znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 720/2014-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. marca 2015 v senátezloženom   z   predsedu   Rudolfa   Tkáčika,   zo   sudkyne   Jany   Baricovej   a sudcu   ĽubomíraDobríka vo veci sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoAdvokátskou kanceláriou Bauer s. r. o., Dénešova 19, Košice, v mene ktorej koná konateľa advokát JUDr. Richard Bauer, pre porušenie základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právana prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   v   konanívedenom pod sp. zn. 18 C 199/1998 po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskejrepubliky sp. zn. II. ÚS 214/2013 z 9. októbra 2013 takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo ⬛⬛⬛⬛ na   prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie jehozáležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práva základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.18 C 199/1998 v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republikysp. zn. II. ÚS 214/2013 z 9. októbra 2013   p o r u š e n é   b o l o.

2. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   500   €(slovom päťsto eur), ktoré j e mu Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Bratislava II   j e   p o v i n n ý   uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovyprávneho zastúpenia v sume 730,73 € (slovom sedemstotridsať eur a sedemdesiattri centov),na účet jeho právnej zástupkyne Advokátska kancelária Bauer s. r. o. do dvoch mesiacovod právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesenímč. k. III. ÚS 720/2014-13 z 9. decembra 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal porušeniesvojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie svojej záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresnýsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 199/1998 v období po právoplatnosti nálezuústavného súdu sp. zn. II. ÚS 214/2013 z 9. októbra 2013.

Sťažovateľ je navrhovateľom v uvedenom konaní o určení prevodu vlastníctva k bytu.Ústavný   súd   už   svojím   nálezom   sp.   zn.   II.   ÚS   214/2013   z   9.   októbra   2013   vyslovilporušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahova práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote v konaní sp. zn. 18 C 199/1998,napriek tomu nie je postup okresného súdu vo veci plynulý a efektívny. Sťažovateľ preto5. februára 2014 a 14. februára 2014 podal predsedníčke okresného súdu sťažnosť v zmysleustanovenia § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004. Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Ani po tomto krokusťažovateľa nič podľa neho nenasvedčuje tomu, že by činnosť okresného súdu smerovalak meritórnemu   rozhodnutiu   vo   veci.   Postup   okresného   súdu   v   namietanom   konaní   jepoznačený   okrem   opakovaných   období   nečinnosti   aj   znakmi   neefektívnej   činnosti„a neschopnosťou   rozhodnúť   vo   veci,   pretože   dlhodobo,   viac   ako   15   rokov,   efektívne nesmeruje k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa, pričom iba jeho nesústredený postup spôsobil doterajšiu dĺžku namietaného konania, a spôsobil teda to, že skutkovo právne a jednoduché konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené, čím stav právnej neistoty sťažovateľa stále trvá“.

Vzhľadom na uvedený stav konania sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo vecijeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1.   Základné   právo   sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   ako   aj   právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čí. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   v   konaní vedenom pod sp. zn. 18C/199/1998 porušené boli.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava II, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 18C/199/1998 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva ⬛⬛⬛⬛ finančné zadosťučinenie v sume 4.000,-EUR, ktoré je mu Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“.

4.   Okresný   súd   Bratislava   II   je   povinný   uhradiť ⬛⬛⬛⬛,   trovy právneho zastúpenia v sume 730,73 EUR (slovom sedemstotridsať eur a sedemdesiatin centov) na účet jeho právnej zástupkyne Advokátskej kancelárie Bauer s.r.o., Dénešova 19, 040 23 Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Okresný   súd   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k   sťažnosti   podanímsp. zn. Spr.   2179/2014   doručeným   ústavnému   súdu   16.   februára   2015.   Predsedníčkaokresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla:

„V čase od právoplatnosti označeného nálezu ústavného súdu sa spis nachádzal u v tom čase vo veci konajúcej zákonnej sudkyne JUDr. Marcely Gandelovej,, ktorá sa vzdala výkonu funkcie sudcu, na základe čoho bol spis v zmysle dodatku k rozvrhu práce prikázaný   opatrením   zo   dňa   24.02.2014   na   rozhodovanie   JUDr.   Karolovi   Posluchovi, sudcovi tunajšieho súdu.

Dňa   17.03.2014   tunajší   súd   expedoval   opätovne   uznesenie   o   zamietnutí   návrhu na vydanie   predbežného   opatrenia   navrhovateľovi   (sťažovateľovi),   ktoré   si   prevzal   dňa 09.04.2014. Dňa 25.04.2014 navrhovateľ podal odvolanie proti uzneseniu.

