znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 73/2010-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. februára 2010 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. J., maloletej A. J. a maloletej P. J., zastúpených zákonnou zástupkyňou JUDr. J. J., T., všetkých právne zastúpených advokátom Mgr. M. B., T., vo veci namietaného porušenia ich základných práv na zachovanie ľudskej dôstojnosti podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 19 Dohovoru o právach dieťaťa,   základných   práv   na   súdnu   a   inú   právnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva na zákaz neľudského a ponižujúceho zaobchádzania podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva na rešpektovanie ich súkromného života podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupmi a uzneseniami Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trenčín sp. zn. ČVS: ORP-977/OEK-TN-2008 z 27. augusta 2008 o pribratí znalca, Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva   Policajného   zboru   Prievidza,   Okresnej   prokuratúry   Trenčín   a   Okresnej prokuratúry   Trnava,   Krajskej   prokuratúry   v Trenčíne,   Krajskej   prokuratúry   v   Trnave   a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, uzneseniami Okresného súdu Trenčín sp. zn. 0   Tp   917/2008 z 18.   septembra 2008 a sp.   zn. 0 Tp 919/2008 z 19.   septembra   2008, uzneseniami Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5 Tpo/19/2009 z 21. apríla 2009 a sp. zn. 3 Tpo 10/2009 z 21. mája 2009, ako aj uzneseniami Okresného súdu Prievidza sp. zn. 0 Tp 169/2009 z 23. novembra 2009 a sp. zn. 0 Tp 171/2009 z 1. decembra 2009, ktorými bol maloletým sťažovateľkám ustanovený opatrovník, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. J. J., maloletej A. J. a maloletej P. J.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. januára 2010   doručená   sťažnosť   JUDr.   J.   J.,   maloletej   A.   J.   a   maloletej   P.   J.   (ďalej   len „sťažovateľky“   alebo   aj   „sťažovateľka“   a   „maloleté   sťažovateľky“),   ktorou   namietajú porušenie svojich základných práv na zachovanie ľudskej dôstojnosti podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 19 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len „dohovor o právach dieťaťa“), základných práv na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na zákaz neľudského a ponižujúceho zaobchádzania podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na rešpektovanie ich súkromného života podľa čl. 8 dohovoru, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru   postupmi   a   uzneseniami   Úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície   Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trenčín (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) sp. zn. ČVS: ORP-977/0EK-TN-2008 z 27. augusta 2008 o pribratí znalca a Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Prievidza, Okresnej prokuratúry Trenčín a Okresnej   prokuratúry Trnava (ďalej aj „okresná prokuratúra“), Krajskej   prokuratúry v Trenčíne   a Krajskej   prokuratúry   v   Trnave (ďalej len „krajská prokuratúra“),   Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“), ktoré konali o jej trestnom   oznámení   nezákonne   a   so   zbytočnými   prieťahmi,   uznesením   Okresného   súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 0 Tp 917/2008 z 18. septembra 2008 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) sp. zn. 5 Tpo/19/2009 z 21. apríla   2009   a   uznesením   okresného   súdu   sp.   zn.   0 Tp 919/2008   z   19.   septembra   2008 v spojení   s   uznesením   krajského   súdu   sp.   zn.   3 Tpo 10/2009   z   21.   mája   2009,   ako   aj uzneseniami Okresného súdu Prievidza sp. zn. 0 Tp 169/2009 z 23. novembra 2009 a sp. zn. 0 Tp 171/2009 z 1. decembra 2009, ktorými bol maloletým sťažovateľkám ustanovený opatrovník.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka ako zákonná zástupkyňa maloletých   ako   oznamovateľka   26.   júna   2008   podala   na   okresnom   riaditeľstve   trestné oznámenia   pre „podozrenie   zo   spáchania   zločinu   týrania   blízkej   osoby“,   resp.   „pre podozrenie   zo   spáchania   prečinu   ohrozovania   mravnej   výchovy   mládeže“,   na   otca maloletých sťažovateliek.

Okresné riaditeľstvo podaním z 23. júla 2008 oznámilo sťažovateľke skutočnosť, že vo veci jej trestného oznámenia bolo začaté trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby. Sťažovateľka bola následne 11. augusta 2008 vypočutá, o čom bola spísaná zápisnica,   súčasne   vyšetrovateľke   okresného   riaditeľstva   predložila   znalecký   posudok znalkyne z odboru psychológie.

