znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 728/2014-19

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu16. decembra 2014 predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,

zastúpeného   advokátkou   JUDr.   Melániou   Knopovou,   Štúrova   20,   Košice,pre namietané porušenie jeho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky, základného práva na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky a čl. 12 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základnéhopráva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia podľa čl. 7 ods. 1 Listiny základných práva slobôd,   práva   na   rešpektovanie   súkromného   a rodinného   života   podľa   čl.   8   ods.   1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľačl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôduznesením Krajskej prokuratúry v Košiciach č. k. 1/1 KPt 670/12/8800-48 z 1. júla 2014a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola2. septembra 2014   faxom   a 3.   septembra   2014   poštou   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jehozákladného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalejlen „ústava“), základného práva na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 ods. 1 ústavya čl. 12 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného právana nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia podľa čl. 7 ods. 1 listiny, práva na rešpektovaniesúkromného   a rodinného   života   podľa   čl.   8   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práva základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   a   práva   na   ochranu   majetku   podľa   čl.   1Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalejlen „dodatkový protokol“) uznesením Krajskej prokuratúry v Košiciach (ďalej len „krajskáprokuratúra“) č. k. 1/1 KPt 670/12/8800-48 z 1. júla 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Sťažovateľ   v sťažnosti   uviedol,   že   uznesením   prokurátora   Okresnej   prokuratúryKošice-okolie (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. 1 Pv 245/14/8806-9 z 29. mája 2014„bolo podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zastavené trestné stíhanie proti obvineným ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ pre   spolupáchateľstvo   prečinu porušovania domovej slobody podľa § 20, § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona pre skutok, že v Košiciach na ulici ⬛⬛⬛⬛ dňa 15. 10. 2011 v čase okolo obeda za použitia násilia prostredníctvom nestotožneného zámočníka vypáčili a následne vymenili vložku   na   zámku   vchodových   dverí   do   rodinného   domu ⬛⬛⬛⬛, následne vošli dnu využijúc neprítomnosť všetkých členov rodiny menovaného, ktorí si plnili pracovné povinnosti mimo mesta Košice a v tomto dome doposiaľ zotrvávajú bez súhlasu poškodeného, pretože nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci“.Uznesenie   okresnej   prokuratúry   napadla   sťažnosťou   JUDr.   Melánia   Knopová   akosplnomocnenkyňa   poškodeného,   t.   j.   sťažovateľa.   Prokurátor   krajskej   prokuratúrynapadnutým uznesením podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku uvedenú sťažnosťako nedôvodnú zamietol.

Sťažovateľ,   ktorý   na   strane   2   až   9   sťažnosti   podrobne   opisuje   priebeh   trestnéhokonania   od vznesenia   obvinenia   obvineným   v roku   2012   až   po   vydanie   napadnutéhouznesenia, sa domnieva, že týmto uznesením došlo k porušeniu jeho označených práv, čoodôvodňuje takto:

„Od   15.   10.   2011,   kedy   za   použitia   násilia   prostredníctvom   nestotožneného zámočníka a ⬛⬛⬛⬛ vypáčili a následne násilne vymenili vložku na vchodových   dverách   do   rodinného   domu ⬛⬛⬛⬛,   následne   vošli   dnu využívajúc neprítomnosť všetkých členov rodiny menovaného v 41. a 42. týždni roku 2011, ktorí si plnili pracovné povinnosti mimo mesta Košíc, a v tomto rodinnom dome doposiaľ zotrvávajú bez súhlasu poškodeného ⬛⬛⬛⬛, čím takto zasiahli do domovej slobody   celej   rodiny   a   spôsobili   doposiaľ   presne   nezistenú   škodu   poškodením   zámku a používaním osobných vecí, teda neoprávnene vnikli do obydlia iného a neoprávnene tam zotrvávajú,   hrubým   spôsobom   zasiahli   do   môjho   základného   ľudského   práva   vlastniť majetok, keď podľa ustáleného názoru Ústavného súdu SR ku obsahu vlastníckeho práva, výkon vlastníckych práv teda znamená nielen majetok mať, ale s ním právne relevantným spôsobom nakladať k účelu, na ktorý bol nadobudnutý. Od 15. 10. 2011 mi je znemožnené rodinný dom na ⬛⬛⬛⬛ držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, preto namietam porušovanie môjho základného ľudského práva vlastniť majetok, ktorého ochranu garantuje čl. 20 ods. 1 ústavy.“

Na základe uvedených skutočností v petite žiada, aby ústavný súd o jeho sťažnostirozhodol týmto nálezom:

