znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 726/2014-34

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   16.   decembra 2014 o sťažnostiach Z. V. a J. H., zastúpených advokátskou kanceláriou Škubla & Partneri s. r. o., Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ advokát Mgr. Martin Škubla, vedených pod sp. zn. Rvp 18094/2013 vo veci namietaného porušenia ich základných práv zaručených v čl. 19 ods. 1, 2 a 3, čl. 21 ods. 1 a 3 a čl. 22 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 10 ods. 1, 2 a 3 a čl. 12 ods. 1 a 3 Listiny základných práv a slobôd a práv zaručených čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nezákonnými zásahmi a postupom   Slovenskej   informačnej   služby   v ich   veciach   a o   ich sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 4678/2014 vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 19 ods. 1, 2 a 3, čl. 21 ods. 1 a 3, čl. 22 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 10 ods. 1, 2 a 3, čl. 12 ods. 1 a 3, čl. 36 ods. 1 a 2 a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžnč 2/2013 z 5. februára 2014, sp. zn. 9 Sžz 2/2013 z 29. januára 2014 a sp. zn. 9 Sžz 3/2013 z 29. januára 2014 takto

r o z h o d o l :

Sťažnosti Z. V. a J. H. vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 18094/2013 a sp. zn. Rvp 4678/2014   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 18094/2013.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   boli 28. augusta 2013 a 30. augusta 2013 doručené sťažnosti Z. V. (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“), a J. H. (ďalej len „sťažovateľ v 2. rade; spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorými namietali porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 1, 2 a 3, čl. 21 ods. 1 a 3 a čl. 22 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 10 ods. 1, 2 a 3 a čl. 12 ods. 1 a 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) nezákonnými zásahmi a postupom Slovenskej informačnej služby (ďalej aj „SIS“) v ich veciach.

Z obsahu týchto sťažností (pôvodne vedených pod sp. zn. Rvp 18094/2013 a sp. zn. Rvp 18101/2013) a ich príloh vyplýva, že po náleze ústavného súdu č. k. III. ÚS 97/2012-229 z 20. novembra 2012 sťažovatelia požiadali 27. marca 2013 SIS „o zničenie záznamov a iných výsledkov použitia informačno-technických prostriedkov“ a zároveň podali sťažnosti na nečinnosť SIS. V týchto podaniach žiadali, aby boli podľa § 20 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach   v znení   zákona   č.   289/2012   Z.   z.   (ďalej   len   „zákon   o sťažnostiach“) informovaní o výsledku prešetrenia ich sťažností.

Dňa 12. júla 2013 sťažovatelia podali riaditeľovi SIS „Sťažnosť proti postupu pri vybavovaní   sťažnosti   z 27.   3.   2013“ a   žiadali,   aby   riaditeľ   SIS   prijal   opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.

Dňa 26. júla 2013 podali sťažovatelia prostredníctvom svojho spoločného právneho zástupcu Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) podnet   podľa   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   v znení   neskorších   predpisov na prešetrenie nezákonného postupu (nečinnosti) SIS, ktorá sťažovateľom oznámila, aby sa v tejto   veci   obrátili   na „Osobitný   kontrolný   výbor   Národnej   rady   Slovenskej   republiky na kontrolu SIS“.

Dňa 14. augusta 2013 podali sťažovatelia na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) „žiadosti o poskytnutie informácií“, či došlo „k zničeniu všetkých záznamov z ITP ich zhotoviteľom SIS za prítomnosti zákonného sudcu“ a či bola o tom vyhotovená písomná zápisnica.

Krajský súd v odpovediach na ich žiadosti z 23. augusta 2013 uviedol, že „písomnou zápisnicou   o zničení   záznamov   alebo   iných   výsledkov   použitia   ITP   nedisponuje   a nemá vedomosť o tom, že by záznamy získané použitím ITP (okrem písomností nachádzajúcich sa v súdnych spisoch... boli zničené“.