Uznesením z 27. augusta 2008 okresné riaditeľstvo pribralo do konania ďalšieho znalca z tohto odboru. Právny zástupca sťažovateľky podal 5. septembra 2008 sťažnosť proti   pribratiu   nového   znalca   do   konania   a   vzniesol   aj   námietku   zaujatosti   proti vyšetrovateľke okresného riaditeľstva.

Dňa   4.   septembra   2008   podala   sťažovateľka   žiadosť   o   preskúmanie   postupu vyšetrovateľky okresnej prokuratúre a návrh na pridelenie veci inému vyšetrovateľovi, ktorá jej podaním zo 16. septembra 2008 oznámila, že nie je dôvod na postúpenie veci inému vyšetrovateľovi, pretože vyšetrovateľka „vykonáva procesné úkony plynule a v súlade s Trestným   poriadkom.   V   jej postupe   nebolo zistené porušenie Vašich   zákonných   práv.“. Súčasne   jej   uznesením   zo   17.   septembra   2009   oznámila,   že   zamieta   jej   sťažnosť   proti uzneseniu vyšetrovateľky z 27. augusta 2008, ktorým bol pribratý ďalší znalec z odboru psychológie.

Okresný   súd   uzneseniami   z   18.   a   19.   septembra   2008   ustanovil   maloletým sťažovateľkám   za opatrovníka   Úrad   práce,   sociálnych   vecí   a   rodiny   v   Trenčíne,   odbor sociálnych vecí (ďalej len „úrad práce“), z dôvodu „kolízie záujmov“ medzi „zákonnými zástupcami“ a poškodenými (maloletými sťažovateľkami).

Uznesením z 10. septembra 2008 okresné riaditeľstvo nevylúčilo vyšetrovateľku z vykonávania   úkonov   trestného   konania.   Proti   tomuto   uzneseniu   podal   právny   zástupca sťažovateľky v prvom rade sťažnosť 22. septembra 2008, ktorá bola zamietnutá uznesením okresného riaditeľstva   z 2. októbra   2008. Dňa 26. septembra 2008 jej právny zástupca žiadal krajskú prokuratúru o preskúmanie postupu okresnej prokuratúry a vzniesol námietku zaujatosti proti dozorujúcej prokurátorke.

Dňa 20. októbra 2008 krajská prokuratúra oznámila sťažovateľke (napriek tomu, že v konaní zatiaľ nemá procesné postavenie poškodenej), že postup okresnej prokuratúry bol v   súlade   s   Trestným   poriadkom   a   súčasne   na   základe   vznesenej   námietky   zaujatosti samostatným   uznesením   z   toho   istého   dňa   odňala   trestnú   vec   okresnej   prokuratúre a prikázala ju Okresnej prokuratúre Prievidza.

Dňa 27. októbra 2008 právny zástupca sťažovateľky podal generálnej prokuratúre „návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia podľa § 363 ods. 1 Tr. poriadku“.

Podaním zo 4. decembra 2008 generálna prokuratúra právnemu zástupcovi oznámila, že jeho podania z 26. septembra a 27. októbra 2008 odložila ako neopodstatnené.

Uznesením z 10. januára 2009 sp. zn. 2 Pv 1325/08 Okresná prokuratúra Trnava zrušila uznesenie vyšetrovateľky okresného riaditeľstva z 27. augusta 2008, ktorým pribrala do konania nového znalca.

Dňa   13.   januára   2009   podala   sťažovateľka   na   Krajskej   prokuratúre   v   Trnave „Oznámenie   ďalších   skutočností,   doloženie   dôkazov   a   opätovný   návrh   na   doplnenie vyšetrovania“.

Podaniami z 23. januára 2009 právny zástupca požiadal okresný súd o doručenie uznesení okresného súdu z 18. a 19. septembra 2009, pretože sťažovateľke ako zákonnej zástupkyni poškodených maloletých neboli dosiaľ doručené.

Podaním z 29. januára 2009 Okresná prokuratúra Trnava sťažovateľke oznámila, že nezistila žiadne porušenia zákona, až na to, že sa stotožnila s jej názorom, že nemal byť do konania pribratý nový znalec, toto uznesenie z 27. augusta 2008 aj zrušila.