Uznesením Súdnej rady SR zo dňa 31.03.2014 bol JUDr. Karol Posluch s účinnosťou od 01.04.2014 preložený na výkon funkcie sudcu na Okresný súd Bratislava V, pričom vzniknutá situácia pri pôvodnom prideľovaní veci nebola predvídateľná.

Uznesením Súdnej rady SR zo dňa 31.03.2014 bola na tunajší súd preložená sudkyňa JUDr. Petra Priečinská, ktorej bola predmetná vec od 01.05.2014 prikázaná na ďalšie konanie.

Dňa   20.05.2014   bola   vypracovaná   predkladacia   správa   pre   Krajský   súd   v Bratislave, ktorý spis prevzal dňa 26.05.2014.

Rozhodnutím   Krajského   súdu   v   Bratislave   zo   dňa   28.05.2014   bolo   uznesenie tunajšieho súdu potvrdené a dňa 02.06.2014 bol spis vrátený tunajšiemu súdu.

Dňa   09.06.2014   bolo   rozhodnutie   krajského   súdu   doručované   navrhovateľovi, zásielka sa súdu vrátila ako nedoručená, z tohto dôvodu bola zásielka doručovaná opätovne a túto si navrhovateľ prevzal dňa 17.08.2014.

Dňa   09.09.2014   bol   stanovený   termín   pojednávania   na   14.11.2014   a   na   tomto pojednávaní bol vyhlásený vo veci rozsudok, ktorý sa t. č. doručuje účastníkom.

Mám   za   to,   že   v   konaní   v   čase   po   právoplatnosti   Nálezu   ÚS   SR   sp.   zn.   II.ÚS 214/2013   tunajší   súd   konal   bez   prieťahov,   situácia   bola   skomplikovaná   personálnymi zmenami v obsadení senátu 9C.“

Predsedníčka   okresného   súdu,   ako   aj   sťažovateľ   vyjadrili   súhlas   s   upustenímod ústneho   pojednávania   vo   veci   prijatej   sťažnosti.   Ústavný   súd   preto   so   súhlasomúčastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný   súd   z   obsahu   sťažnosti   a   zo   súdneho   spisu   okresného   súdusp. zn. 18C 198/99 zisťoval priebeh a stav konania od právoplatnosti rozhodnutia ústavnéhosúdu sp. zn. II. ÚS 214/2013 z 9. októbra 2013. Zo súdneho spisu ústavný súd zistil tietoskutočnosti:

Nález ústavného súdu č. k. II. ÚS 214/2013-56 z 9. októbra 2013 bol okresnému súdudoručený 25. novembra 2013. Podľa úradného záznamu na č. l. 215 sa spis v súvislostiso sťažnosťou   sťažovateľa   nachádzal   na   ústavnom   súde   v   období   od   25.   júna   2013do 21. augusta 2013.

Opatrením predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr. 3058/2014 z 24. februára 2014bola vec prikázaná na vybavenie sudcovi JUDr. Karlovi Posluchovi.

Okresnému   súdu   bolo   25.   apríla   2014   doručenie   odvolania   sťažovateľa   vočiuzneseniu okresného súdu sp. zn. 18 C 199/1998 z 20. júna 2013, ktorým okresný súdzamietol sťažovateľov návrh na nariadenie predbežného opatrenia.

Opatrením predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr. 3179/2014 z 2. mája 2014 bolavec prikázaná sudkyni JUDr. Petre Priečinskej.

Listom zo 6. mája 2014 informovala sudkyňa predsedníčku okresného súdu o staveoddelenia,   kde   poukázala   najmä   na   neprimeraný   počet   pridelených   vecí,   vysoký   početreštančných vecí a 13 pozitívnych nálezov ústavného súdu a na skutočnosť, že „v danej situácii   nie   je   v   mojich   silách   s   ohľadom   na   tak   vysoký   počet   pridelených   (najmä reštančných) vecí konať plynule a bez prieťahov, napriek mojej maximálnej snahe“. Spis s opravným prostriedkom bol predložený krajskému súdu 20. mája 2014. Krajský súd uznesením č. k. 5 Co 305/14-241 z 28. mája 2014 potvrdil napadnutéuznesenie súdu prvého stupňa. Okresnému súdu bol spis doručený 2. júna 2014.

