckého posudku, konanie treba považovať za fakticky zložitejšie. Dodávam, že aj po náleze ústavného súdu zo dňa 10. 4. 2008 došlo k zmene čo do okruhu účastníkov, ktorá bola pripustená uznesením zo dňa 27. 4. 2009.

Úkony vykonané po nadobudnutí právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 41/08 z 10. apríla 2008 (15. 5. 2008) až doposiaľ

6. 5. 2008 - nariadenie termínu pojednávania na deň 30. 7. 2008

10. 6. 2008 - výzva súdu adresovaná práv. zást. žalobcu

20. 6. 2008 - písomné podanie práv. zást. žalobcu, ktorým žalobca okrem iného žiada pripustiť upresnenie označenia žalovaného v 1. rade

23. 7. 2008 - písomné podanie žalovaného O., spol. s r. o., B., ktorým ospravedlňuje z neúčasti na pojednávaní a zároveň sa vyjadruje k veci 29. 7. 2008 - písomné podanie žalovaného J. akciová spoločnosť B., B., ktorým ospravedlňuje neúčasť na pojednávaní dňa 30. 7. 2008 a zároveň sa vyjadruje k veci

30. 7. 2008 - pojednávanie, ktoré po prednese práv. zást. žalobcu bolo odročené na neurčito za účelom umožniť žalobcovi predložiť súdu listiny, ktoré vo svojom prednese označila jeho právna zástupkyňa a tiež za účelom predvolania a výsluchu znalca (žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení k veci v podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 29. 7. 2008 namietal znalcom vypracovaný znalecký posudok)

31. 7. 2008 - úprava sudcu, ktorou sa nariaďuje termín pojednávania na deň 26. 9. 2008

1. 8. 2008 - písomné podanie pr. zástupkyne žalobcu, ktorého prílohu tvoria listiny označené v jej prednese na pojednávaní dňa 30. 7. 2008

24. 9. 2008 - písomné podanie žalovaného J. akciová spoločnosť B. v likvidácii, B., ktorým ospravedlňuje svoju neúčasť na pojednávaní dňa 26. 9. 2008 a zároveň predkladá vyjadrenie k veci

26. 9. 2008 - pojednávanie odročené na deň 2. 10. 2008 bez prejednania veci. pre neprítomnosť účastníkov konania

30. 9. 2008 - písomné podanie práv. zást. žalobcu spojené so žiadosťou adresovanou súdu zabezpečiť listinu od katastra nehnuteľnosti

2. 10. 2008 - list súdu adresovaný Správe katastra B., ktorým sa žiada listina podľa žiadosti žalobcu

3.   10.   2008   -   úprava   sudcu,   ktorou   ruší   termín   pojednávania   nariadený   na   deň 22. 10. 2008 a to z dôvodu vyčkať na listinu žiadanú od Správy katastra nehnuteľnosti B.

30. 10. 2008 - odpoveď Správy katastra B. na list súdu zo dňa 2. 10. 2008

10. 12. 2008 - opatrenie predsedu súdu, ktorým podľa § 51 ods. 4 písm. d zák. č. 757/2004 Z. z. i rozvrhu práce súdu a z dôvodu preloženia zákonnej sudkyne JUDr. V. Z. na výkon funkcie sudkyne na Krajský súd v Prešove sa vec prideľuje sudkyni JUDr. E. W.

3. 2. 2009 - súd účastníkom konania doručuje odpoveď Správy katastra B. zo dňa 30. 10. 2008 na list súdu zo dňa 2. 10. 2008

6. 2. 2009 - písomné podanie práv. zást. žalobkyne, ktorým žiada o vytýčenie termínu pojednávania

27. 3. 2009 - úprava, ktorou sa nariaďuje termín pojednávania na deň 15. 5. 2009

23. 4. 2009 - písomne podanie práv. zást. žalobcu, ktorým žalobca podáva návrh na zámenu účastníkov konania na strane žalovaných

27. 4. 2009 - uznesenie súdu, ktorým pripúšťa žalobcom žiadanú zámenu účastníkov konania na strane žalovaných

5. 5. 2009 - úradný záznam o tom, že znalec telefonicky ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, ktorého termín bol nariadený na deň 15. 5. 2009

14. 5. 2009 - ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní žalovaným E., s. r. o. B.

