znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 72/04-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. marca 2004 predbežne prerokoval sťažnosť V. Š., bytom V. n. Ž., a J. L., bytom V. n. Ž., zastúpených advokátom   JUDr.   M.   C.,   Advokátska   kancelária,   N.,   pre   namietané   porušenie   ich základných   práv   podľa   čl.   20   ods.   1   a   ods.   3   prvej   a druhej   vety   Ústavy   Slovenskej republiky   a podľa   čl.   11   ods.   1   a   ods. 3   prvej   a druhej   vety   Listiny   základných   práv a slobôd,   ako   aj   pre   porušenie   práva   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   rozhodnutím   Pozemkového   úradu   v Nitre č. 8/91-R-I zo   17.   júla   1992   v spojení   s jeho   ďalším   rozhodnutím   č.   8/91-R-Ia zo 14. augusta 1992 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. Š. a J. L. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. februára 2004 doručená sťažnosť (zo 4. februára 2004) V. Š., rodenej L., bytom V. n. Ž., a J. L., bytom V. n. Ž. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. M. C., Advokátska kancelária, N., vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a ods. 3 prvej a druhej vety Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 11 ods. 1 a ods. 3 prvej a druhej vety Listiny základných práv a slobôd, ako aj pre porušenie práva   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd rozhodnutím Pozemkového úradu v Nitre (ďalej aj „pozemkový úrad“) č.   8/91-R-I zo   17.   júla   1992   v spojení   s jeho   ďalším   rozhodnutím   č.   8/91-R-Ia   zo 14. augusta 1992 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“).

Sťažovatelia   prostredníctvom   splnomocneného   právneho   zástupcu   uviedli,   že   sa dedením   po   poručiteľoch   J.   L.,   a M.   L.,   rodenej   M.,   v zmysle   rozhodnutia   bývalého Štátneho   notárstva   v Nitre   sp.   zn.   D 3620/92,   D   3621/92   z 27.   novembra   1992,   ktoré nadobudlo   právoplatnosť   v ten   istý   deň   (27.   novembra   1992),   stali   podielovými spoluvlastníkmi okrem iného aj nehnuteľnosti - pozemku parc. číslo 497/5, t. j. ornej pôdy vo výmere 10 098 m2 v katastrálnom území V. n. Ž. Uvedenú nehnuteľnosť ich právni predchodcovia nadobudli odčlenením od pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 497 - role vo výmere   45 442 m2 zapísanej   v   pozemkovej   knihe   katastrálneho   územia   V.   n.   Ž. v pozemnoknižnej   vložke   č.   211   v rámci   prídelového   konania   na   základe   výmeru Povereníctva   pôdohospodárstva   a pozemkovej   reformy   č.   3028/48–24   z 12.   júna   1948 vydaného podľa § 1 ods. 1 nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1946 Sb. n. SNR o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy, pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení   nariadenia   č.   64/1946   Sb.   n.   SNR   o konfiškovaní   a urýchlenom   rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa.

Napadnutými   rozhodnutiami   pozemkového   úradu   č.   8/91-R-I zo   17.   júla   1992 a č. 8/91-R-Ia zo 14. augusta 1992 právoplatnými od 30. augusta 1992 bola nehnuteľnosť v katastrálnom území V. n. Ž. evidovaná podľa pozemnoknižných údajov ako parcela č. 497

- roľa vo výmere 45 442 m v pozemnoknižnej vložke č. 211 vydaná podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   č. 229/1991 Zb.“)   postupom   podľa   §   9 citovaného zákona J. B., H. T., rodenej B., a J. M., rodenej B., ako oprávneným osobám (ako povinná osoba vystupovalo Poľnohospodárske družstvo Tesárske Mlyňany). O uvedenej skutočnosti sa sťažovatelia podľa svojho tvrdenia dozvedeli v roku 2000, a to tak, že v dôsledku zápisu údajov registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva   k   pozemkom   v znení neskorších   predpisov   pre dané katastrálne územie bol zrušený príslušný list vlastníctva č. 341, na ktorom boli zapísaní ako vlastníci pozemku parc. číslo 497/5 - ornej pôdy vo výmere 10 098 m2 v katastrálnom území V. n. Ž. sťažovatelia a do katastra nehnuteľností bolo zapísané vlastnícke právo J. B., H. T., rodenej B., a J. M., rodenej B., k celej pôvodnej pozemnoknižnej parcele č. 497 vo výmere 45 442 m2.

Sťažovatelia   sa   žiadosťou   z 30.   septembra   2002   adresovanou   Okresnému   úradu v Nitre,   odboru   pozemkovému,   poľnohospodárstva   a   lesného   hospodárstva   domáhali doručenia napadnutých rozhodnutí. Tieto im boli doručené 26. októbra 2002.

Sťažovatelia   podali   proti   napadnutým   rozhodnutiam   opravný   prostriedok   (§   250l a nasl.   Občianskeho   súdneho   poriadku)   Krajskému   súdu   v Nitre,   ktorý   uznesením č. k. 13 Sp 18/2003-53 z 26. marca 2003 opravný prostriedok sťažovateľov odmietol ako podaný   osobami,   ktoré   nie   sú   oprávnené   podať   opravný   prostriedok   proti   napadnutým rozhodnutiam.   Na   základe   odvolania   sťažovateľov   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky uznesením sp. zn. Sž-o-KS 93/03 z 30. septembra 2003 uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 13 Sp 18/2003–53 z 26. marca 2003 potvrdil.

