SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 719/2014-7
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. decembra 2014predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátomJUDr. Petrom Peružekom, Radlinského 1, Hlohovec, pre namietané porušenie jehozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súduPiešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 65/2011 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola31. októbra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) apráva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnéhosúdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 65/2011.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:«... Žaloba vo veci samej bola podaná dňa 06.04.2011. Následne boli vo veci štyri pojednávania a to dňa 31.05.2012, 15.10.2012, 15.04.2013 a 23.05.2013, kde bolo určené, že vo veci bude nariadené znalecké skúmanie. Od tohto momentu nebol Okresným súdom Piešťany ustanovený znalec, ani vytýčený termín pojednávania. Od 23.05.2013 do dňa podania ústavnej sťažnosti už Okresný súd Piešťany nevykonal žiaden úkon. Z tohto dôvodu sťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podal dňa 22.11.2013, 16.07.2014 a 25.09.2014 sťažnosť na prieťahy v konaní, pričom urgencie prikladám. Na urgencie predseda Okresného súdu Piešťany neodpovedal, pričom podľa osobitného predpisu musí byť odpovedané do 30 dní prípadne v tejto lehote uviesť sťažovateľovi, že sa predlžuje lehota na vybavenie sťažnosti. Nie je akceptovateľné, aby uvedenú právnu vec nebolo možné rozhodnúť po uplynutí 3,5 roka, pričom ani skutkovo ani vecne nejde opravne zložitú vec. Opätovne uvádzam, že zo strany sťažovateľa neboli podniknuté žiadne úkony, ktoré by odôvodňovali vzniknuté prieťahy v predmetnom konaní a uvádzam, že zo strany sťažovateľa nedošlo k žiadnym prieťahom, nakoľko bol aktívny a svojimi podaniami sa dožadoval rozhodnutia v uvedenej veci.
Mám za to, že nečinnosťou Okresného súdu Piešťany resp. zdĺhavým rozhodovaním vo veci 5C 65/2011 došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v súvislosti s právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov...»
Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:„1. Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5C 65/2011 porušil právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Okresnému súdu Piešťany sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 65/2011 konal bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3320 Eur, ktoré je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. ⬛⬛⬛⬛ sa priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 284,08 Eur, ktorú je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. Petra Peružeka do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoréby mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorýchprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísanézákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako ajnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sanemusí odôvodniť.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkýmvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať ajz toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecnýmsúdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovaťo zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05, III. ÚS 391/06).
Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že ojedinelá nečinnosťsúdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušeniezákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy(napr. I. ÚS 42/01, III. ÚS 59/05). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavnýsúd spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významnýmspôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00,I. ÚS 57/01).
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že od 23. mája 2013 do dňa podania ústavnej sťažnostiokresný súd nevykonal žiaden úkon. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažnosť sťažovateľa,ktorou namieta porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresnéhosúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 65/2011, je zjavne neopodstatnená.
Ústavný súd je toho názoru, že dĺžka namietaného konania vedeného na okresnomsúde pod sp. zn. 5 C 65/2011 nepredstavuje taký charakter a intenzitu, aby bolo možnéuvažovať o zásahu do základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľačl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenúz dôvodu, že dosiaľ neuplynula dostatočná doba na to, aby bolo možné konštatovaťporušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru.
V zmysle ustanovenia čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím,ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,primerané finančné zadosťučinenie. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže tento vodôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovikonania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Z uvedenéhovyplýva, že výroky, ktorých sa sťažovateľ domáhal priznania primeraného finančnéhozadosťučinenia a náhrady trov konania pred ústavným súdom, sú viazané na vyhoveniesťažnosti vo veci samej, teda na výrok ústavného súdu o porušení základných práv, ktorésťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal, orgánom verejnej moci, proti ktorémusťažnosť smeruje. Keďže v uvedenom prípade ústavný súd odmietol sťažnosť po jejpredbežnom prerokovaní, označenými návrhmi sa už nezaoberal.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietol už na jej predbežnomprerokovaní pre zjavnú neopodstatnenosť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Ústavný súd zároveň považuje za potrebné podotknúť, že v prípade, ak byv budúcnosti nedošlo k náprave a v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn.5 C 65/2011 by dochádzalo k zbytočným prieťahom, a tým k porušeniu ústavou zaručenéhozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavya práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bude maťsťažovateľ k dispozícii možnosť podať sťažnosť na ústavnom súde za obvyklých podmienok.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok
V Košiciach 9. decembra 2014