znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 73/07-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. júna 2007 v senáte zloženom   z predsedu   Jána   Auxta   a zo   sudcov   Ľubomíra   Dobríka   a   Rudolfa   Tkáčika prerokoval sťažnosť J. S., B., a A. Ž., B., zastúpených advokátom JUDr. J. V., B., pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie   ich   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 17/1999 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. S. a A. Ž. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na prejednanie   ich   záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 17/1999   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 17/1999 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. S. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Banská   Bystrica p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. A. Ž. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Banská   Bystrica p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

5. Okresný súd Banská Bystrica je p o v i n n ý uhradiť J. S. a A. Ž. trovy konania v sume 9 026 Sk (slovom deväťtisícdvadsaťšesť slovenských korún) do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet ich právneho zástupcu JUDr. J. V., B.

6. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. III. ÚS 73/07-11 z 12. apríla 2007 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť J. S., B. (ďalej aj „sťažovateľka v 1. rade“), pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Banská   Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 17/1999. Uznesením č. k. III. ÚS 108/07-14 z 24. apríla 2007 ústavný súd prijal na ďalšie konanie sťažnosť A. Ž., B. (ďalej aj „sťažovateľka v 2. rade“ alebo spolu „sťažovateľky“), pre namietané porušenie jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 17/1999. Zo spisov ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 73/07 a sp. zn. III. ÚS 108/07 ústavný súd zistil, že spolu skutkovo súvisia, a z toho dôvodu uznesením č. k. III. ÚS 108/07-14 z 24. apríla 2007 rozhodol o spojení oboch vecí na spoločné konanie.

Sťažovateľky zastúpené tým istým právnym zástupcom (advokátom JUDr. J. V., B.) uviedli, že spolu s ďalšími fyzickými osobami podali okresnému súdu 27. januára 1999 žalobu   o zrušenie   spoluvlastníctva   k nehnuteľnostiam.   Táto   žaloba   nebola   dosiaľ prerokovaná   a konanie   vedené   okresným   súdom   je   poznačené   prieťahmi.   Okresný   súd zbytočnými   prieťahmi   odďaľuje a znemožňuje sťažovateľkám   odstránenie   stavu   právnej neistoty v konaní a je dlhodobo nedôvodne nečinný.

Sťažovateľky   poskytli   okresnému   súdu   primeranú   súčinnosť   a necítia spoluzodpovednosť za vzniknutý stav konania. V postupe okresného súdu vidia porušenie svojich práv, preto žiadajú, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 17/1999 porušil ich základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal mu vo veci konať bez zbytočných prieťahov a uložil   mu   povinnosť   zaplatiť   im   primerané   finančné   zadosťučinenie   -   sťažovateľke v 1. rade v sume 291 100 Sk a sťažovateľke v 2. rade v sume 284 700 Sk, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   listom   zo 7.   mája   2007   sp.   zn. Spr   4014/2007 vyjadril okresný súd zastúpený jeho predsedom, pričom uviedol prehľad úkonov a pripojil aj vyjadrenie zákonného sudcu:

„Dňa 27. 01. 1999 podali žalobcovia žalobu, ktorá sa vedie na tunajšom súde pod sp. zn. 19 C 17/99 a pridelená bola na vybavenie a rozhodnutie JUDr. P.

Dňa 08. 02. 1999 súd doručoval opis návrhu na vyjadrenie žalovaným a zároveň vyzval navrhovateľov na predloženie znaleckého posudku nehnuteľnosti.

Dňa 26. 02. 2005 zaslali vyjadrenie žalovaní 1/, 2/, žalovaná 3/ si neprevzala súdnu zásielku.

Dňa 11. 03. 1999 žalobca 1/ doručil súdu znalecký posudok.

Dňa 06. 07. 1999 súd zaslal žalobcom tlačivo na vyplnenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, ktoré majú vrátiť súdu.

Dňa 05. 08. 1999 súd urgoval žalobcov. Dňa 17. 08. 1999 žalobca 2/, 3/, 4/ nežiadajú oslobodiť od súdneho poplatku. Dňa 16. 09. 1999 žalobca 1/ zaslal vyplnené tlačivá všetkých žalobcov na oslob. od platenia súdneho poplatku.