Podaním   z   12.   februára   2009   Úrad   justičnej   a kriminálnej   polície   Okresného riaditeľstva Policajného zboru Prievidza sťažovateľke oznámilo, že 4. februára 2009 bolo začaté trestné stíhanie pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže.

Dňa 11. februára 2009 podala proti uzneseniam okresného súdu z 18. a 19. septembra 2009 o ustanovení opatrovníkov maloletým sťažovateľkám sťažnosti.

Generálna   prokuratúra   po   preskúmaní   uznesenia   Okresnej   prokuratúry   Trnava z dôvodu porušenia zákona (Trestného poriadku) zrušila uznesením z 13. marca 2009 sp. zn. XV/2   Pz   24/09   jej   uznesenie   z   10.   januára   2009   a   uznesenie   okresného   riaditeľstva z 9. februára 2009, čím pôvodné uznesenie o pribratí nového znalca z 27. augusta 2008 zostalo v platnosti.

Dňa   11.   mája   2009   podala   sťažovateľka   sťažnosť   na   konanie   úradu   práce   (ako opatrovníka)   Ústrediu   práce,   sociálnych   vecí   a   rodiny   v   Bratislave   a   vniesla   námietku zaujatosti proti nemu.

Uznesením   sp.   zn.   3   Tpo   10/2009   Krajský   súd   v   Trnave   zamietol   sťažnosť sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu z 19. septembra 2008 sp. zn. 0 Tp 919/2008.Podaním z 3. júna 2009 sťažovateľka žiadala Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Prievidza,   aby „bolo   dôsledne   akceptované   moje   procesné   postavenie   poškodenej“, a 3. júna 2009 podala na okresnom riaditeľstve „podnet na rozhodnutie o vylúčení znalca“, na ktorý jej 17. júla 2009 odpovedala Krajská prokuratúra v Trnave. Sťažovateľka podala na okresnom   riaditeľstve   a   krajskej   prokuratúre   23.   júla   2009 „opätovný   návrh   na doplnenie dokazovania, doloženie ďalšieho znaleckého posudku“.

Dňa 11.   augusta   2009   podala   na „Prezídiu   Policajného   zboru,   úrade   boja   proti korupcii v Nitre podnet na začatie trestného stíhania“ (ďalej len „prezídium Policajného zboru“) a 25. augusta 2009 na generálnej prokuratúre „Podnet na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí   v trestnej veci týrania   blízkej   a   zverenej   osoby a v trestnej veci ohrozovania mravnej výchovy mládeže, veci vedených t. č. na Okresnom riaditeľstve PZ, Úrade   justičnej   a   kriminálnej   polície   Prievidza   pod   ČVS:   ORP-23/OVK-PD-2009, dozorujúcou prokuratúrou vo veci je t. č. Krajská prokuratúra v Trnave“ a 3. septembra 2009 doplnenie tohto podnetu.

Generálna prokuratúra podaním č. k. IV/1 GPt 528/08-32 z 23. októbra 2009 jej podania vyhodnotila ako opakovaný podnet a v odpovedi uznala jej podnet ako čiastočne dôvodný,   pričom   uviedla,   že   prijme „príslušné   opatrenia   vo   vzťahu   k   prokuratúre   na zabezpečenie   ďalšieho   postupu   v   záujme   odstránenia   akýchkoľvek   pochybností   o nezaujatosti a zákonnosti konania orgánmi činným v trestnom konaní“.

Krajská prokuratúra v Trnave podaniami z 3. novembra 2009 navrhla sudcovi pre prípravné   konanie   Okresného   súdu   Prievidza,   aby   ustanovil   za   opatrovníka   maloletým sťažovateľkám v ich trestnej veci kolízneho opatrovníka, ktorému Okresný súd Prievidza vyhovel uzneseniami sp. zn. 0 Tp 169/2008 z 23. novembra 2009 a sp. zn. 0 Tp 171/2008 z 1. decembra 2009.

Proti citovaným uzneseniam podal 9. decembra 2009 a 15. decembra 2009 právny zástupca sťažovateľky sťažnosti na Okresnom súde Prievidza.