Sťažovatelia v sťažnostiach po obšírnej skutkovej a právnej argumentácii ústavnému súdu navrhujú, aby prijal ich sťažnosti na ďalšie konanie a nálezom rozhodol, že Slovenská informačná služba vyhotovením a nezničením záznamov a akýchkoľvek iných výsledkov použitia informačno-technických prostriedkov (vrátane tzv. analytických prepisov) a ďalej neoprávneným zhromažďovaním osobných údajov o sťažovateľoch, ako aj iných údajov týkajúcich sa ich súkromia v súvislosti s vyhotovovaním a nezničením takýchto záznamov alebo akýchkoľvek iných výsledkov použitia týchto informačno-technických prostriedkov (vrátane tzv. analytických prepisov) porušila ich základné práva podľa «čl. 19 ods. 1, ods. 2 a ods. 3, čl. 21 ods. 1 a ods. 3 a čl. 22 ods. 1 Ústavy..., čl. 10 ods. 1, ods. 2 a ods. 3, a čl. 12 ods. 1 a ods. 3 Listiny… a čl. 8 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru…

Slovenskej   informačnej   službe   sa   prikazuje   vyradiť   a   zničiť   všetky   záznamy a akékoľvek   iné   výsledky   použitia   informačno-technických   prostriedkov   na   základe rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. Ntt-3-D-2879/2005 z 23. 11. 2005 a sp. zn. Ntt-3-D-482/2006 z 18. 5. 2006 a ktoré sa nachádzajú v spisoch Slovenskej informačnej služby sp. zn. „63/950“ „63/956“, a „54“, ako aj akýchkoľvek iných spisov Slovenskej informačnej   služby,   vrátane   audio   alebo   iných   záznamov,   úplných   alebo   čiastočných, priamych   alebo   nepriamych,   doslovných   alebo   upravených   prepisov   záznamov,   správ o používaní   informačno-technických   prostriedkov,   správ   o   ukončení   používania informačno-technických   prostriedkov,   „zvodiek“   (spravodajských   informácií) poskytovaných   ústavným   činiteľom   alebo   iným   štátnym   orgánom,   vrátane   ich   kópii, prepisov,   analytických   interpretácií   (popisov)   a   akýchkoľvek   iných   výsledkov   použitia informačno-technických prostriedkov, a to bez ohľadu na to, či išlo o prepisy v písomnej alebo akejkoľvek inej podobe a bez ohľadu na to, v akej forme zachytávali, analyzovali alebo inak spravodajským spôsobom spracovávali obsah záznamov a/alebo iných výsledkov použitia   informačno-technických   prostriedkov,   a   to   do   15   dní   od   doručenia   tohto rozhodnutia.».

Slovenská   informačná   služba   je   povinná   doručiť   sťažovateľom „na   adresu advokátskej kancelárie Škubla & Partneri s. r. o... kópiu zápisnice o zničení záznamov a) alebo   akýchkoľvek   iných   výsledkov   použitia   informačno-technických   prostriedkov uvedených v bode II. alebo písomnú informáciu o ich zničení v rozsahu údajov, ktoré mali byť zaznamenané v zápisnici o ich zničení“.

Okrem   toho   sa   domáhajú   priznania   finančného   zadosťučinenia   v sume   po   1   € a úhrady trov konania.

Ústavný súd uznesením z 29. októbra 2013 tieto sťažnosti sťažovateľov (sp. zn. Rvp 18094/2013   a sp.   zn.   Rvp   18101/2013)   podľa   §   31a zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) v spojení s § 112 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) spojil na spoločné konanie, ktoré je ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 18094/2013.

Dňa 22. apríla 2014 bola ústavnému súdu doručená ďalšia sťažnosť sťažovateľov (vedená   pod   sp.   zn.   Rvp   4678/2014),   ktorou   namietali   porušenie   základných   práv zaručených čl. 19 ods. 1, 2 a 3, čl. 21 ods. 1 a 3, čl. 22 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 47 ods. 3 ústavy, čl. 10 ods. 1, 2 a 3, čl. 12 ods. 1 a 3, čl. 36 ods. 1 a 2 a čl. 37 ods. 3 listiny a práv zaručených   čl.   6   ods.   1   a čl.   8   ods.   1   a 2   dohovoru   uzneseniami   Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 Sžnč 2/2013 z 5. februára 2014, sp. zn. 9 Sžz 2/2013 z 29. januára 2014 a sp. zn. 9 Sžz 3/2013 z 29. januára 2014.