Dňa 19. 10. 1999 súd uznesením priznal žalobcom 1 – 4 oslobodenie od povinnosti platenia súdnych poplatkov za konanie vo výške 50 %.

Dňa 22. 11. 1999 žalobcovia uhradili súdny poplatok. Dňa 17. 06. 2002 súd vytýčil termín pojednávania na deň 28. 08. 2002, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že budú pripojené spisy tunajšieho súdu 17 C 135/98 (J. V. c/a manž. S. o nahradenie prejavu vôle odporcu) a 11C 398/98 (manž. Ž. c/a maž. S. o nárok z predkupného   práva),   žalobcovia   doložia   do spisu   fotokópie   kúpnych   zmlúv,   resp. dedičských rozhodnutí, ktorými nadobudli do podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť. Dňa   28.   08.   2002 zákonný   sudca spísal úradný   záznam   s tým,   že   po konzultácii s JUDr. K., ktorá (pridelený jej bol spis 11C 398/98) začala vo veci konať a pokračuje v konaní vykonávaním jednotlivých procesných úkonov.

Dňa 02. 09. 2002 súd prerušil konanie až do právoplatného skončenia vecí, vedených na tunajšom súde č. k. 17 C 135/98, 11C 398/98.

Dňa 25. 09. 2002 a 9. 10. 2002 podali proti uzneseniu žalobcovia odvolanie. Dňa 28. 11. 2002 bol spis doručený Krajskému súdu v B. Bystrici. Dňa 20. 02. 2003 krajský súd zrušil uznesenie a vec vrátil na ďalšie konanie. Dňa 20. 03. 2003 krajský súd vrátil spis tunajšiemu súdu. Dňa 26. 03. 2003 bol spis daný na dlhodobú lehotu. Dňa 19. 10. 2004 súd vytýčil termín pojednávania na deň 01. 12. 2004, účastníci v uvedený   deň   zobrali   svoj   návrh   späť,   žiadali   konanie   vo   veci   zastaviť   a vrátiť   súdny poplatok.

Dňa 02. 12. 2004 súd konanie zastavil, uznesenie 07. 12. 2004 doručoval účastníkom konania.

Dňa 23. 12. 2004 podali žalovaní 1/, 3/, žalobkyňa 2/ odvolanie. Dňa 07. 01. 2005 bol spis zaslaný Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

Dňa   10.   02.   2005   krajský   súd   uznesenie   okresného   súdu   zrušuje   a vec   vracia na ďalšie konanie.

Dňa 23. 02. 2005 bol spis vrátený tunajšiemu súdu. Dňa 14. 03. 2005 súd doručoval rozhodnutie krajského súdu – spis uložený na lehotu do 31/3, prelehotovaný na 12/4

Dňa   04.   10.   2005   súd   uznesením   konanie   vedené   pred   tun.   súd.   pod   sp.   zn. 19 C 17/99 prerušuje a to až do právoplatného skončenia veci vedenej pred tunajším súdom pod sp. zn. 11 C 398/98. Rozhodnutie sa doručovalo účastníkom konania, spis bol uložený na lehotu do 24/10.

Dňa 05. 11. 2005 bol spis uložený na lehotu do právoplatného skončenia konania 11 C 398/1998, potom predlož aj zo spisom 11C 398/1998 a 17 C 135/1998

Dňa 03. 10. 2006 súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 13/11/2006 Dňa 15. 12. 2006 z dôvodu námietky zaujatosti bol spis zaslaný KS v B. B. Dňa 15. 02. 2007 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa 16. 02. 2007 súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 21. 03. 2007.“