14. 5. 2009 - písomné podanie, ktorým žalovaný O., spol. s r. o., B. ospravedlňuje svoju neúčasť na pojednávaní dňa 15. 5. 2009 a zároveň sa vyjadruje k veci

15. 5. 2009 - pojednávanie odročené na žiadosť pr. zástupkyne žalobcu na neurčito za účelom vyžiadania ňou označenej listiny od Správy katastra B.

15. 5. 2009 - list súdu adresovaný znalcovi Ing. R. súdu oznámiť, kedy by sa mohol dostaviť k súdu za účelom jeho výsluchu a adresovaný Správe Katastra B., ktorým sa žiada listina podľa návrhu žalobcu

21. 5. 2009 - písomné podanie práv. zást. žalobcu, ktorým žalobca berie svoju žalobu späť voči žalovaným S. K. a L. H.

10. 6. 2009 - Správa katastra B. predkladá súdom žiadanú listinu

18. 6. 2009 — opatrenie predsedu súdu, ktorým podľa § 51 ods. 4 písm. d zák. č. 757/2004 Z. z. a rozvrhu práce súdu sa vec prideľuje na prejednanie a rozhodnutie sudcovi JUDr. S. I., ktorý bol vymenovaný za sudcu Okresného súdu Bardejov namiesto sudkyne JUDr. V. Z., ktorá bola pôvodnou zákonnou sudkyňou v tejto právnej veci a ktorá rozhodnutím Súdnej rady Slovenskej republiky bola dňom 1. 12. 2008 preložená na výkon funkcie sudkyne na Krajský súd v Prešove

6.7. 2009 - písomné podanie znalca Ing. R., ktorým oznamuje možné termíny jeho účasti na pojednávaní

29. 7. 2009 - listy súdu, ktorými vyzýva žalovaných vo vzťahu ku ktorým žalobca vzal svoju žalobu späť, vyjadriť sa či súhlasia so späťvzatím žaloby.

Prekážky postupu súdu podľa § 107 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku Prekážky postupu súdu v konaní v zmysle citovaných zákonných ustanovení zistené neboli.

Prieťahy, ktoré podľa názoru súdu spôsobil sťažovateľ Sťažovateľ (žalobca) síce aj naďalej sa zúčastňoval súdom nariadených pojednávaní (až na pojednávanie nariadené na deň 26. 9. 2008, na ktoré sa síce nedostavil, ale ako vyplýva   zo   zápisnice   o   pojednávaní,   súd   už   pred   pojednávaním   mu   avizoval,   že pojednávanie sa bude odročovať), ale aj po právoplatnosti už označeného nálezu ústavného súdu opätovne podal návrh na zámenu účastníkov konania na strane žalovaných (písomné podanie zo dňa 23. 4. 2009) čím, ako to konštatuje ústavný súd už v náleze zo dňa 10. 4. 2008 č. k. II. ÚS 41/08-29 „sám sa na dĺžke konania podieľal“, ale oveľa významnejší podiel   na   dĺžke   konania i možnosti   súdu meritórne   vo   veci   rozhodnúť   mali   opakované žiadosti   žalobcu   adresované   súdu   zabezpečiť   na   vec   sa   vzťahujúce   listinné   dôkazy, napríklad podanie zo dňa 30. 9. 2008 a ktoré v dvoch prípadoch naviac vyvolali potrebu odročiť pojednávanie (pojednávanie dňa 30. 7. 2008 i dňa 15. 5. 2009). V tejto súvislosti je nutné poukázať najmä na ustanovenie § 101 ods. 1 O. s. p. a to aj s prihliadnutím akým dielom na rýchlosť konania a jeho celkovú dĺžku prispel samotný sťažovateľ.