Sťažovateľky   v sťažnosti   v   závere žiadajú   ústavný   súd,   aby po preskúmaní veci rozhodol týmto nálezom:

„1. nedodržaním postupu podľa § 197, 198 alebo 199 Trestného poriadku, Okresným riaditeľstvom   Policajného   zboru   a   Úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície   Trenčín   a Prievidza pre trestný čin sexuálneho zneužívania mal. A. J., voči podozrivému JUDr. A. J., bolo porušené právo sťažovateliek v 1. a 2. rade na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1, Dohovoru a čl. 3 a 8 Dohovoru   (zákaz   neľudského   a   ponižujúceho   zaobchádzania   a   právo   na   rešpektovanie súkromného života).

2. zrušil nezákonné uznesenie č. k. 0 TP/917/2008-3 zo dňa 18. 9. 2008 v spojení s uznesením č. k. 5 Tpo/19/2009-42 zo dňa 21. 4. 2009 a uznesenie 0 Tp/919/2008-3 zo dňa 19. 9. 2008 v spojení s uznesením č. k. 3 Tpo 10/2009-46 zo dňa 21. 5. 2009, a taktiež uznesenie 0 Tp 171/2009-4 zo dňa 1. 12. 2009 a uznesenie 0 Tp 169/2009-4 zo dňa 23. 11. 2009   o   ustanovení   opatrovníkov   mal.   deťom   P.   a A.   J.   a   zároveň,   že   ustanovením nezákonných opatrovníkov mal. deťom bola sťažovateľke v 1. rade odňatá faktická možnosť konať pred súdom, uplatňovať práva v mene svojich maloletých detí a tým jej bolo porušené právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

3. inými úkonmi dozorujúcej prokurátorky, konkrétne odôvodnením uznesenia 1 KPt 1245/2008-15 zo dňa 20. 10. 2008, a následným odmietnutím poskytovať ďalšie informácie v trestnom konaní vedenom v súčasnosti pod ČVS: ORP-23/OVK-PD-2009, keď došlo k sťažovateľkinmu odňatiu postavenia poškodenej, došlo k porušeniu práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva   na   spravodlivý   proces v zmysle   čl.   46   Ústavy   a   čl.   6   ods.   1 Dohovoru v podobe porušenia princípu kontradiktórnosti, porušenia zásady rovnosti zbraní a právo byť informovaný o svojej veci.

4. zrušuje uznesenie č. k. ČVS: ORP 977/OEK-TN-2008 zo dňa 27. 8. 2008 o pribratí znalca z dôvodu porušenia práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti v zmysle čl. 19 ods. 1, Ústavy SR v spojení s čl. 3 Dohovoru a čl. 19 Dohovoru o právach dieťaťa.

5. Základné právo sťažovateliek v 2. a v 3. rade na účinný opravný prostriedok podľa čl.   13   Dohovoru,   bolo   nezákonným   rozhodnutím   OP   Trenčín   2   Pv   648/08-11,   keď   sa nevysporiadala s námietkou osoby znalca PhDr. S., porušené.

Ústavný súd prikazuje Okresnému riaditeľstvu PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície   Prievidza   vo   veci   konať   tak,   aby   rešpektovalo   ústavné   práva   a   ľudské   práva a základné slobody.

6.   Základné   právo   sťažovateliek   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy a čl. 6 Dohovoru postupom Okresných riaditeľstiev PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície Trenčín a Prievidza, Okresnej prokuratúry Trenčín a Trnava, Krajskej   prokuratúry   Trenčín   a   Trnava,   Generálnej   prokuratúry   SR,   Okresného   súdu Trenčín a Krajského súdu v Trnave porušené bolo.

7. Ústavný súd priznáva primerané finančné zadosťučinenie sťažovateľkám v 1., 2., a 3. rade, každej po 5 000 Eur, za porušenie práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy, práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy v spojení s čl. 19. Dohovoru o právach dieťaťa, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru, práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru, práva na zákaz neľudského a ponižujúceho zaobchádzania podľa čl. 3 Dohovoru.

8. Sťažovateľke v 1., 2. a 3. rade sa priznáva náhrada trov konania.“

Súčasne   žiadajú,   aby   pri   zverejnení   rozhodnutia   ústavného   súdu   ich   mená a priezviská boli nahradené iniciálkami.

II.

Ústavný   súd   je   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   oprávnený   konať   o   sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom   súde.   Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na prerokovanie   ktorých   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označili sťažovatelia, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať   tú,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00, I. ÚS 56/03, IV. ÚS 66/02).