Rozhodnutie   krajského   súdu   bolo   sťažovateľovi   neúspešne   doručovanéa vrátené okresnému súdu 22. júla 2014. Opätovne sa uznesenie podarilo doručiť 17. augusta2014. Dňa 9. septembra 2014 sudkyňa nariadila termín pojednávania na 14. november2014. Súd žiadosť právnej zástupkyne sťažovateľa o zaslanie informácie o stave konaniavybavil 10. septembra 2014 oznámením o možnosti nahliadnutia do spisu.

Súd   vyzval   10.   septembra   2014   odporcu   v   1.   rade   na   zaslanie   listu   vlastníctva,na ktorom   sa   nachádza   predmetný   byt.   List   vlastníctva   bol   súdu   doručený29. septembra 2014.

Opatrením predsedníčky súdu sp. zn. Spr. 3470/2013 z 3. novembra 2014 bola vecprikázaná sudkyni JUDr. Petre Priečinskej.

Dňa 12. novembra 2014 bola súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne sťažovateľa ozrušenie   predvolania   na   pojednávanie,   keďže   sťažovateľa   zastupuje   len   v   konaní   predústavným súdom.

Dňa 14. novembra 2014 sa vo veci konalo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásenýrozsudok vo veci, ktorým súd návrh zamietol.

Dňa 16. decembra 2014 bolo súdu doručené „procesné vyjadrenie navrhovateľa vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II sp. zn. 18C 199/1998“.

Dňa   12.   januára   2015   dala   sudkyňa   pokyn   kancelárii   na   opísanie   a   doručenierozsudku.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovalabez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   jeodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutiaštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne saprávna   neistota   neodstráni.   K   vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty,dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Pretona splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vecprerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).

Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konaniana prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov, v kontexte medzinárodných záväzkovSlovenskej republiky garantovať účastníkom súdneho konania právo na prerokovanie ichveci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru), je zabezpečiť odstránenie stavuprávnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia   štátneho orgánu v primeranej dobe(III. ÚS 111/04, III. ÚS 11/05).

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnostiprípadu   podľa   právnej   a   faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníkov   konaniaa spôsobu, akým v konaní postupoval súd (II. ÚS 74/97). Tieto tri kritériá zohľadňuje prinamietaní porušenia práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť a povahu veci, ústavný súd sa stotožnils názorom ústavného súdu vysloveným v náleze sp. zn. II. ÚS 214/2013 z 9. októbra 2013,a týmto kritériom sa preto už nezaoberal.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, podľa ktoréhoústavný   súd   posudzuje,   či   v   konaní   vedenom   okresným   súdom   došlo   k   zbytočnýmprieťahom.   Na   strane   sťažovateľa   možno   konštatovať   oneskorené   preberanie   poštovýchzásielok,   čo   ústavný   súd   zohľadnil   pri   stanovení   výšky   primeraného   finančnéhozadosťučinenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenompod   sp.   zn.   18   C   199/1998   v   období   po   právoplatnosti   rozhodnutia   ústavného   súdusp. zn. II. ÚS 214/2013 z 9. októbra 2013. Na základe prehľadu úkonov v danej veci ústavnýsúd konštatuje, že i napriek tomu, že v predmetnej veci bol vydaný nález ústavného súdu,ktorý vyslovil porušenie práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahova práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote, a okresný súd mal prikázanévo veci   konať   bez   zbytočných   prieťahov,   vykonával   okresný   súd   jednotlivé   úkonyso značným   časovým   odstupom   a   prvé   pojednávanie   vo   veci   sa   uskutočnilo   až14. novembra   2014,   t.   j.   takmer   po   jednom   roku   od   doručenia   nálezu   ústavného   súdunapriek tomu, že v dôsledku nálezu ústavného súdu mal okresný súd k prerokovávaniua rozhodovaniu v predmetnej veci pristúpiť so zvýšenou starostlivosťou a mal jej venovaťväčšiu pozornosť.