Z obsahu   tejto   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovatelia   sa   samostatnými návrhmi z 26. júla 2013 doručenými najvyššiemu súdu 29. júla 2013 domáhali ochrany pred nezákonným   zásahom   orgánu   verejnej   správy   podľa   ustanovenia   §   250v   OSP   vo   veci použitia informačno-technických prostriedkov odporkyňou – SIS. Sťažovatelia požadovali, aby   najvyšší   súd   zakázal   SIS   pokračovať v porušovaní   práva   sťažovateľov   na   zničenie záznamov   a/alebo   akýchkoľvek   iných   výsledkov   použitia   informačno-technických prostriedkov, ktoré boli SIS vyhotovené na základe rozhodnutí krajského súdu sp. zn. Ntt-3-D-2879/2005 z 23. novembra 2005 a sp. zn. Ntt-3-D-482/2006 z 18. mája 2006 a ktoré sa nachádzajú v spisoch SIS. Zároveň sa domáhali uloženia povinnosti SIS, aby tieto do 10 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia najvyššieho súdu zničila. Rovnako sťažovatelia žiadali, aby najvyšší súd rozhodol o povinnosti SIS doručiť im kópiu zápisnice o zničení záznamov   a/alebo   akýchkoľvek   iných   výsledkov   použitia   uvedených   informačno-technických prostriedkov alebo písomnú informáciu o ich zničení v rozsahu údajov, ktoré mali   byť   zaznamenané   v zápisnici   o ich   zničení,   a to   do   20   dní   od   nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia najvyššieho súdu. Napokon sťažovatelia požadovali rozhodnúť o náhrade trov konania.

Najvyšší súd napadnutými uzneseniami č. k. 9 Sžz 2/2013-135 z 29. januára 2014 a č. k. 9 Sžz 3/2013-182 z 29. januára 2014 konania o návrhoch sťažovateľov podľa § 104 ods. 1 v spojení s § 250v ods. 8 OSP zastavil s odôvodnením, že odporkyňa – SIS pri používaní informačno-technických prostriedkov   nie je orgánom verejnej správy a z toho dôvodu   nemá   pasívnu   legitimáciu   v konaní   o návrhu   podľa   ustanovení   §   250v   OSP. Rovnako   podľa   názoru   najvyššieho   súdu   použitie   informačno-technických   prostriedkov a nakladanie s poznatkami, ktoré boli na ich základe získané, neprebieha podľa Správneho poriadku [zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov] ani sa neuskutočňuje v správnom konaní, úkony spojené s ich používaním nie sú úkonmi správneho konania, preto nebola splnená ani podmienka postupu súdu podľa § 250 ods. 1 OSP, ktorá predpokladá nezákonný zásah správneho orgánu v správnom konaní.

Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že sťažovateľ v 1. rade napokon podal najvyššiemu súdu 20. augusta 2013 aj návrh proti nečinnosti odporkyne – SIS, ktorým sa domáhal uložiť jej povinnosť do 10 dní od právoplatnosti vydaného uznesenia najvyššieho súdu konať a zničiť záznamy a/alebo akékoľvek iné výsledky použitia informačno-technických prostriedkov, ktoré boli SIS vyhotovené na základe rozhodnutí krajského súdu sp. zn. Ntt-3-D-2879/2005 z 23. novembra 2005 a sp. zn. Ntt-3-D-482/2006 z 18. mája 2006 a ktoré sa nachádzajú v spisoch SIS. Zároveň požadoval uložiť SIS povinnosť doručiť sťažovateľovi v 1. rade kópiu   zápisnice   o zničení   záznamov   a/alebo   akýchkoľvek   iných   výsledkov   použitia informačno-technických   prostriedkov   alebo   písomnú   informáciu   o ich   zničení   v rozsahu údajov, ktoré mali byť zaznamenané v zápisnici o zničení, a to do 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia najvyššieho súdu. Taktiež sa domáhal náhrady trov konania.

Najvyšší   súd   uznesením   č.   k.   2   Sžnč   2/2013-371   z 5.   februára   2014   o návrhu sťažovateľa v 1. rade rozhodol tak, že ho zamietol ako neprípustný s odôvodnením, že SIS pri používaní informačno-technických prostriedkov nie je orgánom verejnej správy a ani štát na ňu v tejto veci nepreniesol pôsobnosť rozhodovať v oblasti verejnej správy, a teda SIS ani v tomto prípade nemá pasívnu legitimáciu, preto nebolo možné jej pasivitu skúmať ako   nečinnosť   v správnom   konaní   podľa   ustanovení   Občianskeho   súdneho   poriadku upravujúcich konanie o nečinnosti orgánu verejnej správy.

