znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 727/2014-15

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu16. decembra 2014   predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   GLOBEInternational   LTD,   s. r. o.,   Pohraničníkov   56,   Bratislava,   zastúpenej   obchodnouspoločnosťou   Advokátska   kancelária   Marko,   s. r. o.,   Budatínska   47,   Bratislava,   v menektorej   koná   konateľ   a advokát   JUDr. Martin   Marko,   vo   veci   namietaného   porušeniazákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 33Cb/209/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti GLOBE International LTD, s. r. o.,   o d m i e t aako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júla 2014obchodnej spoločnosti GLOBE International LTD, s. r. o., Pohraničníkov 56, Bratislava(ďalej   len   „sťažovateľka“),   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   právana prerokovanie   veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“)v konaní vedenom pod sp. zn. 33 Cb/209/2010.

Zo   sťažnosti   a z   k nej   pripojených   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   žaloboudoručenou   okresnému   súdu   27.   júla   2010   domáhala   proti   odporcovi   –   obci   Zálesiezaplatenia sumy 67 185,23 € s prísl. z titulu nákladov „na vývozy splaškov do okamihu riadneho   skolaudovania   kanalizácie“.   Rozsudkom   č.   k.   33   Cb/209/2010-370z 25. marca 2014 okresný súd žalobu zamietol.

Sťažovateľka   poukazujúc   na   trvanie   napadnutého   konania   (3   roky   a 242 dní)v sťažnosti namieta, že okresný súd „nepostupoval v súlade so zásadami hospodárneho a rýchleho prejednania veci a už vôbec nie v prospech ochrany práv účastníkov konania, ale   svojou   nečinnosťou   vytvoril   procesné   prekážky   riadneho   výkonu   rozhodovacích právomocí“. Domnieva sa, že postupom okresného súdu bolo porušené jej „právo pred súdom bez zbytočných prieťahov, čo v končenom dôsledku malo za následok zásah do jeho ústavne garantovaných práv“.

Na základe uvedeného v petite žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že okresnýsúd v konaní vedenom pod sp. zn. 33 Cb/209/2010 porušil jej základné právo podľa čl. 48ods. 2 ústavy, a aby okresnému súdu prikázal zaplatiť jej finančné zadosťučinenie v sume10 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákono ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bezprítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   námietka   porušenia   základného   práva   sťažovateľkyna prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 33 Cb/209/2010.

Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie označených práv vychádzaústavný súd zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného právana prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty,v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu... K stavu právnejistoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iným   zákonompredvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatnýmrozhodnutím súdu.“ (napr. IV. ÚS 221/04, III. ÚS 103/07, III. ÚS 139/07).

Podľa   stabilizovanej   judikatúry   ústavného   súdu   sa   ochrana   základnému   právuna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právuna prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochraneľudských práv a základných slobôd poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, akv čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie týchto práv označeným orgánom verejnej moci(v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súdpri skúmaní porušenia označených práv zohľadňuje aj to, či u sťažovateľa objektívne ideo odstránenie   stavu   právnej   neistoty   v   jeho   veci,   pretože   len   v takom   prípade   možnouvažovať o ich porušení (IV. ÚS 226/04, IV. ÚS 202/2010). Ak v čase doručenia sťažnostiústavnému súdu už nedochádza k porušovaniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavya práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   ústavný   súd   sťažnosť   odmietne   ako   zjavneneopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a to bez ohľadu na to, z akýchdôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02, IV. ÚS 103/07).

Ako vyplýva z I. časti odôvodnenia tohto rozhodnutia, okresný súd vo veci samejrozhodol rozsudkom č. k. 33 Cb/209/2010-370 z 25. marca 2014. Ústavný súd zistil, žepredmetná   vec   sa   v súčasnosti   nachádza   na   Krajskom   súde   v Bratislave   z dôvodurozhodnutia   o opravnom   prostriedku   –   odvolaní   sťažovateľky   proti   rozsudkuprvostupňového súdu z 23. júna 2014.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že v čase podaniatejto sťažnosti okresný súd už nebol oprávnený vo veci konať, nemohol ovplyvniť priebehkonania, a teda ani porušiť označené právo sťažovateľky, pretože rozhodnutím o žalobesťažovateľky a jeho doručením účastníkom konania, ako aj vykonaním procesných úkonovsúvisiacich   s ňou   podaným   odvolaním   vykonal   všetky   zákonom   predpokladané   úkonyna odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľky.

Z uvedených dôvodov bolo treba danú vec posudzovať so zreteľom na čl. 2 ods. 2ústavy ako takú, v ktorej ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní právnej neistotysťažovateľky skončila pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a preto predloženú sťažnosťodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti(podobne napr. III. ÚS 248/08, III. ÚS 317/2010, III. ÚS 447/2010, III. ÚS 217/2011).

V prípade,   že   odvolací   súd   zruší   rozsudok   prvostupňového   súdu,   vec   mu   vrátina ďalšie   konanie   a   tento   nebude   postupovať   v súlade   s účelom   základného   právazaručeného   čl.   48   ods.   2   ústavy,   má   sťažovateľka   možnosť   opätovne   podať   sťažnosťústavnému   súdu,   pri   prerokovaní   ktorej   následne   zhodnotí   celý   priebeh   napadnutéhokonania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2014