znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 719/2014-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. decembra 2014predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátomJUDr.   Petrom   Peružekom,   Radlinského   1,   Hlohovec,   pre   namietané   porušenie   jehozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súduPiešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 65/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola31. októbra 2014   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len„sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) apráva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnéhosúdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 65/2011.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:«... Žaloba vo veci samej bola podaná dňa 06.04.2011. Následne boli vo veci štyri pojednávania a to dňa 31.05.2012, 15.10.2012, 15.04.2013 a 23.05.2013, kde bolo určené, že vo veci bude nariadené znalecké skúmanie. Od tohto momentu nebol Okresným súdom Piešťany   ustanovený znalec, ani vytýčený termín pojednávania. Od 23.05.2013   do dňa podania ústavnej sťažnosti už Okresný súd Piešťany nevykonal žiaden úkon. Z tohto dôvodu sťažovateľ   prostredníctvom   právneho   zástupcu   podal   dňa   22.11.2013,   16.07.2014 a 25.09.2014   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní,   pričom   urgencie   prikladám.   Na   urgencie predseda Okresného súdu Piešťany neodpovedal, pričom podľa osobitného predpisu musí byť odpovedané do 30 dní prípadne v tejto lehote uviesť sťažovateľovi, že sa predlžuje lehota na   vybavenie   sťažnosti.   Nie   je   akceptovateľné,   aby   uvedenú   právnu   vec   nebolo   možné rozhodnúť po uplynutí 3,5 roka, pričom ani skutkovo ani vecne nejde opravne zložitú vec. Opätovne uvádzam, že zo strany sťažovateľa neboli podniknuté žiadne úkony, ktoré by odôvodňovali vzniknuté prieťahy v predmetnom konaní a uvádzam, že zo strany sťažovateľa nedošlo   k   žiadnym   prieťahom,   nakoľko   bol   aktívny   a   svojimi   podaniami   sa   dožadoval rozhodnutia v uvedenej veci.

Mám za to, že nečinnosťou Okresného súdu Piešťany resp. zdĺhavým rozhodovaním vo veci 5C 65/2011 došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v súvislosti s právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov...»

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:„1. Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5C 65/2011 porušil právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   6 ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Piešťany   sa   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 5 C 65/2011 konal bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3320   Eur,   ktoré   je   Okresný   súd   Piešťany   povinný   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. ⬛⬛⬛⬛ sa priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 284,08 Eur, ktorú je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. Petra Peružeka do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoréby mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorýchprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísanézákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako ajnávrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sanemusí odôvodniť.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkýmvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať ajz toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecnýmsúdom,   ktoré   z   hľadiska   jeho   druhu   a   povahy   netrvá   tak   dlho,   aby   sa   dalo   uvažovaťo zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05, III. ÚS 391/06).

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že ojedinelá nečinnosťsúdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušeniezákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy(napr. I. ÚS 42/01, III. ÚS 59/05). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavnýsúd   spravidla   prihliada   len   vtedy,   keď   sa   vyskytli   opakovane   a   zároveň   významnýmspôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00,I. ÚS 57/01).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že od 23. mája 2013 do dňa podania ústavnej sťažnostiokresný súd nevykonal žiaden úkon. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažnosť sťažovateľa,ktorou namieta porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresnéhosúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 65/2011, je zjavne neopodstatnená.

Ústavný súd je toho názoru, že dĺžka namietaného konania vedeného na okresnomsúde pod sp. zn. 5 C 65/2011 nepredstavuje taký charakter a intenzitu, aby bolo možnéuvažovať o zásahu do základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľačl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenúz   dôvodu,   že   dosiaľ   neuplynula   dostatočná   doba   na   to,   aby   bolo   možné   konštatovaťporušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru.

V zmysle ustanovenia čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím,ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené,primerané finančné zadosťučinenie. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže tento vodôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovikonania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Z uvedenéhovyplýva,   že   výroky,   ktorých   sa   sťažovateľ   domáhal   priznania   primeraného   finančnéhozadosťučinenia a náhrady trov konania pred ústavným súdom, sú viazané na vyhoveniesťažnosti vo veci samej, teda na výrok ústavného súdu o porušení základných práv, ktorésťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal, orgánom verejnej moci, proti ktorémusťažnosť   smeruje.   Keďže   v   uvedenom   prípade   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   po   jejpredbežnom prerokovaní, označenými návrhmi sa už nezaoberal.

Z   uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol   už   na   jej   predbežnomprerokovaní pre zjavnú neopodstatnenosť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   zároveň   považuje   za   potrebné   podotknúť,   že   v prípade,   ak   byv budúcnosti   nedošlo   k   náprave   a   v   konaní   okresného   súdu   vedenom   pod   sp.   zn.5 C 65/2011 by dochádzalo k zbytočným prieťahom, a tým k porušeniu ústavou zaručenéhozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavya práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bude maťsťažovateľ k dispozícii možnosť podať sťažnosť na ústavnom súde za obvyklých podmienok.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok

V Košiciach 9. decembra 2014