Zákonný sudca vo svojom vyjadrení uvádza: „Predmetom   konania   vo   veci   samej   je   zrušenie   a vyporiadanie   podielového spoluvlastníctva účastníkov k nehnuteľnosti vedenej na Správe katastra Banská Bystrica na LV č. 1691 pre kat. úz. v Banskej Bystrici, ako parcela č. 1464/1 o výmere 378 m2. V priebehu konania bolo zistené, že na Okresnom súde Banská Bystrica sa vedú medzi účastníkmi aj dve samostatné konania vedené pod sp. zn. 11 C/398/1998 a 17 C/135/1998, kde   žalovaní   Ing.   Ž.   a J.   V.   spochybnili   existujúce   spoluvlastnícke   podiely   k danej nehnuteľnosti, a keďže podiely medzi spoluvlastníkmi boli sporné, nemohol súd pristúpiť k vecnému prejednaniu žalobného návrhu. V tejto súvislosti Okresný súd Banská Bystrica v konaní 19 C/17/1999 konanie opakovane prerušil, a to až do právoplatného skončenia týchto   súvisiacich   konaní.   Konanie   11   C/398/1998   skončilo   právoplatným   rozhodnutím z 18. 09. 2006 a konanie 17 C/135/1998 z 07. 09. 2005. Akonáhle bolo v konaní zistené, že tieto súvisiace konania boli právoplatne skončené, bolo vo veci dňa 03. 10. 2006 vytýčené pojednávanie a odvtedy sa vo veci riadne koná.

Možno teda konštatovať, že prieťahy v konaní 19C/17/1999 súviseli so správaním účastníkov   konania   –   odporcov,   ktorí   namietali   existujúce   spoluvlastnícke   podiely k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania. Keďže vyriešenie spoluvlastníckych podielov, ktoré boli medzi účastníkmi sporné, bolo podstatnou (prejudiciálnou) otázkou pre rozhodnutie vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, súd musel čakať až do ich právoplatného skončenia. Z týchto dôvodov nebolo vo veci zatiaľ meritórne rozhodnuté.“

Rovnaké   skutočnosti,   čo   sa   týka   úkonov   okresného   súdu,   zistil   aj   ústavný   súd z obsahu spisu a zo sťažností sťažovateliek.

Predseda okresného súdu v podaní z 2. mája 2007 a aj právny zástupca sťažovateliek v podaniach   z 22.   mája   2007   a 16.   júna   2007   uviedli,   že   netrvajú   na verejnom   ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľky sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci súdom sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutí súdu (IV. ÚS 253/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej   ustálenej   judikatúry,   v súlade   s ktorou   „odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je podstatou,   účelom   a cieľom   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov“ (I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.

Pri   posudzovaní   otázky,   či   v súdnom   konaní   okresného   súdu   došlo   k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ako aj   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou (II.   ÚS   813/00,   I.   ÚS   20/02,   III.   ÚS   111/02,   IV. ÚS   74/02)   ústavný   súd   zohľadnil   tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie sa   účastníka súdneho   konania (2)   a postup samotného súdu   (3).   Ústavný   súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 19   C   17/1999 podľa   troch   označených   základných   kritérií   ústavný   súd   dospel   k týmto záverom:

1. Predmetom konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 19 C 17/1999 je zrušenie   a vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva   k   nehnuteľnostiam,   ktoré   tvorí bežnú   súčasť   rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov   a vec   z právneho   a skutkového hľadiska nevykazuje znaky náročnosti. Ústavný súd vychádzajúc z doterajšej dĺžky konania, jeho   priebehu   a dosiaľ   dosiahnutých   výsledkov   na   záver   konštatuje,   že   nezistil   také okolnosti, ktoré by zdôvodňovali priebeh konania jeho zložitosťou.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateliek v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil takú   závažnú   skutočnosť,   ktorá   by   mohla   byť   osobitne   zohľadnená   na   ich   ťarchu. Sťažovateľky boli v konaní aktívne a súčinné. Pri hodnotení ich správania ako účastníčok konania dospel   ústavný súd k záveru, že sťažovateľky neprispeli k predĺženiu doterajšej doby konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu. Ústavný   súd   sa zaoberal   postupom   okresného   súdu   v posudzovanej   veci,   a to   nielen z hľadiska sťažovateľkami namietaných (označených) období, ale aj z hľadiska celkového priebehu posudzovaného súdneho konania.

