SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 737/2025-16
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov ⬛⬛⬛⬛ , narodenej ⬛⬛⬛⬛,, a ⬛⬛⬛⬛ , narodeného,, zastúpených JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Štúrova 20, Košice, proti uzneseniu Okresnej prokuratúry Prešove č. k. 2 Pv 303/24/7707-40 z 27. mája 2025 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci
1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 10. novembra 2025 domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva na nedotknuteľnosť osoby podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), nebyť podrobený krutému a neľudskému zaobchádzaniu podľa čl. 16 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením okresnej prokuratúry o ich sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa. Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd zrušil napadnuté uznesenie okresnej prokuratúry a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na základe oznámenia sťažovateľa o konflikte 27. marca 2024, ku ktorému malo dôjsť počas verejného zasadnutia obecného zastupiteľstva obce Ľutina, vydal vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru Prešov, odboru kriminálnej polície 12. júna 2024 uznesenie, ktorým začal trestné stíhanie pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. b) Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 a 3 písm. c) Trestného zákona a prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Pri uvedenom incidente boli napadnutí sťažovatelia, ako aj ďalšia osoba a boli im spôsobené zranenia. Trestné oznámenie smerovalo proti dvom konkrétnym osobám, ktoré v procesnom postavení podozrivých využili svoje právo a vo veci odmietli vypovedať. Sťažovatelia v priebehu trestného stíhania predložili vyšetrovateľovi lekárske správy, ktoré preukazovali následky zranení. Zároveň bol do konania pribratý znalec z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia súdneho lekárstva, ako aj znalkyňa z odvetvia psychiatrie na posúdenie otázky, či u sťažovateľky bola zistená duševná porucha, ktorá mohla vzniknúť v príčinnej súvislosti s vyšetrovaným trestným činom.
3. Po vypočutí sťažovateľov a ďalšieho poškodeného, svedkov prítomných pri konflikte a po vyhodnotení znaleckých posudkov vyšetrovateľ uznesením ČVS: ORP-367/1-VYS-PO-2024 zo 6. mája 2025 trestné stíhanie zastavil s odôvodnením, že je nepochybné, že sa nestali skutky, pre ktoré sa vedie trestné stíhanie.
4. Proti uzneseniu vyšetrovateľa podali sťažovatelia a aj ďalší poškodený sťažnosť, o ktorej rozhodla prokurátorka okresnej prokuratúry napadnutým uznesením z 27. mája 2025 tak, že sťažnosť zamietla ako nedôvodnú. Prokurátorka konštatovala, že poškodení nepochybne utrpeli ujmu na zdraví, avšak dokazovaním nebolo preukázané, že ujma bola následkom protiprávneho konania konkrétnej osoby proti poškodeným. Na základe vykonaných dôkazov nie je možné vzniesť obvinenie konkrétnej osobe. Rovnako nie je možné vzniesť obvinenie na základe subjektívnych pocitov poškodených.
5. Sťažovatelia následne podali na Krajskej prokuratúre v Prešove žiadosť o preskúmanie postupu prokurátorky podľa § 210 Trestného poriadku. Upovedomením č. k. 3KPt 245/25/7700-6 z 9. septembra 2025 oznámil prokurátor krajskej prokuratúry, že žiadosť sťažovateľov vyhodnotil podľa jej obsahu ako žiadosť v zmysle čl. 4 písm. b) príkazu generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. 11/2019 z 28. novembra 2019 a nezistil skutočnosti odôvodňujúce potrebu začatia trestného stíhania alebo doplnenia doterajšieho predprípravného konania. Zároveň sťažovateľov poučil, že ak ich prípadné ďalšie podanie nebude obsahovať nové skutočnosti, nebude vybavované a o tejto skutočnosti už sťažovatelia nebudú upovedomení.
II.