Podľa názoru sťažovateľov napadnuté rozhodnutia najvyššieho súdu sú arbitrárne, nedostatočne   odôvodnené,   závery   v nich   uvedené   sú   nesprávne   a ústavne   nekonformné, a „Faktickým   dôsledkom   postupu   najvyššieho   súdu   a napadnutých   uznesení   je, že sťažovateľom bola odňatá možnosť konať pred súdom“. Porušenie princípu právnej istoty sťažovatelia videli v zmätočnosti a nepredvídateľnosti rozhodnutí, keď konania „o zásah“ najvyšší   súd   zastavil   a konanie   o „nečinnosť“ zamietol,   pritom   vo   všetkých   konaniach vychádzal   z „takmer   totožnej   právnej   úvahy“.   Pochybiť   mal   najvyšší   súd   aj   v   tom, že v jednom z označených konaní rozhodol bez toho, aby mal k dispozícii „administratívny spis“, a v ďalšom konaní odmietol doručiť sťažovateľovi v 1. rade prílohu k vyjadreniu SIS. Sťažovatelia   sú   jednoznačne   presvedčení,   že   pasívna   legitimácia   SIS   v označených konaniach   vedených   najvyšším   súdom   bola   daná,   rovnako   tak   bola   daná   aj   právomoc najvyššieho súdu v týchto veciach konať. K týmto, ale aj k ďalším otázkam súvisiacim s postupmi   a rozhodnutiami   najvyššieho   súdu   sťažovatelia   predostreli   ústavnému   súdu rozsiahlu argumentáciu.

Vzhľadom   na   uvedené   sťažovatelia   navrhli,   aby ústavný   súd   po   prijatí   sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Práva Z. V. podľa čl. 19 ods. 1, 2 a 3, čl. 21 ods. 1 a 3, čl. 22 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2, a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky čl. 10 ods. 1, 2 a 3, čl. 12 ods. 1 a 3, čl. 36 ods. 1 a 2 a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Sžnč 2/2013, zo dňa 5. 2. 2014 porušené.

2.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   uznesenie   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Sžnč 2/2013, zo dňa 5. 2. 2014 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný nahradiť Z. V. trovy konania v plnom rozsahu podľa vyčíslenia do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia...

1. Práva Z. V. podľa čl. 19 ods. 1, 2 a 3, čl. 21 ods. 1 a 3, čl. 22 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky čl. 10 ods. 1, 2 a 3, čl. 12 ods. 1 a 3 a čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 9 Sžz 2/2013, zo dňa 29. 1. 2014 porušené.

2.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   uznesenie   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky, sp. zn. 9 Sžz 2/2013, zo dňa 29. 1. 2014 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný nahradiť Z. V. trovy konania v plnom rozsahu podľa vyčíslenia do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia...

1. Práva J. H. podľa čl. 19 ods. 1, 2 a 3, čl. 21 ods. 1 a 3, čl. 22 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky čl. 10 ods. 1,2 a 3, čl. 12 ods. 1 a 3 a čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 9 Sžz 3/2013, zo dňa 29. 1. 2014 porušené.

2.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   uznesenie   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky, sp. zn. 9 Sžz 3/2013, zo dňa 29. 1. 2014 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný nahradiť J. H. trovy konania v plnom rozsahu podľa vyčíslenia do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.“

II.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerané   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 112 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zo spisov ústavného súdu sp. zn. Rvp 18094/2013 a sp. zn. Rvp 4678/2014 vyplýva, že   tieto   veci   tých   istých   sťažovateľov   spolu   skutkovo   súvisia,   ich   predmety   spočívajú v domáhaní sa ochrany totožných práv a právom chránených záujmov v konaniach proti orgánom   verejnej   moci,   vychádzajú   z rovnakých   skutkových   tvrdení   a v konečnom dôsledku na seba nadväzujú.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd v záujme hospodárnosti konania podľa § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 112 ods. 1 OSP rozhodol, že veci vedené ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 18094/2013 a sp. zn. Rvp 4678/2014 spája na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 18094/2013.

Tieto skutočnosti boli podkladom na záver ústavného súdu obsiahnutý vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2014