Z rozboru veci vyplýva, že konanie začalo v roku 1999 a ústavný súd zistil, že v ňom došlo k opakovanej nečinnosti okresného súdu. Nečinnosť bola zistená od 19. októbra 1999, keď okresný súd priznal žalobcom v 1. až 4. rade oslobodenie od platenia súdneho poplatku, do 28. augusta 2002, keď sa konalo pojednávanie (nečinnosť 22 mesiacov), od 20. marca 2003, keď krajský súd vrátil spis okresnému súdu, do 2. decembra 2004, keď okresný súd rozhodol o zastavení konania (nečinnosť 20 mesiacov), ako aj od 23. februára 2005, keď krajský   súd   vrátil   spis   okresnému   súdu,   do 4.   októbra   2005,   keď   okresný   súd   prerušil konanie (nečinnosť 7 mesiacov). Okresný súd v týchto obdobiach nevykonal žiaden úkon.

Ústavný súd preto pri hodnotení postupu okresného súdu, ktorý bol nečinný viac ako 4   roky,   a po   zvážení   všetkých   okolností   dospel   k záveru,   že postupom   okresného   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 17/1999 bolo porušené základné právo sťažovateliek na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na to ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 17/1999 konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.   Podľa   ods.   5   citovaného   zákonného   ustanovenia   ak   ústavný   súd   rozhodne o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné   právo   alebo slobodu porušil, je povinný vyplatiť ho sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka v 1. rade žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 291 100 Sk a sťažovateľka v 2. rade v sume 284 700 Sk poukazujúc najmä na celkovú doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzická osoba čakala na výsledok konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré nie je právoplatne   skončené   ani   po   7   rokoch.   U sťažovateliek   takýto   postup   okresného   súdu vyvoláva   oprávnene   stav   právnej   neistoty.   Vzhľadom   na   pozíciu   sťažovateliek   ako účastníčok   konania,   ako aj s prihliadnutím   na   princípy   spravodlivosti,   spôsob   zavŕšenia ochrany základných práv každej oprávnenej osoby a okolnosti tohto prípadu ústavný súd dospel k záveru, že finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk pre každú zo sťažovateliek, ktoré   je okresný   súd povinný   zaplatiť v súlade   s výrokom   tohto   nálezu, je primeraným zadosťučinením spojeným s porušením označených práv sťažovateliek.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateliek,   ktoré im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Sťažovateľka v 1. rade si uplatnila trovy konania v sume 32 700 Sk a sťažovateľka v 2. rade v sume 32 658 Sk, ktoré v sťažnosti bližšie špecifikovali.

Podľa   §   13   ods. 4 vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o polovicu základnej   sadzby   tarifnej   odmeny,   ktorá   by   advokátovi   patrila   v   ostatných   spojených veciach.

Základom   pre   výpočet   náhrady   za   úkon   právnej   služby   vykonaný   v roku   2006 v právnej veci sp. zn. III. ÚS 108/07 (keďže sťažnosť sťažovateľky v 2. rade bola v tejto veci doručená ústavnému súdu 24. októbra 2006) je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2005 v sume 16 381 Sk.

Základom   pre   výpočet   náhrady   za   úkon   právnej   služby   vykonaný   v roku   2007 v právnej veci sp. zn. III. ÚS 73/07 (keďže sťažnosť sťažovateľky v 1. rade bola v tejto veci doručená   ústavnému   súdu   18.   januára   2007)   je   priemerná   mesačná   mzda   zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2006 v sume 17 822 Sk.

Ústavný súd priznal sťažovateľkám (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania v sume 9 026 Sk, a to za dva úkony právnej služby v sume po 2 970 Sk (príprava   a prevzatie   veci   a písomné   vyhotovenie   sťažnosti)   a k tomu   50   %   zo sumy 5 460 Sk (2 730 Sk), pretože základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou sa zvyšuje o polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach; ústavný súd taktiež priznal právnemu zástupcovi sťažovateliek dvakrát náhradu režijného paušálu po 178 Sk.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2007