znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 74/09-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. marca 2009 predbežne prerokoval sťažnosť V. K., H., zastúpeného advokátom JUDr. D. S., Advokátska kancelária, H., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v konaní o námietkach   povinného   v   exekučnom   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   3   Er   651/2007, Ex 1237/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V.. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. októbra 2008   doručená   sťažnosť   V.   K.,   H.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústava“) a práva   na prejednanie záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní o námietkach povinného v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 3 Er 651/2007, Ex 1237/2007.

Sťažovateľ   v sťažnosti   uviedol,   že   ako   oprávnený   doručil   súdnemu   exekútorovi 4. mája 2007 návrh na začatie exekučného konania proti povinnému Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava (ďalej len „povinný“), o zaplatenie sumy 394 435 Sk s príslušenstvom. Exekútor vedie túto exekučnú vec pod sp. zn. Ex 1237/2007. Proti upovedomeniu o začatí exekúcie   podal   povinný   námietky   zo   16.   októbra   2007.   Sťažovateľ   sa   ako   oprávnený k námietkam   vyjadril   listom   z 23.   októbra   2007   doručeným   súdnemu   exekútorovi 25. októbra   2007.   Súdny   exekútor   námietky   povinného   spolu   s vyjadrením   sťažovateľa doručil   okresnému   súdu   29.   októbra   2007.   Namietané   exekučné   konanie   je   vedené okresným súdom pod sp. zn. 3 Er 651/2007.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol: „Podľa § 50 ods. 2 Exekučného poriadku o námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr   do   60   dní   od   ich   doručenia.   Odporca (okresný   súd,   pozn.) o námietkach povinného rozhodol až uznesením   č.   k.   3Er   651/2007-59 zo   dňa   28.8.2008,   ktoré bolo navrhovateľovi doručené dňa 11.9.2008 (zaslané z Pošty Bratislava 17 dňa 9.9.2008). Odporca   nedodržal   lehotu   stanovenú   zákonom   a nekonal,   napriek   dožiadaniam navrhovateľa (v konaní pred ústavným súdom sťažovateľ, pozn.) na Exekútorský   úrad JUDr. J. K. listami zo dňa 26.3.2008 a 15.5.2008, na ktoré odpovedal exekútor listami zo dňa   1.4.2008   a 28.5.2008   a ktoré   zaslal   na   vedomie   odporcovi.   Pretože   i napriek   tomu odporca nekonal, zaslal mu navrhovateľ list zo dňa 8.7.2008. Po márnom uplynutí ďalších 54   dní,   podal   navrhovateľ   predsedovi   odporcu   sťažnosť   na   prieťahy   zo   dňa   2.9.2008. Navrhovateľ   dňa   11.9.2008   obdržal   Uznesenie,   ktorým   odporca   námietkam   povinného vyhovel.   Proti   tomuto   Uzneseniu   podal   navrhovateľ   odvolanie.   Dňa   2.10.2008   obdržal právny   zástupca   navrhovateľa   odpoveď   predsedu   odporcu   zo   dňa   24.9.2008,   v ktorej konštatuje, že sťažnosť je dôvodná....

Odporca porušil ustanovenie § 50 ods. 2 Exekučného poriadku. Nedodržal zákonom stanovenú lehotu, a prekročil ju až o 8 mesiacov.“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci jeho sťažnosti takto rozhodol:

„1. Základné právo navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd; postupom odporcu v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 3Er 651/2007, Ex   1237/2007   oprávneného  ...   proti   povinnému  ...   pre   vymoženie   uloženej   povinnosti, o námietkach povinného proti Upovedomeniu o začatí exekúcie, porušené bolo.

2. Prikazuje sa odporcovi a Krajskému súdu v Bratislave, aby vo veci konali bez zbytočných prieťahov.

3. Navrhovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 200.000,- Sk, ktoré mu je odporca povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Odporca je povinný uhradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 6.736,-Sk do dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto   nálezu   na   účet   právneho   zástupcu   (advokáta) navrhovateľa.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   keď   namietaným   postupom   orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným   právom,   porušenie   ktorého   sa   namietalo,   ale   aj   vtedy,   ak   v konaní   pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom je nárok sťažovateľa na ochranu pred postupom okresného súdu, ktorým boli podľa neho spôsobené zbytočné prieťahy. Podľa sťažovateľa k porušeniu jeho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo tým, že okresný súd nedodržal zákonnom ustanovenú lehotu   na   rozhodnutie   o námietkach   povinného   proti   upovedomeniu   o začatí   exekúcie a „prekročil ju až o 8 mesiacov“.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 34/99, II. ÚS 32/00, III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01, IV. ÚS 37/02, III. ÚS 109/03) sa ochrana základnému právu vrátane základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (rovnako aj právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným   súdom)   ešte   trvalo.   Ak   v čase,   keď   došla   sťažnosť   ústavnému   súdu,   už nedochádza k porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Vychádza pritom z toho, že   účelom   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov (rovnako   aj   práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa   nachádza osoba domáhajúca sa   rozhodnutia orgánu   verejnej moci (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03).

  Z obsahu sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že okresný súd o námietkach povinného proti upovedomeniu o začatí exekúcie rozhodol uznesením č. k. 3 Er 651/2007-59 z 28. augusta 2008 tak, že námietkam povinného vyhovel. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ   odvolanie.   Sťažnosť   sťažovateľa   bola ústavnému súdu   doručená   13. októbra 2008 (na poštovú prepravu odovzdaná 9. októbra 2008).

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd v čase podania sťažnosti už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom. Tento stav viedol ústavný súd so zreteľom na podstatu a účel základného práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov,   resp.   práva   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote k záveru, že sťažnosť podaná proti okresnému súdu je zjavne neopodstatnená, a preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po jej predbežnom prerokovaní odmietol.

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať   sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. marca 2009