znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 73/08-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. marca 2008 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., D., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 20/06 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 16 Nc 5/03) v období od vydania nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 172/06-46 z 23. augusta 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B.   o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 31. januára 2008 doručená sťažnosť J. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 20/06 (pôvodne vedenom pod sp.   zn.   16   Nc   5/03) „o   náhradu   mzdy   pre   nezaradenie   do pracovného   pomeru   (...)“ v období od vydania nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 172/06-46 z 23. augusta 2007. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že ústavný súd už v tejto veci rozhodoval nálezom   sp.   zn.   III.   ÚS   172/06   z 23.   augusta   2007,   ktorým   vyslovil   porušenie   jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľovi však nepriznal primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa sťažovateľa napriek nálezu ústavného súdu, v ktorom vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 20/06 a okresnému súdu prikázal   vo   veci   konať bez zbytočných   prieťahov,   a jeho   sťažnosti   z   27.   októbra   2007 na zbytočné prieťahy okresný súd naďalej nekoná, neuskutočnilo sa žiadne pojednávanie, a preto sťažovateľ opakovane podáva ústavnému súdu sťažnosť, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Súčasne žiada o ustanovenie právneho zástupcu na konanie o jeho sťažnosti na ústavnom súde.

Sťažovateľ sa domnieva, že k zbytočným prieťahom po vydaní nálezu ústavného súdu dochádza aj z dôvodu, že „Súd dňa 31. júla 2007 ustanovil mi ďalšieho právneho zástupcu pre nespôsobilosť a konanie v môj neprospech predošlého zástupcu, ale až 21. 9. 2007, čiže po troch mesiacoch od ustanovenia ho vyzval, aby opravil zmenený petit a dňa 8. októbra 2007 súd vyzval právneho zástupcu o spresnenie môjho petitu ako navrhovateľa zo dňa 1. decembra 2007. Nič nebránilo konajúcemu sudcovi alebo vyššiemu úradníkovi konajúcemu   v   zastúpení   súdu   všetky   spomenuté   výzvy,   dovedna   dve,   poslať   môjmu právnemu zástupcovi na upravenie v deň, keď bol za právneho zástupcovi ustanovený (...)“. Od   vynesenia   rozhodnutia   ústavného   súdu   s   nálezom   zo   dňa   23.   augusta   2007 uplynulo ďalších takmer päť mesiacov, ale súd vo veci 16 C 20/2006, skôr 16 Nc 5/03 doposiaľ nevytýčil pojednávanie a vo veci nerozhodol. Nejde o lehotu v nekonaní krátku najmä, keď je nezvratný fakt, že žaloba v tejto veci bola podaná dňa 6. augusta 2003“.Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   žiadal,   aby   ústavný   súd   v náleze vyslovil, že postupom okresného súdu v predmetnom konaní bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal okresnému   súdu   konať   a   zaplatiť   mu   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 200 000 Sk.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak   namietaným   postupom   orgánu   verejnej   moci   (v   tomto   prípade   okresného   súdu v občianskoprávnom   konaní)   nemohlo   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva,   ktoré označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená   situácia   alebo   stav   takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú   (III.   ÚS   263/03, IV. ÚS 16/04, II. ÚS 20/05, II. ÚS 98/06).

Ústavný súd konštatuje, že v danom prípade sa sťažovateľ obrátil na ústavný súd so sťažnosťou na prieťahy v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 16 C 20/2006 už po 5 mesiacoch od vydania nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 172/06 z 23. augusta 2007, v ktorom ústavný súd konštatoval prieťahy v označenom konaní.

V súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu (II. ÚS 252/05, II. ÚS 418/06) nemôže byť predmetom posudzovania konanie okresného súdu pred vydaním jeho nálezu z 23. augusta 2007.

S prihliadnutím   na   uvedené,   aj   z vyjadrenia   predsedu   okresného   súdu   sp.   zn. Spr. 3143/08   z   19.   februára   2008   a   predloženého   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil,   že v období   od   vydania   nálezu   okresný   súd   síce   nekonal   vo   veci   samej,   ale riešil   otázky procesného   charakteru.   V sledovanom   období   sa   okresný   súd   venoval   problematike ustanovenia nového právneho zástupcu sťažovateľovi, ktorého vyzýval na úpravu zmeny petitu žaloby (21. septembra 2007 a 8. októbra 2007), v dôsledku čoho jeho splnomocnenec nazrel   do   spisu   26.   novembra   2007   a   na   základe   jeho   požiadavky   z 31.   januára   2008 okresný   súd   rozhodol   4. februára   2008   o vylúčení   žaloby   o   náhradu   mzdy   v sume 500 000 Sk na samostatné konanie.

Ústavný súd v danej veci skúmal, či existuje reálna možnosť vyslovenia porušenia namietaného   základného   práva   sťažovateľa,   posudzujúc   obdobie   piatich   mesiacov od vydania nálezu ústavného súdu 23. augusta 2007 v označenom konaní. Vzhľadom na zistené   skutočnosti   dospel   k záveru,   že uvedený   postup   okresného   súdu   nesignalizuje možnosť vyslovenia namietaného porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný súd považuje dosiaľ poskytnutú ochranu sťažovateľovi nálezom sp. zn. III. ÚS 172/06 z 23. augusta 2007 za dostatočnú, a preto odmietol jeho sťažnosť pre jej zjavnú   neopodstatnenosť   podľa   § 25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   (obdobne napr. III. ÚS 181/06, II. ÚS 18/07, II. ÚS 60/07, III. ÚS 254/07). Sťažnosť sťažovateľa bola v danom prípade ústavnému súdu podaná predčasne.

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať   sa ďalšími požiadavkami, ktoré sťažovateľ v sťažnosti nastolil.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 2008