Sťažovatelia v konaní pred ústavným súdom namietali, že pozemkový úrad (sťažnosť smeruje   proti   Krajskému   pozemkovému   úradu   v Nitre   ako   jeho   právnemu   nástupcovi) porušil § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 229/1991 Zb., podľa ktorého pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby, (...) s výnimkou prípadov uvedených v ustanovení § 8 cit. zákona. Pozemkový úrad bol povinný postupovať v zmysle   §   14   zákona   č.   71/1967   Zb.   o   správnom   konaní   (správny   poriadok)   v znení neskorších   predpisov,   ktorý   ustanovuje, že účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania   je   aj   ten,   kto   tvrdí,   že   môže   byť   rozhodnutím   vo   svojich   právach,   právom chránených   záujmoch   alebo   povinnostiach   priamo   dotknutý,   a   to   až   do   času,   kým   sa preukáže opak (ods. 1). Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva (ods. 2).

V dôsledku   nerešpektovania   uvedených   ustanovení   došlo   postupom   a následnými rozhodnutiami   pozemkového   úradu   č.   8/91-R-I zo   17.   júla   1992   a   č.   8/91-R-Ia   zo 14. augusta 1992 k pozbaveniu vlastníctva sťažovateľov bez ich vedomia, teda k porušeniu označených základných práv. Na základe uvedených skutočností sa sťažovatelia domáhali rozhodnutia ústavného súdu, ktorým by vyslovil:

„Krajský   pozemkový   úrad   v Nitre   (bývalý   Pozemkový   úrad   v Nitre)   rozhodnutím č. 8/91-R-I zo dňa 17.07.1992 v spojení s jeho zmenovým rozhodnutím č. 8/91-R-Ia zo dňa 14.08.1992 porušil právo V. Š., rod. L., trvale bytom V. n. Ž., a J. L., trvale bytom V. n. Ž. vlastniť a pokojne užívať majetok podľa čl. 20 ods. 1, ods. 3 prvá veta, druhá veta Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 11 ods. 1, ods. 3 prvá veta, druhá veta Ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, ako aj podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozhodnutie bývalého Pozemkového úradu v Nitre č. 8/91-R-I zo dňa 17.07.1992 v spojení s jeho zmenovým rozhodnutím č. 8/91-R-Ia zo dňa 14.08.1992 sa zrušuje.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   sťažnosť   predbežne   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľov.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo inom   zásahu   počíta   odo   dňa,   keď   sa   sťažovateľ   mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu dozvedieť.

Sťažnosť sťažovateľov v konaní pred ústavným súdom smeruje proti rozhodnutiu bývalého Pozemkového úradu v Nitre č. 8/91-R-I zo 17. júla 1992 v spojení s jeho ďalším rozhodnutím č. 8/91-R-Ia zo 14. augusta 1992.

Podľa   § 20   ods.   3 zákona o ústavnom   súde   je ústavný   súd viazaný návrhom   na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Z obsahu samotnej sťažnosti a k nej pripojených listinných dôkazov (predovšetkým kópií na vec sa vzťahujúcich rozhodnutí) mal ústavný súd za preukázané, že napadnuté rozhodnutia boli vydané v júli a auguste 1992 (podľa vyznačenej doložky právoplatnosti mali nadobudnúť právoplatnosť 30. augusta 1992). O zásahu do svojho vlastníckeho práva sa   sťažovatelia   podľa   vlastného   tvrdenia   dozvedeli   v priebehu   roka   2000   a s obsahom napadnutých rozhodnutí sa oboznámili po ich doručení 26. októbra 2002.

Sťažnosť   sťažovateľov zo   4.   februára   2004 bola   ústavnému   súdu   doručená 6. februára 2004, teda po uplynutí viac ako roka a troch mesiacov od doručenia sťažnosťou napádaných rozhodnutí sťažovateľom.

Ústavný   súd   pri   svojej   rozhodovacej   činnosti   v rámci   predbežného   prerokovania návrhu v zmysle § 25 zákona o ústavnom súde vychádza zo svojej konštantnej judikatúry, podľa ktorej, sťažnosť v zmysle čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02). Jednou zo zákonných podmienok pre jej prijatie na ďalšie konanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

V čase, keď sa sťažovatelia domáhali ochrany svojich základných práv a slobôd na ústavnom súde podľa čl. 127 ústavy, už uplynula lehota stanovená pre tento typ konania pred ústavným súdom. V danej situácii nepovažoval ústavný súd (s ohľadom na § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde) za právne významný pre okamih začatia plynutia zákonnej lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde okamih doručenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Sž-o-KS 93/03 z 30. septembra 2003 sťažovateľom, pretože títo svojou sťažnosťou pred ústavným súdom rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, resp. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uvedenej veci nenamietali. Svojou sťažnosťou napadli priamo rozhodnutia správneho orgánu.

Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. marca 2004