znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 74/02-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. mája 2002 predbežne prerokoval žiadosť J. Ž., bytom D., o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred   Ústavným   súdom   Slovenskej   republiky   a   jeho   sťažnosť   pre   namietané   porušenie základného   práva   vlastniť   majetok   zaručeného   v   čl. 20   Ústavy   Slovenskej   republiky Miestnym   národným   výborom   v   Domaňovciach   a Okresným   národným   výborom v Spišskej Novej Vsi a takto

r o z h o d o l :

1. Žiadosti J. Ž. o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky   n e v y h o v u j e.

2.   Sťažnosť   J.   Ž.   o d   m   i e   t   a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. marca 2002 doručená sťažnosť J. Ž., bytom D. (ďalej len „sťažovateľ“).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že sa spolu s manželkou žalobou podanou na Okresnom   súde   v Spišskej   Novej   Vsi   v decembri   1991   domáhali   od   žalovaných (československého   štátu,   zastúpeného   bývalým   Miestnym   národným   výborom v Domaňovciach, a Š. Ch., bytom D.) vydania parcely mpč. 37 zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. 35 katastrálne územie Domaňovce, ktorá bola neskôr včlenená do novovytvorenej parcely č. 290 EN, ku ktorej československý štát, zastúpený Miestnym národným výborom v Domaňovciach, zriadil právo osobného užívania odporcovi v druhom rade Š. Ch. (ďalej len „odporca“). Vydania nehnuteľností sa domáhali z dôvodu, že parcelu mpč. 37 spolu s parcelou   mpč.   39,   obe   zapísané   v pozemnoknižnej   vložke   č.   35   katastrálne   územie Domaňovce,   kúpili   kúpnou   zmluvou   spísanou   4.   septembra   1963   vo   forme   notárskej zápisnice č. Nz 432/63 Štátnym notárstvom v Spišskej Novej Vsi od Jednotného roľníckeho družstva   v Domaňovciach.   Uvedené   parcely   kúpili,   aby   ich   mohli užívať ako   vlastníci, a nerušenému výkonu ich vlastníckeho práva bráni odporca tým, že parcelu mpč. 37 užíva ako vlastnú.

Sťažovateľ uviedol, že konanie nebolo doteraz právoplatne skončené a vec bola už dvakrát   vrátená   Krajským   súdom   v   Košiciach   prvostupňovému   súdu   na   opätovné prerokovanie a rozhodnutie.

Poukázal   aj   na   problémy   pri   znaleckom   dokazovaní,   keď   podľa   neho   súdom ustanovený znalec tvrdí, že nemá podklady potrebné na vytýčenie spornej parcely.

Sťažnosť   sťažovateľa   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania pred ústavným súdom ustanovené najmä v § 20 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Sťažovateľ   predovšetkým   neuviedol,   porušenie   ktorého   základného   práva   alebo slobody (prípadne ľudského práva podľa medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom) namieta, ktorý orgán verejnej moci sa mal porušenia dopustiť a akého rozhodnutia sa v tejto súvislosti domáha.

K sťažnosti taktiež nebolo pripojené splnomocnenie pre advokáta alebo komerčného právnika na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom, tak ako to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   listom   z   5.   apríla   2002   upozornil   navrhovateľa   na   náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom. Navrhovateľa vyzval, aby v lehote 14 dní od doručenia výzvy nedostatky svojej sťažnosti odstránil a pripojil k nej splnomocnenie pre advokáta alebo komerčného právnika na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, pokiaľ sťažnosť nemá byť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Reagujúc   na   výzvu   ústavného   súdu   doplnil   sťažovateľ   svoju   sťažnosť   podaním z 18. apríla   2002,   v ktorom   uviedol,   že   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na vlastníctvo   vo   vzťahu   k predmetným   nehnuteľnostiam   Miestnym   národným   výborom v Domaňovciach a Okresným národným výborom v Spišskej Novej Vsi.

Sťažovateľ   v podaní   z   18.   apríla   2002   taktiež   uviedol,   že   je   dôchodca   a jeho majetkové pomery mu neumožňujú hradiť náklady právneho zastúpenia. Ústavný súd tento jeho   prejav   vôle   posúdil   ako   žiadosť   o ustanovenie   právneho   zástupcu   v konaní   pred ústavným súdom.

II.

Podľa § 31a ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení s § 30 ods. 1 a 2 a § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku môže ústavný súd ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe   právneho   zástupcu,   advokáta,   ak   taká   osoba   o to   požiada,   ak   to   odôvodňujú   jej pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

Tieto tri predpoklady na ustanovenie zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu vyhovieť.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti na neverejnom zasadnutí podľa §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   preskúmal   aj   splnenie   zákonom   ustanovených predpokladov   na   ustanovenie   právneho   zástupcu   sťažovateľovi   a dospel   k záveru,   že z dôvodov,   ktoré   sú   ďalej   uvedené   v časti   III   tohto   rozhodnutia,   ide   v prípade prerokovávanej sťažnosti zo strany sťažovateľa o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na   ochranu   ústavnosti,   preto   jeho   žiadosti   o ustanovenie   právneho   zástupcu   nemožno vyhovieť.

III.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala   a bola vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ   namietal   porušenie   svojho   práva   na   vlastníctvo   Miestnym   národným výborom v Domaňovciach, ktorý   20. októbra 1978   uzavrel   s odporcom   Š. Ch. dohodu o zriadení   práva   osobného   užívania   menovaného   k pozemku   č.   p.   290   EN   vo   výmere 1167 m2 v katastrálnom území Domaňovce, do ktorej mala byť zahrnutá aj sporná parcela mpč. 37 zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. 35 katastrálne územie Domaňovce. Porušenia uvedeného práva sťažovateľa sa mal dopustiť aj Okresný národný výbor v Spišskej Novej Vsi, ktorý (ako vyplýva zo sťažovateľom predložených listinných dôkazov) rozhodnutím sp. zn. Fin. 3794/78-Ža z 11. októbra 1978 uvedený pozemok pridelil odporcovi do osobného užívania.

Ochrana   vlastníckeho   práva   patrí   podľa   čl.   142   ods.   1   ústavy   do   rozhodovacej právomoci   všeobecných   súdov,   ktoré   spory   a iné   právne   veci   vyplývajúce z občianskoprávnych   vzťahov   prejednávajú   a rozhodujú   v zmysle   ustanovenia   §   7 Občianskeho súdneho poriadku v občianskom súdnom konaní.

Z argumentácie sťažovateľa v sťažnosti a z listín, ktoré k nej pripojil, vyplýva, že sa ochrany svojho vlastníckeho práva pred všeobecnými súdmi domáha, a to žalobou podanou na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi 23. decembra 1991, pričom toto konanie vedené pod sp. zn. 4 C 1628/91 nebolo doposiaľ právoplatne skončené.

Ústavný   súd   ako   nezávislý   súdny   orgán   ochrany   ústavnosti   poskytuje   ústavnú ochranu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhodovaním o   sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb len za podmienky, že o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Sťažovateľ sa ochrany svojich práv môže domáhať v občianskom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi pod sp. zn. 4 C 1628/91 a v prípade nespokojnosti s rozhodnutím uvedeného súdu aj využitím opravných prostriedkov v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Ústavný súd preto na prerokovanie sťažnosti sťažovateľa nemá právomoc.

Z vyššie uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol o sťažnosti sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnutím pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. mája 2002