Predmetom sťažnosti sťažovateliek je tvrdené porušenie ich základných práv podľa čl. 19 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 19 dohovoru o právach dieťaťa, podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 3, čl. 6 ods. 1, čl. 8 a čl. 13 dohovoru. K porušeniu sťažovateľkami   označených   práv   malo   dôjsť   tým,   že   okresné   riaditeľstvá   a   orgány prokuratúry Slovenskej   republiky (okresné prokuratúry, krajské prokuratúry a generálna prokuratúra), ako aj všeobecné súdy pri rozhodovaní o ustanovení opatrovníkov maloletým sťažovateľkám vo veci jej oznámenia o podozrení zo spáchania trestného činu bývalým manželom   voči   jej   deťom   nekonali   v   súlade   so   zákonom   (Trestným   poriadkom)   a   so zbytočnými prieťahmi.

Podľa čl.19 ods. 1 ústavy každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom...

Podľa čl. 3 dohovoru nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

Podľa čl. 19 ods. 1 dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia všetky potrebné zákonodarné, správne, sociálne a výchovné opatrenia na ochranu   detí   pred   akýmkoľvek   telesným   alebo   duševným   násilím,   urážaním   alebo zneužívaním,   včítane   sexuálneho   zneužívania,   zanedbávaním   alebo   nedbanlivým zaobchádzaním,   trýznením   alebo   vykorisťovaním   počas   doby,   keď   sú   v   starostlivosti jedného   alebo   oboch   rodičov,   zákonných   zástupcov   alebo   akýchkoľvek   iných   osôb starajúcich sa o dieťa.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že k porušeniu označených práv jednotlivými orgánmi   činnými v   trestnom   konaní a   všeobecnými   súdmi   malo dôjsť   a   dochádzať od 11. augusta 2008, keď bola sťažovateľka vypočutá, až do decembra 2009, keď boli ňou podané sťažnosti 9., resp. 15. decembra 2009 proti uzneseniam Okresného súdu Prievidza o ustanovení opatrovníka maloletým sťažovateľkám. K zásahom do ich práv malo dôjsť jednak ich nezákonnými postupmi, ale aj uzneseniami, ktoré boli týmito orgánmi vydané či pri ustanovovaní opatrovníka maloletým sťažovateľkám (všeobecnými súdmi) alebo pribratí znalca do   konania (27.   augusta 2008)   okresným riaditeľstvom   a následne oznámeniami a uzneseniami orgánov prokuratúr Slovenskej republiky. Námietky sťažovateľky smerovali k   tomu,   že   orgány   činné   v   trestnom   konaní   jej   tiež   nepriznali   postavenie   poškodenej v trestnom konaní.

Sťažovateľky tiež uvádzajú, že „napriek predloženému znaleckému posudku, trestné stíhanie pre t. č. sexuálneho zneužívania doposiaľ nebolo začaté“ a i keď akceptujú, že na začatie trestného stíhania nie je právny nárok, avšak podľa nich nevydaním rozhodnutia dochádza k porušeniu zásady zákazu „denegatio justitiae“, čo je neprípustné.

Sťažovateľka tvrdí, že v ich trestnej veci je zachovaná lehota na podanie sťažnosti ústavnému   súdu „práve   preto,   že   nie   je   možné   konkretizovať   dátum,   kedy   došlo   k poslednému zásahu a kedy sa mohla o ňom dozvedieť“. Postup orgánov činných v trestnom konaní   je   chaotický   a zmätočný,   a   keďže   nemieni   žiť   ďalej   v   stave   právnej   neistoty (v dôsledku   tohto   konania   nie   je   jasné   ani   jej   postavenie   v   trestnom   konaní),   podala ústavnému súdu sťažnosť.

1.   Tú   časť   sťažnosti,   v   ktorej   sťažovateľky   namietali porušenie   základných   práv podľa čl. 19 ods. 1 ústavy, čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 3, čl. 8 a čl. 13 dohovoru, ako   aj   podľa   čl.   19   dohovoru   o   právach   dieťaťa   v   konaniach   vedených   pred   orgánmi činnými   v   trestnom   konaní   (okresné   riaditeľstvá   a   orgány   prokuratúry)   na   základe oznámenia podozrenia zo spáchania trestných činov sťažovateľkou, ústavný súd odmietol ako podanú oneskorene.