„Základné   ľudské   právo   sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ na   ochranu nedotknuteľnosti obydlia podľa   čl. 21 ods. 1 Ústavy SR, ktorým sa garantuje ochrana nedotknuteľnosť   obydlia,   základne   ľudské   právo   sťažovateľa   podľa   čl.   8   ods.   1 na rešpektovanie   súkromného   a   rodinného   života,   ktorým   sa   garantuje   jeho   právo na rešpektovanie   svojho   súkromného   a   rodinného   života,   obydlia   a   korešpondencie, základné právo podľa čl. 12 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ktorým sa garantuje nedotknuteľnosť obydlia, základné právo podľa čl. 7 ods. 1 Listiny, ktorým sa garantuje nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, základné ľudské právo sťažovateľa podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, ktorým je garantované právo každého jednotlivca vlastniť majetok, a napokon základné ľudské právo podľa čl. 1 vety prvej Dodatkového protokolu ku Dohovoru, ktorým je garantovaná ochrana práva na pokojné užívanie svojho majetku uznesením prokurátora Krajskej   prokuratúry   v   Košiciach   sp.   zn.   1/1   KPt   670/12-8800-48   zo dňa   1.   7.   2014, porušené bolo.

Uznesenie Krajskej prokuratúry v Košiciach sp. zn. 1/1 KPt 670/12-8800-48 zo dňa 1. 7. 2014 sa zrušuje, a vec sa vracia tomuto štátnemu orgánu na ďalšie konanie. Rovnako sa   ruší   jemu   predchádzajúce   uznesenie   Okresnej   prokuratúry   Košice-okolie sp. zn. 1 Pv 245/14/8806-9 zo dňa 29. 5. 2014.

sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume: 30.000,- Eur, ktorú sumuje Krajská prokuratúra v Košiciach povinná zaplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Krajská   prokuratúra   Košice   je   povinná   uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy právneho   zastúpenia   v   sume:   284,08,-   Eur   na   bežný   účet   jeho   právnej   zástupkyne JUDr. Melánii Knopovej... do 15 dní od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákono ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bezprítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa vlastniťmajetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na nedotknuteľnosť obydlia podľačl. 21 ods. 1 ústavy a čl. 12 ods. 1 listiny, základného práva na nedotknuteľnosť osoby a jejsúkromia podľa čl. 7 ods. 1 listiny, práva na rešpektovanie súkromného a rodinného životapodľa čl. 8 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokoluuznesením   krajskej   prokuratúry   č.   k.   1/1   KPt   670/12/8800-48   z 1.   júla   2014,   ktorýmzamietla sťažnosť splnomocnenkyne sťažovateľa proti uzneseniu okresnej prokuratúry č. k. 1Pv 245/14/8806-9 z 29. mája 2014 o zastavení trestného stíhania proti obvineným.Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že orgán verejnej moci by moholporušiť   základné   práva   hmotnej   povahy   len   vtedy,   keby   porušil   aj   procesné   garanciezaručené čl. 46 až čl. 48 ústavy (m. m. III. ÚS 382/2011).

Ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia orgánov verejnej moci pripredbežnom prerokovaní vôbec nesignalizuje možnosť porušenia základného práva aleboslobody sťažovateľa, reálnosť ktorej bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšiekonanie, ústavný súd považuje takúto sťažnosť za zjavne neopodstatnenú (II. ÚS 104/04). Dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť je aj absenciapriamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej stranea namietaným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu štátu do takéhoto právaalebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označenéhozákladného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšiekonanie (III. ÚS 138/02).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ namieta porušenie označených práv krajskouprokuratúrou   ako   orgánom   verejnej   moci   bez   akejkoľvek   spojitosti   s princípmispravodlivého procesu vyplývajúcimi z čl. 46 až 48 ústavy, čo samo osebe zakladá dôvododmietnutia   jeho   sťažnosti   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ako   zjavneneopodstatnenej.

Napriek tomu ústavný súd preskúmal sťažovateľom napadnuté uznesenie krajskejprokuratúry, ktorá v relevantnej časti jeho odôvodnenia uviedla:

„Pre posúdenie   zákonnosti   napadnutého   rozhodnutia (t.   j.   uznesenia   okresnejprokuratúry, pozn.) je namieste uviesť, že nebol zistený ani priamy, či nepriamy úmysel obvinených zasahovať do práva na domovú slobodu iného subjektu. Naopak, rešpektujúc toto právo iného, títo realizovali aj vlastnícke práva vyplývajúce z vlastníckych pomerov založených relevantnými právnymi skutočnosťami...

Prokurátor okresnej prokuratúry v napadnutom uznesení podrobne rozviedol, akými právnymi úvahami sa riadil pri vydaní tohto meritórneho rozhodnutia...