Prieťahy, ktoré boli spôsobené súdom Konanie vo veci od 15. 5. 2008 t. j. nadobudnutia právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 10. 4. 2008 bolo plynulé a bez prieťahov až do 29. 7. 2009. K prieťahom v konaní došlo v období od 29. 7. 2009 do 12. 3. 2010.

Záver, či zistené prieťahy považujete za zbytočné prieťahy Prieťah v konaní v období od 29. 7. 2009 do 12. 3. 2010 nemožno považovať za prieťah   zbytočný,   lebo   uvedené   obdobie   bolo   novým   zákonným   sudcom   potrebné   na naštudovanie pomerne rozsiahleho spisového materiálu pričom jeho dĺžke je primeraná rozsahu spisového materiálu a faktickej zložitosti veci.

Vzhľadom na uvedené navrhujem Ústavnému   súdu Slovenskej   republiky   sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú zamietnuť.»

Rovnaké   skutočnosti,   čo   sa   týka   procesných   úkonov   účastníkov   konania,   zistil ústavný   súd   aj   z   obsahu   spisu   okresného   súdu,   ktorý   mu   bol   predložený   na   previerku 18. marca 2010.

Právna zástupkyňa sťažovateľa sa k stanovisku okresného súdu vyjadrila podaním doručeným ústavnému súdu 26. marca 2010, v ktorom uvádza:

„Čo   sa   týka   vyjadrenia   Okresného   súdu   Bardejov,   ktorý   vo   svojom   vyjadrení   k otázkam prieťahov uvádza, že podľa jeho názoru sa sťažovateľ podieľa na dĺžke konania a možnosti súdu meritórneho rozhodnutia, ktoré súd vidí v tom, že žalobca žiada aby súd zabezpečil   listinné   dôkazy,   pričom   poukazuje   na   ust.   §   101   OSP,   je   treba   povedať,   že listinné dôkazy, ktoré požadoval žalobca nemohol sám zabezpečiť, nakoľko Katastrálny úrad mu tieto odmietol vydať a podľa nášho názoru požadované listiny sú dôležité pre posúdenie   veci,   či   žalovaní   mohli   a   mali   vedomosť   o   tom,   že   sporná   nehnuteľnosť   je predmetom   súdneho   sporu   a   na   základe   akých   právnych   skutočností   došlo   k   výmazu poznámky o priebehu súdneho konania v Katastri nehnuteľností.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s   ich stanoviskami   k   opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k   názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (napr. IV. ÚS 59/03), pričom „tento účel možno dosiahnuť zásadne   až   právoplatným   rozhodnutím.   Nepostačuje,   že   štátny   orgán   vo   veci   koná“ (II. ÚS 157/02,   I.   ÚS   76/03).   K   vytvoreniu   „stavu   právnej   istoty   preto   dochádza   až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (napr. III. ÚS 127/03).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu.

1.   Pri   hodnotení   kritéria   právna   a   faktická   zložitosť   veci   ústavný   súd   už v predchádzajúcom   náleze   sp.   zn.   II.   ÚS   41/08   z   10.   apríla   2008   konštatoval,   že „v namietanom konaní ide o žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pričom žalovaným   bol   správca   konkurznej   podstaty   akciovej   spoločnosti   v   konkurze.   Okruh účastníkov   na   strane   žalovaného   sa   v   priebehu   konania   viackrát   menil.   V   súvislosti s uvedeným, ale i nutnosťou nariadenia znaleckého dokazovania možno konanie považovať za fakticky zložitejšie“, čo mohlo mať čiastočný vplyv na doterajšiu dĺžku tohto konania.

2. Ďalším kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho konania vo veci vedenej pod sp. zn. 4 C 499/02 po vydaní nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 41/08.

