SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 720/2014-31
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. marca 2015 v senátezloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu ĽubomíraDobríka vo veci sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoAdvokátskou kanceláriou Bauer s. r. o., Dénešova 19, Košice, v mene ktorej koná konateľa advokát JUDr. Richard Bauer, pre porušenie základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právana prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konanívedenom pod sp. zn. 18 C 199/1998 po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskejrepubliky sp. zn. II. ÚS 214/2013 z 9. októbra 2013 takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie jehozáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.18 C 199/1998 v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republikysp. zn. II. ÚS 214/2013 z 9. októbra 2013 p o r u š e n é b o l o.
2. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 €(slovom päťsto eur), ktoré j e mu Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovyprávneho zastúpenia v sume 730,73 € (slovom sedemstotridsať eur a sedemdesiattri centov),na účet jeho právnej zástupkyne Advokátska kancelária Bauer s. r. o. do dvoch mesiacovod právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesenímč. k. III. ÚS 720/2014-13 z 9. decembra 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal porušeniesvojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie svojej záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresnýsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 199/1998 v období po právoplatnosti nálezuústavného súdu sp. zn. II. ÚS 214/2013 z 9. októbra 2013.
Sťažovateľ je navrhovateľom v uvedenom konaní o určení prevodu vlastníctva k bytu.Ústavný súd už svojím nálezom sp. zn. II. ÚS 214/2013 z 9. októbra 2013 vyslovilporušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahova práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote v konaní sp. zn. 18 C 199/1998,napriek tomu nie je postup okresného súdu vo veci plynulý a efektívny. Sťažovateľ preto5. februára 2014 a 14. februára 2014 podal predsedníčke okresného súdu sťažnosť v zmysleustanovenia § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004. Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Ani po tomto krokusťažovateľa nič podľa neho nenasvedčuje tomu, že by činnosť okresného súdu smerovalak meritórnemu rozhodnutiu vo veci. Postup okresného súdu v namietanom konaní jepoznačený okrem opakovaných období nečinnosti aj znakmi neefektívnej činnosti„a neschopnosťou rozhodnúť vo veci, pretože dlhodobo, viac ako 15 rokov, efektívne nesmeruje k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa, pričom iba jeho nesústredený postup spôsobil doterajšiu dĺžku namietaného konania, a spôsobil teda to, že skutkovo právne a jednoduché konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené, čím stav právnej neistoty sťažovateľa stále trvá“.
Vzhľadom na uvedený stav konania sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo vecijeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čí. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 18C/199/1998 porušené boli.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava II, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 18C/199/1998 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva ⬛⬛⬛⬛ finančné zadosťučinenie v sume 4.000,-EUR, ktoré je mu Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“.
4. Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť ⬛⬛⬛⬛, trovy právneho zastúpenia v sume 730,73 EUR (slovom sedemstotridsať eur a sedemdesiatin centov) na účet jeho právnej zástupkyne Advokátskej kancelárie Bauer s.r.o., Dénešova 19, 040 23 Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podanímsp. zn. Spr. 2179/2014 doručeným ústavnému súdu 16. februára 2015. Predsedníčkaokresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla:
„V čase od právoplatnosti označeného nálezu ústavného súdu sa spis nachádzal u v tom čase vo veci konajúcej zákonnej sudkyne JUDr. Marcely Gandelovej,, ktorá sa vzdala výkonu funkcie sudcu, na základe čoho bol spis v zmysle dodatku k rozvrhu práce prikázaný opatrením zo dňa 24.02.2014 na rozhodovanie JUDr. Karolovi Posluchovi, sudcovi tunajšieho súdu.
Dňa 17.03.2014 tunajší súd expedoval opätovne uznesenie o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia navrhovateľovi (sťažovateľovi), ktoré si prevzal dňa 09.04.2014. Dňa 25.04.2014 navrhovateľ podal odvolanie proti uzneseniu.
Uznesením Súdnej rady SR zo dňa 31.03.2014 bol JUDr. Karol Posluch s účinnosťou od 01.04.2014 preložený na výkon funkcie sudcu na Okresný súd Bratislava V, pričom vzniknutá situácia pri pôvodnom prideľovaní veci nebola predvídateľná.
Uznesením Súdnej rady SR zo dňa 31.03.2014 bola na tunajší súd preložená sudkyňa JUDr. Petra Priečinská, ktorej bola predmetná vec od 01.05.2014 prikázaná na ďalšie konanie.
Dňa 20.05.2014 bola vypracovaná predkladacia správa pre Krajský súd v Bratislave, ktorý spis prevzal dňa 26.05.2014.
Rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.05.2014 bolo uznesenie tunajšieho súdu potvrdené a dňa 02.06.2014 bol spis vrátený tunajšiemu súdu.
Dňa 09.06.2014 bolo rozhodnutie krajského súdu doručované navrhovateľovi, zásielka sa súdu vrátila ako nedoručená, z tohto dôvodu bola zásielka doručovaná opätovne a túto si navrhovateľ prevzal dňa 17.08.2014.