Vychádzajúc z petitu sťažnosti (ktorým je ústavný súd viazaný podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde) ústavný súd konštatuje, že sťažnosť v časti, v ktorej sťažovateľky namietajú porušenie označených práv podľa ústavy, dohovoru a dohovoru o právach dieťaťa postupmi a rozhodnutiami okresného súdu sp. zn. 0 Tp 917/2008 z 18. septembra 2008 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 5 Tpo/19/2009 z 21. apríla 2009 a sp. zn. 0 Tp 919/2008   z   19.   septembra   2008   v   spojení   s   uznesením   krajského   súdu   sp.   zn. 3 Tpo 10/2009 z 21. mája 2009, je podaná oneskorene.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný   súd   pripomína,   že   sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať za časovo   neobmedzený   právny   prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd (napr. I. ÚS   33/02,   II.   ÚS   29/02,   III.   ÚS   55/02,   IV.   ÚS   20/02).   Jednou   zo   zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

Ako vyplýva zo sťažnosti, sťažovateľky sa dozvedeli o rozhodnutiach okresného súdu z 18. a 19. septembra 2009 vo februári 2009, keď sťažovateľka podala sťažnosti proti namietaným rozhodnutiam všeobecných súdov na odvolacom súde.

Krajský súd rozhodol o sťažnostiach sťažovateľky 21. apríla a 21. mája 2009 a o jeho rozhodnutiach sa nepochybne hneď dozvedela, pretože tieto následne opísala vo svojom podnete z 11. augusta 2009 adresovanom prezídiu Policajného zboru.

Sťažovateľka doručila sťažnosť ústavnému súdu až 29. januára 2010, teda zjavne po zákonom ustanovenej lehote na jej podanie.

Obdobne ústavný súd konštatuje, že sťažnosť je oneskorene podaná aj vo vzťahu k uzneseniu   okresného   riaditeľstva   sp.   zn.   ČVS:   ORP-977/0EK-TN-2008   z   27.   augusta 2008 (o pribratí znalca do konania) a uzneseniam okresnej prokuratúry č. k. 2 Pv 648/08-11 zo 17. septembra 2008, krajskej prokuratúry sp. zn. 1 KPt 1245/2008 z 20. októbra 2008 i generálnej prokuratúry, ktoré sa zaoberali podnetmi sťažovateľky na nezákonnosť postupu vyšetrovateľky   okresného   riaditeľstva,   pretože   naposledy   sa   opakovaným   podnetom sťažovateľky zaoberala generálna prokuratúra 23. októbra 2009, ktorá prijala opatrenia v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 GPt 528/08 „na zabezpečenie ďalšieho postupu v záujme odstránenia akýchkoľvek pochybností o nezaujatosti a zákonnosti konania orgánmi činnými v trestnom konaní“. Oznámenie bolo zaslané generálnou prokuratúrou sťažovateľke už 29. októbra 2009.

Vzhľadom   na   túto   skutočnosť   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľky   v   tejto   časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene (bez toho, aby sa   zaoberal   opodstatnenosťou   námietok   sťažovateliek),   pretože   nemohol   akceptovať   jej názor, že dvojmesačná lehota v jej prípade je zachovaná, keďže ide o zmätočné konanie ako celok „a že nie je možné konkretizovať dátum, kedy došlo k poslednému zásahu a kedy sa mohla o ňom dozvedieť“.

2.   Čo   sa   týka   tej   časti   sťažnosti,   ktorou   sťažovateľka   namieta   porušenie   svojich označených práv podľa čl. 19 ods. 1 ústavy, čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 3, čl. 8 a čl. 13 dohovoru, ako aj podľa čl. 19 dohovoru o právach dieťaťa uzneseniami Okresného súdu Prievidza   sp. zn. 0 Tp 169/2009 z 23. novembra 2009 a sp. zn. 0 Tp 171/2009 z 1. decembra 2009, ktorými bol maloletým sťažovateľkám ustanovený opatrovník, ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv alebo slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd   teda   nezakladá   automaticky   aj   právomoc   ústavného   súdu   na   konanie   o   nich. Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd občana je okrem iného aj opravný prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu k tomu základnému   právu   alebo   slobode,   porušenie   ktorých   sa   namieta,   a   ktorý   jej   umožňuje odstrániť   ten   stav,   v   ktorom   vidí   porušenie   svojho   základného   práva   alebo   slobody (I. ÚS 118/04).

