SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 722/2014-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu10. decembra 2014 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnostiPOHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťouFridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokátdoc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základného právapodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky sp. zn. 5 Sži/17/2013 z 31. októbra 2013 (Rvp 678/2014), sp. zn. 5 Sži/20/2013z 31. októbra 2013 (Rvp 679/2014), sp. zn. 5 Sži/22/2013 z 31. októbra 2013(Rvp 680/2014), sp. zn. 5 Sži/25/2013 z 31. októbra 2013 (Rvp 681/2014),sp. zn. 5 Sži/14/2013 z 31. októbra 2013 (Rvp 685/2014) a sp. zn. 5 Sži/16/2013z 31. októbra 2013 (Rvp 686/2014) a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.Rvp 678/2014, Rvp 679/2014, Rvp 680/2014, Rvp 681/2014, Rvp 685/2014 a sp. zn.Rvp 686/2014 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.III. ÚS 722/2014.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli21. januára 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namietala porušenie základnéhopráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Najvyššieho súduSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uvedenými v záhlaví tohto rozhodnutia(ďalej len „napadnuté uznesenia“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa návrhmi podanými Krajskémusúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutívydaných týmto súdom podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupek informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií)v znení neskorších predpisov. Krajský súd jednotlivými uzneseniami rozhodol o zastavenítýchto konaní „podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.“ z dôvodu, že sťažovateľkanezaplatila „súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 66 € podľa položky č. 10 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov“, o čom ju predtým poučil. Na základe odvolanísťažovateľky najvyšší súd napadnutými uzneseniami uznesenia krajského súdu potvrdil.
Sťažovateľka je presvedčená, že „súdny poplatok“ nie je povinná platiť. Tvrdí, že„zásah všeobecného súdu zaťažil sťažovateľa neprimerane veľkým bremenom a odňal mu možnosť, aby sa o jeho veci konalo podľa relevantnej právnej normy a pri správnom právnom základe“.
Podľa názoru sťažovateľky napadnutými uzneseniami najvyššieho súdu boloporušené jej základné právo na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy a právona spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto v petite sťažností žiada,aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví porušenie označených práv týmitouzneseniami najvyššieho súdu, zruší ich a veci vráti najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.Sťažovateľka zároveň žiada, aby jej ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie a náhradutrov konania.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcovustanoví zákon.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môžeodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na takénedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
1. K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).
Podľa § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na spoločnékonanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istýchúčastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlades citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavypoužiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.Rvp 678/2014, Rvp 679/2014, Rvp 680/2014, Rvp 681/2014, Rvp 685/2014 a sp. zn.Rvp 686/2014 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedenýchsťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a najvyššieho súdurozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode1 výroku tohto uznesenia.
2. K namietanému porušeniu označených práv uzneseniami najvyššieho súduPri predbežnom prerokovaní sťažností ústavný súd zistil, že hoci sťažovateľkuv minulosti viackrát upozornil na to, že predpokladom úspešného uplatnenia námietkyporušenia základných práv a slobôd v konaní pred ním je splnenie viacerých všeobecnýchaj osobitných náležitostí návrhu na začatie konania požadovaných ustanoveniami§ 20 a § 50 zákona o ústavnom súde (napr. III. ÚS 430/2012, I. ÚS 184/2014,III. ÚS 292/2014), medzi ktoré patrí aj dostatočne jasné, určité, zrozumiteľné a kompaktnéodôvodnenie (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde) námietky porušenia toho-ktoréhozákladného práva alebo slobody, v predložených sťažnostiach takéto odôvodnenie úplneabsentuje. Sťažovateľka svoje sťažnosti založila výlučne na presvedčení, že „súdny poplatok“ nie je povinná platiť.
Ústavný súd stabilne judikoval, že skutočnosť, že konanie pred všeobecnými súdmineskončilo podľa predstáv sťažovateľa, sama osebe nie je právnym základom na namietnutieporušenia jeho práva na súdnu ochranu sťažnosťou podanou ústavnému súdu, pretožeoznačené právo v sebe nezahŕňa záruku úspechu v konaní (II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, I.ÚS 265/07, III. ÚS 139/08 a iné).
Keďže uvedená judikatúra je sťažovateľke známa a z ústavnoprávneho hľadiska nietžiadneho dôvodu na spochybnenie právnych záverov najvyššieho súdu, ktorý v zmysle jemuzverených kompetencií v odôvodnení napadnutých uznesení presvedčenie sťažovateľkyzrozumiteľnou interpretáciou relevantných právnych predpisov vyvrátil, ústavný súdpredložené sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 1 poslednej vety zákona o ústavnom súdez dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí, ako aj ich zjavnejneopodstatnenosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. decembra 2014