znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 73/2012-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. februára 2012 prerokoval   vyhlásenie   JUDr.   Štefana   Harabina,   predsedu   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky,   o   odmietnutí   sudcov   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   Juraja   Horvátha a Sergeja   Kohuta   pre   ich   predpojatosť   v   rozhodovaní   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. II. ÚS 433/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sudcovia   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   Juraj   Horváth   a   Sergej   Kohut n i e   s ú   vylúčení   z   výkonu   sudcovskej   funkcie   v   konaní   vedenom   Ústavným   súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS 433/2011.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 2. decembra 2011 doručené vyhlásenie JUDr. Štefana Harabina, predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“), o odmietnutí sudcov ústavného súdu Juraja Horvátha (ako   člena   senátu)   a   Sergeja   Kohuta   (ako   predsedu   senátu)   pre   ich   predpojatosť v rozhodovaní vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 433/2011.

Vec bola v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na obdobie od 1. marca 2011 až do 28. februára 2012 (ďalej len „rozvrh práce“) pridelená na prerokovanie a rozhodnutie tretiemu senátu ústavného súdu, pričom sudcom spravodajcom je predseda tohto senátu.

Námietku   predpojatosti   proti   sudcovi   ústavného   súdu   Jurajovi   Horváthovi navrhovateľ odôvodnil takto:

„Zotrvávanie tohto sudcu na Ústavnom súde SR je protiústavným stavom. Žiadny sudca nemôže obliekať sudcovský talár, ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin - a to bez ohľadu na to, že ev. bolo jeho odsúdenie zahladené. Podmienkou pre výkon funkcie   sudcu,   a   tým   viac   pre   výkon   funkcie   sudcu   ústavného   súdu,   musí   byť   nulová tolerancia. Ak to ústavný sudca nechápe, resp. nerešpektuje - zrejme pre výhody plynúce z postavenia   sudcu   ústavného   súdu,   dokumentuje   tým   výraznú   absenciu   profesnej   etiky. Treba odmietnuť, aby taký sudca konal a rozhodoval v akejkoľvek veci, ktorý nerešpektoval ani výzvu pléna Ústavného súdu, aby zvážil svoje zotrvanie vo funkcii a aby odstúpil, lebo zotrvávaním vo funkcii škodí Ústavnému súdu SR.

Odmietavý   postoj   a   kritiku   JUDr.   Horvátha   s   požiadavkou,   aby   vyzliekol   talár a opustil   sudcovské   rady   vyjadril   JUDr.   Štefan   Harabin   predseda   Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky verejne (viackrát bol publikovaný v rôznych médiách...).

Tieto výroky nepochybne vnímal aj JUDr. Horváth a vytvoril si vo vzťahu k JUDr. Štefanovi Harabinovi odmietavý postoj. Nemožno vylúčiť, že ten postoj je až nepriateľský, neprajný.   Takýto   vzťah   ho   však   diskvalifikuje   z   účasti   na   predmetnom   konaní a rozhodovaní.“

Námietku   predpojatosti   proti   sudcovi   ústavného   súdu   Sergejovi   Kohutovi navrhovateľ   odôvodnil   tým,   že „Jeho   predpojatosť   je   daná   tým,   že   v   roku   2003   ako neúspešný kandidát na predsedu Najvyššieho súdu napadol voľbu predsedu najvyššieho súdu na túto funkciu sťažnosťou na Ústavnom súde, o ktorej aj Ústavný súd rozhodoval. Je všeobecne známe, že úspešným účastníkom tejto voľby bol JUDr. Štefan Harabin. Sudca Sergej   Kohút   vyjadril   svoju   predpojatosť   vo   viacerých   veciach   súčasného   predsedu najvyššieho   súdu   ako   účastníka   konania,   kde   mal   tento   sudca   byť   pôvodne   členom senátu...“.

Z uvedených dôvodov navrhovateľ navrhol vylúčiť sudcov ústavného súdu Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta pre ich predpojatosť z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 433/2011.

Sudca ústavného súdu Juraj Horváth vo svojom vyjadrení k námietke predpojatosti zo 14. decembra 2011 uviedol:

«1.   Námietky   týkajúce   sa   „protiústavnosti”   môjho   zotrvania   na   Ústavnom   súde Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) sú prima facie neopodstatnené, veď mám rovnaký mandát na výkon funkcie sudcu ústavného súdu, ako hociktorý iný sudca tohto súdu. Uvedený mandát som získal legitímnym spôsobom v súlade s Ústavou Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava”)   a   so   zákonom   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pričom si dovolím poukázať aj nato, že podmienky získania tohto mandátu dodnes neboli ani v zákone o ústavnom súde ale ani v ústave zmenené (podmienka tzv. nulovej tolerancie dodnes zakotvená nebola). Je pravdou, že sa už v minulosti snažili spochybniť môj mandát sudcu   ústavného   súdu,   avšak   neúspešne   tak   na   ústavnom   súde,   ako   aj   u   prezidenta Slovenskej   republiky,   pričom   jedine   tieto   ústavné   orgány   majú   právo   zaujať   ústavne relevantné   stanovisko   k   danej   záležitosti.   Námietky   predpojatosti   týkajúce   sa „protiústavnosti” môjho zotrvania na ústavnom súde sú z uvedených dôvodov irelevantné.

2. Pokiaľ ide o publikované kritiky JUDr. Štefana Harabina vznesené v rôznych médiách cca pred tromi, štyrmi rokmi, poukazujem na to, že ako sudca ústavného súdu som si vedomý toho, že musím znášať väčšiu intenzitu občianskej a odbornej kritiky, ako iní moji spoluobčania. Slobodu prejavu považujem za jednu z najdôležitejších slobôd, ktorú chcem a aj budem chrániť aj v prípade, ak sa to týka napríklad prejednávania vecí sťažovateľov vyjadrujúcich negatívny postoj k mojej osobe. Vo svojej rozhodovacej činnosti sa riadim ústavou a ústavným sľubom a viem sa vysporiadať aj s prehnane tvrdou kritikou, preto nie sú odôvodnené námietky JUDr. Štefana Harabina týkajúce sa publikovanej kritiky voči mojej osobe.