Dňa 09.09.2014 bol stanovený termín pojednávania na 14.11.2014 a na tomto pojednávaní bol vyhlásený vo veci rozsudok, ktorý sa t. č. doručuje účastníkom.
Mám za to, že v konaní v čase po právoplatnosti Nálezu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 214/2013 tunajší súd konal bez prieťahov, situácia bola skomplikovaná personálnymi zmenami v obsadení senátu 9C.“
Predsedníčka okresného súdu, ako aj sťažovateľ vyjadrili súhlas s upustenímod ústneho pojednávania vo veci prijatej sťažnosti. Ústavný súd preto so súhlasomúčastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.
II.
Ústavný súd z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdusp. zn. 18C 198/99 zisťoval priebeh a stav konania od právoplatnosti rozhodnutia ústavnéhosúdu sp. zn. II. ÚS 214/2013 z 9. októbra 2013. Zo súdneho spisu ústavný súd zistil tietoskutočnosti:
Nález ústavného súdu č. k. II. ÚS 214/2013-56 z 9. októbra 2013 bol okresnému súdudoručený 25. novembra 2013. Podľa úradného záznamu na č. l. 215 sa spis v súvislostiso sťažnosťou sťažovateľa nachádzal na ústavnom súde v období od 25. júna 2013do 21. augusta 2013.
Opatrením predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr. 3058/2014 z 24. februára 2014bola vec prikázaná na vybavenie sudcovi JUDr. Karlovi Posluchovi.
Okresnému súdu bolo 25. apríla 2014 doručenie odvolania sťažovateľa vočiuzneseniu okresného súdu sp. zn. 18 C 199/1998 z 20. júna 2013, ktorým okresný súdzamietol sťažovateľov návrh na nariadenie predbežného opatrenia.
Opatrením predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr. 3179/2014 z 2. mája 2014 bolavec prikázaná sudkyni JUDr. Petre Priečinskej.
Listom zo 6. mája 2014 informovala sudkyňa predsedníčku okresného súdu o staveoddelenia, kde poukázala najmä na neprimeraný počet pridelených vecí, vysoký početreštančných vecí a 13 pozitívnych nálezov ústavného súdu a na skutočnosť, že „v danej situácii nie je v mojich silách s ohľadom na tak vysoký počet pridelených (najmä reštančných) vecí konať plynule a bez prieťahov, napriek mojej maximálnej snahe“. Spis s opravným prostriedkom bol predložený krajskému súdu 20. mája 2014. Krajský súd uznesením č. k. 5 Co 305/14-241 z 28. mája 2014 potvrdil napadnutéuznesenie súdu prvého stupňa. Okresnému súdu bol spis doručený 2. júna 2014.
Rozhodnutie krajského súdu bolo sťažovateľovi neúspešne doručovanéa vrátené okresnému súdu 22. júla 2014. Opätovne sa uznesenie podarilo doručiť 17. augusta2014. Dňa 9. septembra 2014 sudkyňa nariadila termín pojednávania na 14. november2014. Súd žiadosť právnej zástupkyne sťažovateľa o zaslanie informácie o stave konaniavybavil 10. septembra 2014 oznámením o možnosti nahliadnutia do spisu.
Súd vyzval 10. septembra 2014 odporcu v 1. rade na zaslanie listu vlastníctva,na ktorom sa nachádza predmetný byt. List vlastníctva bol súdu doručený29. septembra 2014.
Opatrením predsedníčky súdu sp. zn. Spr. 3470/2013 z 3. novembra 2014 bola vecprikázaná sudkyni JUDr. Petre Priečinskej.
Dňa 12. novembra 2014 bola súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne sťažovateľa ozrušenie predvolania na pojednávanie, keďže sťažovateľa zastupuje len v konaní predústavným súdom.
Dňa 14. novembra 2014 sa vo veci konalo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásenýrozsudok vo veci, ktorým súd návrh zamietol.
Dňa 16. decembra 2014 bolo súdu doručené „procesné vyjadrenie navrhovateľa vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II sp. zn. 18C 199/1998“.
Dňa 12. januára 2015 dala sudkyňa pokyn kancelárii na opísanie a doručenierozsudku.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovalabez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov jeodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutiaštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne saprávna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Pretona splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vecprerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).
Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konaniana prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov, v kontexte medzinárodných záväzkovSlovenskej republiky garantovať účastníkom súdneho konania právo na prerokovanie ichveci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru), je zabezpečiť odstránenie stavuprávnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu v primeranej dobe(III. ÚS 111/04, III. ÚS 11/05).
Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnostiprípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníkov konaniaa spôsobu, akým v konaní postupoval súd (II. ÚS 74/97). Tieto tri kritériá zohľadňuje prinamietaní porušenia práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).
1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť a povahu veci, ústavný súd sa stotožnils názorom ústavného súdu vysloveným v náleze sp. zn. II. ÚS 214/2013 z 9. októbra 2013,a týmto kritériom sa preto už nezaoberal.