Ústavný   súd   zistil,   že   v   čase,   keď   sa   sťažovateľka   domáhala   ochrany   svojich základných práv pred citovanými uzneseniami Okresného súdu Prievidza na ústavnom súde, o   jej   sťažnostiach   proti   citovaným   rozhodnutiam   prvostupňového   súdu   ešte   nerozhodol odvolací súd, ktorému ich zaslal Okresný súd Prievidza na rozhodnutie 12. januára 2010.

Vo   vzťahu   k   rozhodnutiam   Okresného   súdu   Prievidza   ako   súdu   prvého   stupňa sťažovateľka teda využila zákonnú možnosť a obrátila sa na odvolací súd, ktorý na základe opravného   prostriedku   bude   vo   veci   konať   a   rozhodovať.   Právo   odvolacieho   súdu preskúmať   na   základe   podaných   sťažností   uznesenia   Okresného   súdu   Prievidza,   a poskytnúť   tak   ochranu   sťažovateľkiným   právam   vylučuje   právomoc   ústavného   súdu bezprostredne preskúmavať prvostupňové rozhodnutie všeobecného súdu v ich veci.

Vzhľadom na uvedené bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť pre nedostatok právomoci   ústavného   súdu   na   jej   prerokovanie   (obdobne   napr.   m.   m.   IV.   ÚS   405/04, III. ÚS 133/05, III. ÚS 208/08).

Ústavný   súd   k   tomu   navyše   poznamenáva,   že   pokiaľ   sťažovateľka   tvrdí,   že   je poškodená v trestnom konaní, nič jej nebráni, aby svoj nárok uplatnila v občianskoprávnom konaní pred všeobecným súdom, čo je okolnosť, ktorá vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ods. 1 ústavy vylučuje tiež právomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o uplatnených námietkach porušenia označených základných práv.

Z   tohto   dôvodu   ústavný   súd   sťažnosť   v   tejto   časti   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

3. Tú časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľky namietali porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) postupmi okresného riaditeľstva, resp. orgánov prokuratúry, okresného súdu, ako aj krajského súdu, ústavný súd odmietol   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť v tejto časti neobsahuje jasný návrh rozhodnutia vo veci samej (petit), ktorého vydania sa sťažovateľky od ústavného súdu domáhajú (§ 20 ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde),   vymedzený   presne,   určito   a   zrozumiteľne   a   takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci. Formulácia   návrhu   na   rozhodnutie   vo   veci   samej   je   neúplná   a   nezrozumiteľná,   keďže neobsahuje najmä konkrétne opatrenie smerujúce k náprave porušenia ústavnosti v súlade s čl.   127   ústavy   a   §   56   zákona   o   ústavnom   súde   (petit   neobsahuje   presné   označenie porušovateľov práv a označenie konaní, v ktorých došlo k porušeniu ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru).

Ústavný   súd   pripomína,   že   taký   rozsah   nedostatkov   zákonom   predpísaných náležitostí,   aký   vyplýva   z   podania   sťažovateľky,   nie   je   povinný   odstraňovať z   úradnej povinnosti.   Na   taký   postup slúži inštitút   povinného   právneho zastúpenia v   konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje   nedostatok   zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 194/09).

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.   455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších predpisov   advokát   je   povinný   pri   výkone   advokácie   dôsledne   využívať   všetky   právne prostriedky a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom   ustanovené   náležitosti   úkonov,   ktorými   začína konanie pred ústavným súdom (obdobne II. ÚS 117/05). Sťažovateľky v tejto časti sťažnosti neuviedli úplný, jasný a zrozumiteľný návrh na rozhodnutie vo veci samej (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde), ktorým je ústavný súd v rámci konania o sťažnosti viazaný. V návrhu na rozhodnutie (v petite v bode 6) a tiež ani v odôvodnení ich sťažnosti na strane 11 v bode 6 nie je uvedené, v ktorom konaní okresné riaditeľstvá, okresná prokuratúra, krajská prokuratúra, generálna prokuratúra, okresný súd a krajský súd porušili ich základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. II. ÚS 265/04).

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateliek odmietol ich sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. To však neznamená, že ústavný súd sa   už   v   budúcnosti   nebude   môcť   zaoberať   prípadným   porušením   základného   práva sťažovateliek podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v uvedenej veci, avšak len pri splnení všetkých zákonných predpokladov a náležitostí návrhu na začatie konania pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. februára 2010