Ústavný súd po podrobnom preštudovaní daného spisu konštatuje, že nezistil také okolnosti, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že sťažovateľ sa podstatným spôsobom podieľal na predĺžení konania v predmetnej veci od vydania nálezu. Sťažovateľ na   jednej   strane   bol   aktívny   a   súčinnostný   a   podal   aj   sťažnosť   na   zbytočné   prieťahy v konaní,   na   druhej   strane   je tu   však   potrebné   uviesť,   že   niektoré   úkony   jeho   právnej zástupkyne (napr. späťvzatie žaloby z 12. februára 2008 proti žalovanému v prvom rade), na ktoré   okresný   súd   musel   reagovať   a   ktoré   sa   ukázali   neskôr   ako   neopodstatnené (na pojednávaní 30. júla 2008 právna zástupkyňa sťažovateľa žiadala už okresný súd, aby sa už   jej   podaním   nezaoberal),   čiastočne   prispeli   k   predĺženiu   konania.   K   tomuto   stavu čiastočne prispeli aj „žiadosti žalobcu adresované súdu zabezpečiť na vec sa vzťahujúce listinné dôkazy, napríklad podanie zo dňa 30. 9. 2008..., ktoré v dvoch prípadoch naviac vyvolali potrebu odročiť pojednávanie (pojednávanie dňa 30. 7. 2008 i dňa 15. 5. 2009)“, i jeho návrh na zámenu žalovaných z apríla 2009. Na tieto skutočnosti poukázal i okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti.

Ústavný súd pri hodnotení postupu sťažovateľa (jeho právnej zástupkyne) bral však do úvahy i to, že ako účastník konania nesporne má právo na procesné úkony, ktoré urobil. V   dôsledku   uplatnenia   procesných   práv   účastníkom   konania   neznáša   zodpovednosť   za predĺženie konania oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04). V súlade s touto judikatúrou preto dobu potrebnú na rozhodnutie o sťažovateľom uplatnených procesných právach ústavný súd nezapočítal do doby zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, bol postup okresného súdu v období od vydania nálezu ústavného súdu 10. apríla 2008.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   v   konaní   okresného   súdu   sa   po   náleze   vyskytli   aj zbytočné prieťahy, ale v určitom období bolo jeho konanie málo efektívne a minulo sa svojmu účinku. Okresný súd síce nariaďoval pojednávania (prvé sa konalo 30. júla 2008 bez účasti žalovaných, druhé 26. septembra 2009 sa nekonalo z dôvodu, že žalovaný v prvom rade sa ospravedlnil a vzniesol námietky proti znaleckému posudku, tretie 22. októbra 2008 bolo zrušené a štvrté odročené 15. mája 2009 z dôvodu zabezpečenia dôkazu navrhnutého právnou   zástupkyňou   sťažovateľa),   pritom   však   nerešpektoval   zásadu   hospodárnosti konania. Z neúčasti viacerých žalovaných na prvom a poslednom pojednávaní, ktorí sa neospravedlnili, nevyvodil žiadne opatrenia a závery, na ktoré bol oprávnený a povinný podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Procesné úkony okresného súdu boli nekoncentrované, nesústredené a málo efektívne. Dôkazom toho je to, že už prvé pojednávanie odročil pre účely predvolania znalca, ale tohto znalca a ani žalovaného v prvom rade, ktorý sa zúčastnil pojednávania 15. mája 2009, dosiaľ nevypočul, ani ostatných žalovaných k znaleckému posudku, prípadne k iným predloženým dôkazom.