Argumentácia sťažovateľov
6. Sťažovatelia ústavnou sťažnosťou napádajú iba napadnuté uznesenie okresnej prokuratúry, proti následnému upovedomeniu krajskej prokuratúry nenamietajú. Zdôrazňujú, že v dôsledku skutku, pre ktorý bolo vedené trestné stíhanie, utrpeli ujmu na zdraví, ktorá v prípade sťažovateľky v dôsledku rozvoja posttraumatickej stresovej poruchy má charakter ťažkej ujmy na zdraví. Ochranu pred takýmito útokmi v podobe efektívneho vyšetrovania je súčasťou práv, ktorých ochranu je povinný poskytnúť štát, a to aj v prípade, ak k zásahu do práva na nedotknuteľnosť osoby dôjde zo strany iných osôb. Sťažovatelia namietajú, že táto ochrana im nebola poskytnutá.
7. Sťažovatelia sú si vedomí toho, že ústavný súd nie je súdom skutkovým, a neočakávajú, že bude prehodnocovať jednotlivé svedecké výpovede. Na druhej strane stane však v prípade zastavenia trestného stíhania sa im definitívne odníma ochrana prostriedkami trestného práva. Preto má byť výsledkom dôsledného vyšetrovania skutku (ktorým došlo k zásahu do nedotknuteľnosti osoby) a rozhodnutím, ktoré zodpovedá základným požiadavkám na rozhodnutie podľa Trestného poriadku a výsledkom postupu súladného s Trestným poriadkom.
III.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
8. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
9. Sťažovatelia napádajú ústavnou sťažnosťou iba uznesenie okresnej prokuratúry. Postup ani upovedomenie krajskej prokuratúry ústavnou sťažnosťou nenapádajú a ani nežiadajú vyslovenie porušenia svojich práv postupom ani upovedomením krajskej prokuratúry.
10. V tejto súvislosti považuje ústavný súd za potrebné uviesť, že poškodený v trestnom konaní má právo žiadosťou podľa § 210 ods. 2 Trestného poriadku namietať nedostatky vo vzťahu k vykonávaniu pôsobnosti dozorového prokurátora v jeho trestnej veci, pričom v právomoci prokurátora bezprostredne nadriadenej prokuratúry je žiadosť preskúmať a jeho povinnosťou je taktiež upovedomiť žiadateľa o výsledku preskúmania žiadosti. V uvedených súvislostiach je žiadosť podľa § 210 ods. 2 Trestného poriadku možné hodnotiť ako právny prostriedok nápravy, ktorý je poškodenému v prípravnom trestnom konaní bezprostredne a priamo dostupný (III. ÚS 657/2024).
11. Tento právny prostriedok sťažovatelia ako poškodení v trestnom konaní využili a žiadosť podľa § 210 Trestného poriadku podali. Žiadosť vyhodnotil prokurátor krajskej prokuratúry (nadriadený prokurátor) ako žiadosť podľa čl. 4 písm. b) príkazu generálneho prokurátora, teda ako žiadosť o preskúmanie zákonnosti v predsúdnom trestnom konaní.
12. Skutočnosť, že krajská prokuratúra nesprávne vyhodnotila žiadosť sťažovateľov ako žiadosť v zmysle príkazu generálneho prokurátora, a nie ako prostriedok poskytnutý § 210 ods. 2 Trestného poriadku, nič nemení na tom, že napadnuté uznesenie okresnej prokuratúry bolo podrobené prieskumu zo strany krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 3KPt 245/25/7700-6. Vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu okresnej prokuratúry tak bol vykonaný vecný prieskum jeho zákonnosti, ktorý vykonal nadriadený prokurátor. O vykonaní tohto prieskumu a jeho výsledku krajská prokuratúra oboznámila sťažovateľov v upovedomení z 9. septembra 2025.
13. Z uvedeného vyplýva, že o porušení základných práv sťažovateľov ústavnou sťažnosťou napadnutým rozhodnutím okresnej prokuratúry bola na základe ich žiadosti oprávnená rozhodovať krajská prokuratúra. Ústavná sťažnosť je tak proti rozhodnutiu okresnej prokuratúry podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde neprípustná. Vzhľadom na to, že ústavnou sťažnosťou je napadnuté iba uznesenie okresnej prokuratúry, ju ústavný súd odmietol ako neprípustnú podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. decembra 2025
Robert Šorl
predseda senátu



