znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 722/2014-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu10. decembra 2014   predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnostiPOHOTOVOSŤ, s.   r.   o.,   Pribinova 25,   Bratislava,   zastúpenej   obchodnou   spoločnosťouFridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokátdoc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základného právapodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky sp. zn. 5 Sži/17/2013 z 31. októbra 2013 (Rvp 678/2014), sp. zn. 5 Sži/20/2013z 31.   októbra   2013   (Rvp   679/2014),   sp.   zn.   5   Sži/22/2013   z 31.   októbra   2013(Rvp 680/2014),   sp.   zn.   5 Sži/25/2013   z 31.   októbra   2013   (Rvp   681/2014),sp. zn. 5 Sži/14/2013   z 31.   októbra   2013   (Rvp   685/2014)   a   sp.   zn.   5   Sži/16/2013z 31. októbra 2013 (Rvp 686/2014) a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.Rvp 678/2014,   Rvp   679/2014,   Rvp   680/2014,   Rvp   681/2014,   Rvp   685/2014   a sp.   zn.Rvp 686/2014   s p á j a   na   spoločné   konanie,   ktoré   bude   ďalej   vedené   pod   sp. zn.III. ÚS 722/2014.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   boli21. januára 2014   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namietala porušenie základnéhopráva   na súdnu   ochranu   podľa   čl. 46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Najvyššieho súduSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uvedenými   v záhlaví tohto   rozhodnutia(ďalej len „napadnuté uznesenia“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa návrhmi podanými Krajskémusúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutívydaných   týmto   súdom   podľa   zákona   č.   211/2000   Z.   z.   o   slobodnom   prístupek informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií)v znení neskorších predpisov. Krajský súd jednotlivými uzneseniami rozhodol o zastavenítýchto   konaní „podľa   §   10   ods.   1   zákona   č.   71/1992   Zb.“ z dôvodu,   že   sťažovateľkanezaplatila „súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 66 € podľa položky č. 10 písm. a) Sadzobníka   súdnych   poplatkov“, o čom   ju   predtým   poučil.   Na   základe   odvolanísťažovateľky najvyšší súd napadnutými uzneseniami uznesenia krajského súdu potvrdil.

Sťažovateľka je presvedčená, že „súdny poplatok“ nie je povinná platiť. Tvrdí, že„zásah   všeobecného   súdu   zaťažil   sťažovateľa   neprimerane   veľkým   bremenom   a odňal mu možnosť, aby sa o jeho veci konalo podľa relevantnej právnej normy a pri správnom právnom základe“.

Podľa   názoru   sťažovateľky   napadnutými   uzneseniami   najvyššieho   súdu   boloporušené   jej   základné   právo   na   súdnu   ochranu   zaručené   čl.   46   ods.   1   ústavy   a právona spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto v petite sťažností žiada,aby   ústavný   súd   vydal   nález,   v ktorom   vysloví   porušenie   označených   práv   týmitouzneseniami najvyššieho súdu, zruší ich a veci vráti najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.Sťažovateľka zároveň žiada, aby jej ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie a náhradutrov konania.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe   konania   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcovustanoví zákon.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môžeodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na takénedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

Podľa § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na spoločnékonanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istýchúčastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlades citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavypoužiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn.Rvp 678/2014,   Rvp   679/2014,   Rvp   680/2014,   Rvp   681/2014,   Rvp   685/2014   a sp.   zn.Rvp 686/2014   a z tohto   obsahu   vyplývajúcu   právnu   a skutkovú   súvislosť   uvedenýchsťažností   a taktiež   prihliadajúc   na   totožnosť   v osobe   sťažovateľky   a najvyššieho   súdurozhodol   ústavný   súd   uplatniac   citované   právne   normy   tak,   ako   to   je   uvedené   v bode1 výroku tohto uznesenia.

2. K namietanému porušeniu označených práv uzneseniami najvyššieho súduPri   predbežnom   prerokovaní   sťažností   ústavný   súd   zistil,   že   hoci   sťažovateľkuv minulosti   viackrát   upozornil   na   to,   že   predpokladom   úspešného   uplatnenia   námietkyporušenia základných práv a slobôd v konaní pred ním je splnenie viacerých všeobecnýchaj osobitných   náležitostí   návrhu   na   začatie   konania   požadovaných   ustanoveniami§ 20 a § 50   zákona   o ústavnom   súde   (napr.   III.   ÚS   430/2012,   I.   ÚS   184/2014,III. ÚS 292/2014), medzi ktoré patrí aj dostatočne jasné, určité, zrozumiteľné a kompaktnéodôvodnenie   (§   20 ods.   1   zákona   o ústavnom   súde)   námietky   porušenia   toho-ktoréhozákladného práva alebo slobody, v predložených sťažnostiach takéto odôvodnenie úplneabsentuje.   Sťažovateľka   svoje   sťažnosti   založila   výlučne   na   presvedčení,   že „súdny poplatok“ nie je povinná platiť.

Ústavný súd stabilne judikoval, že skutočnosť, že konanie pred všeobecnými súdmineskončilo podľa predstáv sťažovateľa, sama osebe nie je právnym základom na namietnutieporušenia   jeho   práva   na súdnu   ochranu   sťažnosťou   podanou   ústavnému   súdu,   pretožeoznačené právo v sebe nezahŕňa záruku úspechu v konaní (II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, I.ÚS 265/07, III. ÚS 139/08 a iné).

Keďže uvedená judikatúra je sťažovateľke známa a z ústavnoprávneho hľadiska nietžiadneho dôvodu na spochybnenie právnych záverov najvyššieho súdu, ktorý v zmysle jemuzverených   kompetencií   v odôvodnení   napadnutých   uznesení   presvedčenie   sťažovateľkyzrozumiteľnou   interpretáciou   relevantných   právnych   predpisov   vyvrátil,   ústavný   súdpredložené sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 1 poslednej vety zákona o ústavnom súdez dôvodu   nesplnenia   zákonom   predpísaných   náležitostí,   ako   aj   ich   zjavnejneopodstatnenosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. decembra 2014