2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, podľa ktoréhoústavný súd posudzuje, či v konaní vedenom okresným súdom došlo k zbytočnýmprieťahom. Na strane sťažovateľa možno konštatovať oneskorené preberanie poštovýchzásielok, čo ústavný súd zohľadnil pri stanovení výšky primeraného finančnéhozadosťučinenia.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenompod sp. zn. 18 C 199/1998 v období po právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdusp. zn. II. ÚS 214/2013 z 9. októbra 2013. Na základe prehľadu úkonov v danej veci ústavnýsúd konštatuje, že i napriek tomu, že v predmetnej veci bol vydaný nález ústavného súdu,ktorý vyslovil porušenie práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahova práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote, a okresný súd mal prikázanévo veci konať bez zbytočných prieťahov, vykonával okresný súd jednotlivé úkonyso značným časovým odstupom a prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo až14. novembra 2014, t. j. takmer po jednom roku od doručenia nálezu ústavného súdunapriek tomu, že v dôsledku nálezu ústavného súdu mal okresný súd k prerokovávaniua rozhodovaniu v predmetnej veci pristúpiť so zvýšenou starostlivosťou a mal jej venovaťväčšiu pozornosť.
Ústavný súd nemohol akceptovať obranu okresného súdu, podľa ktorého bola„situácia skomplikovaná personálnymi zmenami v obsadení senátu 9C“. V tejto súvislostitreba zdôrazniť, že ústavný súd pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či totoprávo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcuvybavujúceho danú vec. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 127/04,II. ÚS 311/06) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako ajskutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiťprimeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjektpožiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatneniapráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujúštát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.
Ústavný súd preto vzhľadom na povahu veci rozhodol, že v konaní vedenomokresným súdom pod sp. zn. 18 C 199/1998 v období po vydaní nálezu ústavného súdudošlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
Napriek tomuto zisteniu ústavný súd v zhode so svojou judikatúrou (III. ÚS 158/07,III. ÚS 74/2010) neprikázal okresnému súdu, aby vo veci konal, pretože táto povinnosť muuž bola uložená nálezom sp. zn. II. ÚS 2014/2013 z 9. októbra 2013.
IV.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáhaprimeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akýchdôvodov sa ho domáha. Sťažovateľ výšku požadovanej sumy odôvodnil skutočnosťou, že„okresný súd svojou nečinnosťou a neefektívnou činnosťou po vydaní nálezu zo dňa 8. októbra 2013 spôsobuje sťažovateľovi nemajetkovú a majetkovú ujmu značne prevyšujúcu sumu požadovaného finančného zadosťučinenia“. Okresný súd podľa sťažovateľa „ignoruje príkaz ústavného súdu a nekoná, o to viac týmto umocňuje sťažovateľove pocity bezmocnosti a celkovú dôveru v justičný systém v Slovenskej republike“.
Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €.Ústavný súd priznal sťažovateľovi po zohľadnení všetkých okolností prípadu aj primeranéfinančné zadosťučinenie v sume 500 € (bod 2 výroku nálezu).
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inémuúčastníkovi konania jeho trovy. Právna zástupkyňa sťažovateľa si uplatnila nárok na náhradutrov v sume 730,73 € za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (za prevzatie aprípravu zastúpenia a za podanú ústavnú sťažnosť v sume 134 € za jeden úkon právnejslužby a režijný paušál 2 x 8,04 €) za cestovné 205,45 € a za náhradu straty času 241,20 €.
Cestovné si právna zástupkyňa, ktorá bola určená na zastupovanie sťažovateľarozhodnutím Centra právnej pomoci sp. zn. 4065/2014-KaBA z 31. júla 2014, uplatnilaza cestu z Košíc do Bratislavy a späť vykonanú 11. augusta 2014 pre účely poradys klientom, štúdia spisu a prevzatia fotokópií. V spojitosti s cestou si uplatnila aj náhradustraty času v rozsahu 18 x ½ hodina. K vyčísleniu náhrady cestovného a straty časupredložila osvedčenie o evidencii osobného motorového vozidla a záznam o porades klientom.
Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia podľa§ 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vznení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), podľa ktorého je odmena advokáta(základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 zvýpočtového základu. Za dva úkony vykonané v roku 2014 prináleží v zmysle uvedenejvyhlášky sťažovateľovi suma 134 € za jeden úkon právnej služby a dvakrát náhradarežijného paušálu v sume 8,04 €, celkom 284, 08 €.
K tejto sume bolo potrebné pripočítať aj cestovné náklady za cestu z Košícdo Bratislavy a späť (799,48 km) vo výške 205,45 € v zmysle ustanovenia § 7 zákonač. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono cestovných náhradách“). Zároveň podľa § 17 ods. 1 vyhlášky pri úkonoch právnej službyvykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miestaa späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtovéhozákladu za každú aj začatú polhodinu. Ústavný súd rozhodol aj o náhrade za stratu času 18polhodín stráveného cestou z Košíc do Bratislavy a späť spolu vo výške 241,20 €. Celkomtrovy právneho zastúpenia predstavujú 730,73 €.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účetprávnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149Občianskeho súdneho poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohtorozhodnutia (bod 3 výroku nálezu).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. marca 2015