znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  III. ÚS 73/03-11Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. marca 2003 predbežne prerokoval sťažnosť J. M., bytom Ž., toho času v Ústave na výkon väzby, Ž., ktorou namietal porušenie svojich   základných práv a slobôd zaručených v čl. 20 ods.   1 a v čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 1 T 185/02 z 26. septembra 2002, ako aj uznesením Krajského súdu v Žiline v predmetnej trestnej veci, a taktor o z h o d o l :

Sťažnosť J. M.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. ⬛⬛⬛⬛ O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. decembra 2002 doručená sťažnosť J. M., bytom Ž., toho času v Ústave na výkon väzby, Ž. (ďalej len „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie   svojich   základných   práv   a slobôd   zaručených v čl. 20 ods. 1 a v čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 1 T 185/02 z 26. septembra 2002, ako aj bližšie neoznačeným uznesením   Krajského   súdu   v Žiline,   ktorým   rozhodol   o sťažnosti   sťažovateľa   proti uvedenému rozhodnutiu Okresného súdu v Žiline. Sťažovateľ žiadal o preskúmanie svojej sťažnosti a zákonnosti vyššie spomínaných rozhodnutí.

Sťažnosť   sťažovateľa   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

K sťažnosti   nebolo   pripojené   splnomocnenie   pre   advokáta   alebo   komerčného právnika na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom, tak ako to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ v sťažnosti nezdôvodnil, v čom spočíva porušenie jeho základných práv a slobôd (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Sťažnosť ďalej neobsahovala ani návrh rozhodnutia (petit), vymedzený presne, určito a zrozumiteľne, teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci (II. ÚS 37/02, III. ÚS   78/02,   III.   ÚS   17/03).   K sťažnosti   neboli   pripojené   žiadne   dôkazy   o tvrdeniach uvedených v podaní sťažovateľa (§ 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   listom   zo   17.   decembra   2002   (doručeným   podľa   doručenky 23. decembra 2002) upozornil sťažovateľa na náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania   pred   ústavným   súdom,   ako   aj   na   skutočnosť,   že   jeho   sťažnosť   tieto   zákonom predpísané   náležitosti   nespĺňa.   Vyzval   ho,   aby   v lehote   do   21   dní   od   doručenia   výzvy nedostatky svojej sťažnosti odstránil a doplnil dôkazy o tvrdeniach, ktoré v nej uvádza, ako aj splnomocnenie pre advokáta alebo komerčného právnika na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, pokiaľ sťažnosť nemá byť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Na   výzvu   ústavného   súdu   sťažovateľ   reagoval   listom   z 27.   decembra   2002 doručeným ústavnému súdu 2. januára 2003, v ktorom požiadal o poskytnutie bezplatnej právnej   pomoci   v konaní   pred   ústavným   súdom   a o   predĺženie   lehoty   na   odstránenie nedostatkov   svojej   sťažnosti.   Ústavný   súd   ho   následne   listom   z 13.   januára   2003 (doručeným   podľa   doručenky   20.   januára   2003)   upozornil   na   predpoklady   ustanovenia právneho   zástupcu   v konaní   pred   ústavným   súdom   a opätovne   ho   vyzval,   aby   v lehote 14 dní odo dňa doručenia listu odstránil nedostatky svojej sťažnosti formulované vo výzve ústavného súdu zo 17. decembra 2002, pretože majú význam aj pri posúdení jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom. Sťažovateľ však v súdom stanovenej lehote nedostatky sťažnosti neodstránil. Neurobil tak ani do dňa predbežného prerokovania sťažnosti ústavným súdom. II.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť sťažovateľa nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 zákona o ústavnom súde.   Sťažovateľ aj napriek výzvam ústavného súdu zo 17. decembra 2002 a 13. januára 2003   nedostatky   svojej   sťažnosti   do   dnešného   dňa   neodstránil,   hoci   bol   na   možnosť odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde upozornený.

Z vyššie   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   podľa   § 25   ods.   2   zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa rozhodovanie o žiadosti sťažovateľa na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom stalo bezpredmetným.P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 12. marca 2003