SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 727/2014-15
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu16. decembra 2014 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti GLOBEInternational LTD, s. r. o., Pohraničníkov 56, Bratislava, zastúpenej obchodnouspoločnosťou Advokátska kancelária Marko, s. r. o., Budatínska 47, Bratislava, v menektorej koná konateľ a advokát JUDr. Martin Marko, vo veci namietaného porušeniazákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 33Cb/209/2010 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť obchodnej spoločnosti GLOBE International LTD, s. r. o., o d m i e t aako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júla 2014obchodnej spoločnosti GLOBE International LTD, s. r. o., Pohraničníkov 56, Bratislava(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“)v konaní vedenom pod sp. zn. 33 Cb/209/2010.
Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľka sa žaloboudoručenou okresnému súdu 27. júla 2010 domáhala proti odporcovi – obci Zálesiezaplatenia sumy 67 185,23 € s prísl. z titulu nákladov „na vývozy splaškov do okamihu riadneho skolaudovania kanalizácie“. Rozsudkom č. k. 33 Cb/209/2010-370z 25. marca 2014 okresný súd žalobu zamietol.
Sťažovateľka poukazujúc na trvanie napadnutého konania (3 roky a 242 dní)v sťažnosti namieta, že okresný súd „nepostupoval v súlade so zásadami hospodárneho a rýchleho prejednania veci a už vôbec nie v prospech ochrany práv účastníkov konania, ale svojou nečinnosťou vytvoril procesné prekážky riadneho výkonu rozhodovacích právomocí“. Domnieva sa, že postupom okresného súdu bolo porušené jej „právo pred súdom bez zbytočných prieťahov, čo v končenom dôsledku malo za následok zásah do jeho ústavne garantovaných práv“.
Na základe uvedeného v petite žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že okresnýsúd v konaní vedenom pod sp. zn. 33 Cb/209/2010 porušil jej základné právo podľa čl. 48ods. 2 ústavy, a aby okresnému súdu prikázal zaplatiť jej finančné zadosťučinenie v sume10 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bezprítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľkyna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 33 Cb/209/2010.
Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie označených práv vychádzaústavný súd zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu... K stavu právnejistoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonompredvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatnýmrozhodnutím súdu.“ (napr. IV. ÚS 221/04, III. ÚS 103/07, III. ÚS 139/07).
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu sa ochrana základnému právuna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právuna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, akv čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie týchto práv označeným orgánom verejnej moci(v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súdpri skúmaní porušenia označených práv zohľadňuje aj to, či u sťažovateľa objektívne ideo odstránenie stavu právnej neistoty v jeho veci, pretože len v takom prípade možnouvažovať o ich porušení (IV. ÚS 226/04, IV. ÚS 202/2010). Ak v čase doručenia sťažnostiústavnému súdu už nedochádza k porušovaniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavya práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavneneopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a to bez ohľadu na to, z akýchdôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02, IV. ÚS 103/07).
Ako vyplýva z I. časti odôvodnenia tohto rozhodnutia, okresný súd vo veci samejrozhodol rozsudkom č. k. 33 Cb/209/2010-370 z 25. marca 2014. Ústavný súd zistil, žepredmetná vec sa v súčasnosti nachádza na Krajskom súde v Bratislave z dôvodurozhodnutia o opravnom prostriedku – odvolaní sťažovateľky proti rozsudkuprvostupňového súdu z 23. júna 2014.
Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že v čase podaniatejto sťažnosti okresný súd už nebol oprávnený vo veci konať, nemohol ovplyvniť priebehkonania, a teda ani porušiť označené právo sťažovateľky, pretože rozhodnutím o žalobesťažovateľky a jeho doručením účastníkom konania, ako aj vykonaním procesných úkonovsúvisiacich s ňou podaným odvolaním vykonal všetky zákonom predpokladané úkonyna odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľky.
Z uvedených dôvodov bolo treba danú vec posudzovať so zreteľom na čl. 2 ods. 2ústavy ako takú, v ktorej ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní právnej neistotysťažovateľky skončila pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a preto predloženú sťažnosťodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti(podobne napr. III. ÚS 248/08, III. ÚS 317/2010, III. ÚS 447/2010, III. ÚS 217/2011).
V prípade, že odvolací súd zruší rozsudok prvostupňového súdu, vec mu vrátina ďalšie konanie a tento nebude postupovať v súlade s účelom základného právazaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, má sťažovateľka možnosť opätovne podať sťažnosťústavnému súdu, pri prerokovaní ktorej následne zhodnotí celý priebeh napadnutéhokonania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. decembra 2014