Prehlasujem, že v predmetnej veci sa necítim byť predpojatý ani pre pomer k veci ani pre pomer k účastníkom konania a ani k právnemu zástupcovi.»

Sudca ústavného súdu Sergej Kohut vo svojom vyjadrení k námietke predpojatosti zo 7. decembra 2011 uviedol:

„Najvyšší súd Slovenskej republiky nebol a nie je účastníkom konania vo veci, preto mu neprislúcha vznášať námietku zaujatosti voči mne ani voči iným sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky. Tam uvedené námietky voči mojej osobe vôbec nesúvisia s vecou a okrem   toho   nemám   žiadny   záujem   na   výsledku   konania,   pretože   účastníkov   konania nepoznám a nemám k nim žiadny vzťah, preto vznesená námietka nie je dôvodná.“

II.

Podľa   § 27 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   sudca   je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci,   k   účastníkom   konania   alebo   k   ich   zástupcom   možno   mať   pochybnosti   o   jeho nepredpojatosti.

Podľa   § 28 ods.   1 zákona o ústavnom   súde účastník konania môže vyhlásiť,   že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho   pojednávania,   môže   ju   účastník   konania   vyhlásiť   bez   zbytočného   odkladu. Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje.

Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu,   o   vylúčení   sudcu   pre   predpojatosť   rozhodne   iný   senát;   odmietnutý   člen   senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhoduje tretí senát, ak ide o sudcov druhého senátu.

Z   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   existenciu   nestrannosti   sudcu   treba posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania   konkrétneho   sudcu   v   danej   veci,   a   tiež   podľa   objektívneho   hľadiska,   teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00).

Obsahom   práva   na   nestranný   súd   je,   aby   rozhodnutie   v   konkrétnej   veci   bolo výsledkom   konania nestranného súdu,   čo   znamená, že   súd   musí   každú   vec   prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal   a   objektívne   posúdil   všetky   skutočnosti   závažné   pre   rozhodnutie   vo   veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).

Konanie vedené ústavným súdom sp. zn. II. ÚS 433/2011 sa týka sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky spoločnosti B., spol. s r. o., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv a slobôd (okrem iného aj) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 5 Cdo 2/2011-546 z 19. apríla 2011.

Námietka   predpojatosti   vznesená   navrhovateľom   je   v   podstate   založená   na negatívnom vzťahu (resp. postoji) sudcov ústavného súdu k navrhovateľovi ako fyzickej osobe   a   zároveň   aj   predsedovi   najvyššieho   súdu,   a   to   vzhľadom   na   ním   prezentované negatívne vyjadrenia k osobe sudcu ústavného súdu Juraja Horvátha, ako aj na neúspešnú kandidatúru   sudcu   ústavného   súdu   Sergeja   Kohuta   na   post   predsedu   najvyššieho   súdu v roku 2003, ktorý túto voľbu napadol sťažnosťou podanou ústavnému súdu.

Obaja   sudcovia   ústavného   súdu   považujú   uvedenú   námietku   za   neopodstatnenú a v predmetnej   veci   sa   necítia   byť   predpojatí   ani   pre   pomer   k   veci,   ani   pre   pomer k účastníkom, resp. k ich zástupcom.

Po   preskúmaní   vyhlásenia   navrhovateľa   senát   ústavného   súdu   nezistil   také skutočnosti,   ktoré   by   podľa   §   27   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   viedli   k   vylúčeniu uvedených sudcov z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci.

Námietka predpojatosti vznesená navrhovateľom nie je založená na skutočnostiach zakladajúcich   pomer sudcov   ústavného súdu   k veci,   k účastníkom konania alebo k ich zástupcom podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Dôvodom   na   vylúčenie   sudcov   ústavného   súdu   z prerokúvania   a   rozhodovania vo veci nie je skutočnosť, že navrhovateľ nesúhlasí s tým, aby rozhodovali o jeho veci.

Ústavný súd venuje pozornosť konaniu o námietkach, aby zabezpečil riadny chod rozhodovania v jemu zverených agendách. Pritom s osobitnou starostlivosťou dbá o to, aby nedošlo k znefunkčneniu súdu a príliš formalistickému posudzovaniu, ktoré by k takémuto znefunkčneniu   mohlo   smerovať.   Ústavný   súd   sa   zaoberal   aj   postavením   predsedu najvyššieho súdu ako orgánu štátnej správy súdu v konaní pred ústavným súdom vo veciach individuálnych sťažností.

Na   základe   uvedeného   senát   ústavného   súdu   dospel   k   záveru,   že   námietka predpojatosti vznesená navrhovateľom netvorí u sudcov ústavného súdu Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta zákonnú prekážku pre nezávislý a nestranný výkon sudcovskej funkcie v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 433/2011.

III.

U sudcu   Juraja   Horvátha   v minulosti   už   senát   ústavného   súdu   rozhodol,   že   je vylúčený z konaní. Následne však plénum ústavnému súdu na základe námietky totožného sťažovateľa preskúmalo vznesenú námietku totožného obsahu a rozhodlo o tom, že sudca Juraj Horváth nie je vylúčený z rozhodovania vo veciach, ktoré sú zverené plénu ústavného súdu. Toto rozhodnutie ako väčšinový názor pléna ústavného súdu musel vziať senát do úvahy pri svojom rozhodovaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. februára 2012