Ústavný   súd   nemohol   akceptovať   obranu   okresného   súdu,   podľa   ktorého   bola„situácia skomplikovaná personálnymi zmenami v obsadení senátu 9C“. V tejto súvislostitreba zdôrazniť, že ústavný súd pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či totoprávo   bolo   porušené   činnosťou   (nečinnosťou)   alebo   postupom   konkrétneho   sudcuvybavujúceho danú vec. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 127/04,II. ÚS 311/06) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako ajskutočnosť,   že   Slovenská   republika   nevie   alebo   nemôže   v   čase   konania   zabezpečiťprimeraný   počet   sudcov   alebo   ďalších   pracovníkov   na   súde,   ktorý   oprávnený   subjektpožiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatneniapráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujúštát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Ústavný   súd   preto   vzhľadom   na   povahu   veci   rozhodol,   že   v   konaní   vedenomokresným súdom pod sp. zn. 18 C 199/1998 v období po vydaní nálezu ústavného súdudošlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Napriek tomuto zisteniu ústavný súd v zhode so svojou judikatúrou (III. ÚS 158/07,III. ÚS 74/2010) neprikázal okresnému súdu, aby vo veci konal, pretože táto povinnosť muuž bola uložená nálezom sp. zn. II. ÚS 2014/2013 z 9. októbra 2013.

IV.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáhaprimeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akýchdôvodov sa ho domáha. Sťažovateľ výšku požadovanej sumy odôvodnil skutočnosťou, že„okresný   súd   svojou   nečinnosťou   a   neefektívnou   činnosťou   po   vydaní   nálezu   zo   dňa 8. októbra 2013 spôsobuje sťažovateľovi nemajetkovú a majetkovú ujmu značne prevyšujúcu sumu požadovaného finančného zadosťučinenia“. Okresný súd podľa sťažovateľa „ignoruje príkaz ústavného súdu a nekoná, o to viac týmto umocňuje sťažovateľove pocity bezmocnosti a celkovú dôveru v justičný systém v Slovenskej republike“.

Sťažovateľ   žiadal   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   4   000   €.Ústavný súd priznal sťažovateľovi po zohľadnení všetkých okolností prípadu aj primeranéfinančné zadosťučinenie v sume 500 € (bod 2 výroku nálezu).

Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inémuúčastníkovi konania jeho trovy. Právna zástupkyňa sťažovateľa si uplatnila nárok na náhradutrov v sume 730,73 € za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (za prevzatie aprípravu zastúpenia a za podanú ústavnú sťažnosť v sume 134 € za jeden úkon právnejslužby a režijný paušál 2 x 8,04 €) za cestovné 205,45 € a za náhradu straty času 241,20 €.

Cestovné   si   právna   zástupkyňa,   ktorá   bola   určená   na   zastupovanie   sťažovateľarozhodnutím Centra právnej pomoci sp. zn. 4065/2014-KaBA z 31. júla 2014, uplatnilaza cestu   z   Košíc   do   Bratislavy   a   späť   vykonanú   11.   augusta   2014   pre   účely   poradys klientom, štúdia spisu a prevzatia fotokópií. V spojitosti s cestou si uplatnila aj náhradustraty   času   v   rozsahu   18   x   ½   hodina.   K   vyčísleniu   náhrady   cestovného   a   straty   časupredložila   osvedčenie   o   evidencii   osobného   motorového   vozidla   a   záznam   o   porades klientom.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia podľa§ 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vznení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“),   podľa   ktorého   je   odmena   advokáta(základná   tarifa)   v   konaní   pred   ústavným   súdom   za   jeden   úkon   právnej   služby   1/6   zvýpočtového základu. Za dva úkony vykonané v roku 2014 prináleží v zmysle uvedenejvyhlášky   sťažovateľovi   suma   134   €   za   jeden   úkon   právnej   služby   a   dvakrát   náhradarežijného paušálu v sume 8,04 €, celkom 284, 08 €.

K   tejto   sume   bolo   potrebné   pripočítať   aj   cestovné   náklady   za   cestu   z   Košícdo Bratislavy a späť (799,48 km) vo výške 205,45 € v zmysle ustanovenia § 7 zákonač. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono cestovných náhradách“). Zároveň podľa § 17 ods. 1 vyhlášky pri úkonoch právnej službyvykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miestaa späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtovéhozákladu za každú aj začatú polhodinu. Ústavný súd rozhodol aj o náhrade za stratu času 18polhodín stráveného cestou z Košíc do Bratislavy a späť spolu vo výške 241,20 €. Celkomtrovy právneho zastúpenia predstavujú 730,73 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účetprávnej   zástupkyne   sťažovateľa   (§   31a   zákona   o   ústavnom   súde   v   spojení   s   §   149Občianskeho   súdneho   poriadku)   v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohtorozhodnutia (bod 3 výroku nálezu).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jehodoručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. marca 2015