O oprávnenosti užívania tejto nehnuteľnosti ich utvrdili aj súdne rozhodnutia vydané v   civilnom   konaní.   Uznesením   Krajského   súdu   v   Košiciach   sp.   zn.   5   Co/40/2009-188 z 9. februára 2009 bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 14 C/79/2006 z 24. novembra 2008, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie predbežného opatrenia zadržať sa vstupu ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ na nehnuteľnosť zapísanej na LV ⬛⬛⬛⬛

- zastavené plochy a nádvoria vo výmere 374 m2a do rodinného domu ⬛⬛⬛⬛ až do právoplatného skončenia veci vedenej   na   Okresnom   súde   Košice   II   sp.   zn.   14   C/79/2006.   V   tomto   rozhodnutí   súd konštatuje,   že   tak   navrhovateľ ⬛⬛⬛⬛ ako   aj   odporkyňa sú   oprávnení   užívať   uvedenú   nehnuteľnosť   podľa   pomeru   svojho   podielu k nehnuteľnosti a na strane druhej sú obmedzení pri dispozícii s touto spoločnou vecou rovnakým právom druhého spoluvlastníka.

Ďalším uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2 Co/147/2012-364 z 23. mája 2012   bolo   potvrdené   uznesenie   Okresného   súdu   Košice   II   sp.   zn.   14   C/79/2006-330 z 22. februára   2012   a   uznesenie   Okresného   súdu   Košice   II   sp.   zn.   14   C/79/2006-332 z 2. marca 2012, ktorými bol zamietnutý návrh ⬛⬛⬛⬛ na vstup, ako ďalšieho účastníka do vyššie uvedených nehnuteľností... Odvolací súd sa stotožnil aj s tým právnym záverom súdu prvého stupňa, že účastníci konania sú podieloví spoluvlastníci,   pričom   majú   rovnaké   práva   na   užívanie   nehnuteľnosti,   ktorá   je   v   ich podielovom spoluvlastníctve. Preto akýkoľvek zákaz ktorémukoľvek zo spoluvlastníkov by nebol v súlade s jeho právom vyplývajúcim z ustanovenia § 126 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Tieto rozhodnutia súdu utvrdili oboch obvinených, že konali v súlade so zákonom, ak začali   obývať   tento   rodinný   dom   a   priľahlé   nehnuteľnosti.   Správne   preto   konštatoval prokurátor okresnej prokuratúry, že v ich konaní absentuje zavinenie z trestného činu podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona.

Uvedené rozhodnutia prokurátora okresnej prokuratúry je zákonné aj preto, že je v súlade so súčasnou platnou právnou úpravou o predbežnej otázke v zmysle § 7 ods. 1 Trestného poriadku... Až po vydaní tohto rozhodnutia v občianskom súdnom konaní, bude vyriešená   otázka   užívacieho   práva   subjektu.   Teda   až   právoplatné   rozhodnutie   súdu o uložení povinnosti vypratať dom zakladá trestnosť činu.“

Vykonaním   ústavného   prieskumu   napadnutého   rozhodnutia   ústavný   súd   dospelk záveru, že krajská prokuratúra dostatočne a presvedčivo odôvodnila svoje rozhodnutieo zamietnutí   predloženej   sťažnosti,   pričom   z tohto   odôvodnenia   nevyplýva   nič,   čo   byvzhľadom   aj   na   doterajšie   výsledky   súčasne   prebiehajúceho   civilného   konania   predvšeobecnými   súdmi   signalizovalo   arbitrárny   alebo   zjavne   neopodstatnený   výklada aplikáciu relevantnej zákonnej úpravy trestného konania krajskou prokuratúrou.

Keďže ústavný súd v danom prípade nezistil žiadnu možnosť porušenia označenýchpráv   sťažovateľa   krajskou   prokuratúrou, reálnosť   ktorej   by   bolo   potrebné   preskúmaťv ďalšom   konaní,   sťažnosť   podľa §   25   zákona   o ústavnom   súde   odmietol   ako   zjavneneopodstatnenú.

Nad rámec uvedeného ústavný súd s prihliadnutím na podstatu nastoleného problémuupriamuje pozornosť sťažovateľa na svoju judikatúru (napr. III. ÚS 324/05, III. ÚS 284/07),z ktorej vyplýva, že súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1ústavy je aj právo na trestnoprávnu ochranu, obsahom ktorého je oprávnenie, aby sa orgányčinné v trestnom konaní trestným oznámením, resp. inými podaniami náležite zaoberali.Porušiť toto právo by mohli jedine vtedy, keby podanie dotknutej osoby ignorovali alebo munevenovali pozornosť zodpovedajúcu ich povinnostiam. Okrem toho právo fyzickej osobyalebo právnickej   osoby   na začatie   trestného   konania proti konkrétnej osobe   na základepodaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavyústavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd. Inýmislovami, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá podala trestné oznámenie, nemá právnynárok na to, aby sa na základe jej trestného oznámenia začalo trestné stíhanie alebo vzniesloobvinenie konkrétnej osobe. Na druhej strane je však vždy úlohou a povinnosťou orgánučinného v trestnom konaní posúdiť všetky okolnosti daného prípadu a rozhodnúť postupomsúladným s Trestným poriadkom (napr. II. ÚS 42/00, I. ÚS 158/05).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2014