Od pojednávania konaného 30. júla 2008 dosiaľ úkony okresného súdu podľa názoru ústavného súdu teda nesmerovali k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa. Okresný súd vykonal len jednoduché úkony (pripustil 27. apríla 2009 do konania na strane žalovaných ďalších   dvoch   účastníkov,   vyzval   po   pojednávaní   15.   mája   2009   Správu   katastra   v B. o zaslanie listinných dôkazov a 29. júla 2009 vyzval žalovaných, či súhlasia so späťvzatím žaloby). Dokonca o späťvzatí žaloby právnej zástupkyne sťažovateľa z 20. mája 2009 proti žalovaným vo štvrtom a siedmom rade, ktoré bolo doručené okresnému súdu ešte 21. mája 2009, rozhodol okresný súd až 12. marca 2010, teda takmer po 10 mesiacoch.

Toto obdobie od 30. júla 2008 do prerokúvania sťažnosti ústavným súdom (marec 2010) považuje ústavný súd za obdobie nečinnosti a neefektívnej činnosti okresného súdu bez akejkoľvek zákonnej prekážky (20 mesiacov), ktoré nemožno ospravedlniť. Okresný súd aj napriek nálezu ústavného súdu nezabezpečil plynulý a efektívny priebeh konania vo veci a v tomto období urobil iba spomínané jednoduché úkony.

Ústavný súd pri hodnotení postupu okresného súdu prihliadol najmä na skutočnosť, že   napriek   tomu,   že   ústavný   súd   už   raz   vyslovil,   že   základné   právo   sťažovateľa   bolo v predmetnom   konaní   porušené,   a   súčasne   prikázal   okresnému   súdu   vo   veci   konať, všeobecný   súd   neorganizoval   svoj   procesný   postup   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie prerokovaná a skončená (§ 100 ods. 1 OSP) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň fyzická osoba obrátila o rozhodnutie (napr. I. ÚS 145/03). Vec je stále na okresnom súde bez právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Doterajšia dĺžka   konania   okresného   súdu   (takmer   9   rokov)   preto   nemôže   byť v   žiadnom   prípade akceptovaná a ospravedlnená. Všeobecný súd mal venovať postupu v tejto veci zvýšenú pozornosť.

Ústavný súd preto rozhodol, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 4 C 499/02 od vydania nálezu ústavného súdu došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Aj napriek tomuto zisteniu však ústavný súd neprikázal okresnému súdu, aby vo veci konal, pretože táto povinnosť mu už bola uložená nálezom sp. zn. II. ÚS 41/08 z 10. apríla 2008.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 319 €, ktoré odôvodnil dôvodmi uvedenými v sťažnosti.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v   tomto   prípade   do   úvahy   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktorého cieľom je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Pri určení jeho výšky ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu.

Sťažovateľ podľa názoru ústavného súdu musí za daných okolností pociťovať určitú beznádej vo svojej veci, ak okresný súd napriek tomu, že o zbytočných prieťahoch v konaní pred ním už rozhodol ústavný súd, vo veci nekonal, resp. konal bez viditeľného pokroku. Podľa názoru ústavného súdu nemožno pripustiť, aby sa takým spôsobom, aký bol zistený v tejto   veci,   nerešpektovali   a   porušovali   základné   práva   účastníka   konania   vedeného všeobecným   súdom.   Takýto   prístup   všeobecných   súdov   k   nálezom   ústavného   súdu a k odstraňovaniu   príčin   vedúcich   k   záverom   o   porušovaní   základných   práv   účastníkov ohrozuje dôveru občanov k princípom právneho štátu. Vzhľadom na to považoval ústavný súd za primerané priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 1 700 €. Ústavný súd pri rozhodovaní čiastočne prihliadal aj na to, že sťažovateľovi už bolo priznané v jeho veci finančné zadosťučinenie ústavným súdom v sume 20 000 Sk v apríli 2008.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o   úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. Ľ. V.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   trovách   konania   vychádzal   z   výšky   priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2009, ktorá bola 721,40 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „vyhláška“) v sume 120,23 € (za jeden úkon právnej služby) a 2 x 7,21 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Úhrada trov konania predstavuje celkovú sumu 254,88 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. marca 2010