SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 718/2014-20
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. decembra 2014predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného JUDr. Jánom Ščurym, Laurinská 12, Bratislava, pre namietané porušenie jehozákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právana spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenompod sp. zn. 7 C/157/2010 „po podaní dovolania sťažovateľom dňa 7. 9. 2012“ a uznesenímNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 374/2012 z 28. októbra 2013 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísanýchnáležitostí
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola21. októbra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, (ďalej len „sťažovateľ“), v petite ktorej žiadal, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„Základné právo (sloboda) ⬛⬛⬛⬛... upravené v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v znení protokolu č. 11, zákona č. 209/1992 Zb. postupom a rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní pod sp. zn.: 3 Cdo 374/ 2012, ako aj postupom Okresného súdu Bratislava I po podaní dovolania sťažovateľom dňa 7. 9. 2012 porušené bolo. Ústavný súd SR rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn.: 3 Cdo 374/2012 zo dňa 28. 10. 2013 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000 €, ktoré je Najvyšší súd Slovenskej republiky, povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 198,66 €... na účet právneho zástupcu navrhovateľa...“
K sťažnosti bola pripojená kópia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Cdo 374/2012 z 28. októbra 2013, ktorým tentodovolacie konanie [o dovolaní sťažovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislavesp. zn. 8 Co/89/2011 z 24. júna 2011, ktorým potvrdil uznesenie Okresného súduBratislava I (ďalej len „okresný súd“) č. k. 7 C/157/2010-22 z 2. novembra 2010o nevyhovení návrhu sťažovateľa na oslobodenie od súdnych poplatkov] zastavil z dôvodunesplnenia osobitnej procesnej podmienky dovolacieho konania spočívajúcej v tom, žedovolateľ nebol právne zastúpený advokátom.
Sťažovateľ uviedol, že «dovolací súd zamietol dovolanie sťažovateľa bez toho, aby „počkal“ na právoplatné rozhodnutie CPP o nepriznaní nároku sťažovateľovi na poskytnutie právnej pomoci v dovolacom konaní, nakoľko mal vedomosť, že sťažovateľ podal žiadosť o poskytnutie právnej pomoci...». Podľa názoru sťažovateľa „Okresný súd Bratislava I v konaní po podaní dovolania sťažovateľom dňa 7. 9. 2011, ako aj Dovolací súd v konaní vedenom pod sp. zn.: 3 Cdo 374/2012 nedostatočne zistili skutkový stav ohľadom splnenia – nesplnenia procesnej podmienky zastupovania advokátom sťažovateľa, nakoľko ich postup a rozhodovanie záviselo od iného právoplatného rozhodnutia iného orgánu o poskytnutí právnej pomoci sťažovateľovi a preto postup Okresného súdu Bratislava I bol zmätočný a rozhodnutie Dovolacieho súdu bolo zjavne neodôvodnené a arbitrárne, a preto z ústavného hľadiska je konanie oboch všeobecných súdov neospravedlniteľné a neudržateľné, pretože zároveň má za následok porušenie základného práva sťažovateľa na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach v primeranej lehote.“.
II.
Podľa čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd jenezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bezprítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhomna začatie konania. Uvedená viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrhvýroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha (t. j. petit), pričom tento musí byťvymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s čl. 127 ústavy a § 56 zákonao ústavnom súde), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutieústavného súdu v uvedenej veci (III. ÚS 78/02, III. ÚS 17/03, IV. ÚS 138/08).
Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa na súdnuochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavya práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C/157/2010„po podaní dovolania sťažovateľom dňa 7. 9. 2012“ a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo 374/2012 z 28. októbra 2013, ktorým dovolacie konanie zastavil.
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistil, že sťažovateľ15. októbra 2014 splnomocnil právneho zástupcu výlučne na spísanie a podanie sťažnosti„pre porušenie práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 zákona 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky spôsobené postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní sp. zn.: 3 Cdo/374/2012“, nie však postupom okresného súdu. Ústavný súd ďalej konštatuje,že z odôvodnenia sťažnosti vzhľadom na jeho stručnosť nemožno jednoznačne určiť,k porušeniu akých aspektov jednotlivých sťažovateľom označených práv (vzhľadom na ichobsah, pozn.) malo osobitne tým-ktorým súdom dôjsť, a že ako také nezodpovedánavrhovanému petitu.
Ústavný súd navyše zistil, že odôvodnenie sťažnosti nezodpovedá ani aktuálnemustavu súdneho konania. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, ktoré sťažovateľ osobneprevzal na pojednávaní konanom na okresnom súde 18. augusta 2014, nemalo za následokodopretie mu práva na prístupu k súdu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy. Zo zápisniceo pojednávaní z uvedeného dňa totiž vyplýva, že okresný súd v merite veci stále koná,pričom po doplnení dôkazov účastníkmi konania plánuje do dvoch mesiacov nariadiť termínpojednávania.
Takýto rozsah nedostatkov sťažnosti neumožňuje ústavnému súdu vymedziť hraniceústavného prieskumu dodržiavania základných práv a slobôd v konaní pred tým-ktorýmorgánom verejnej moci.
V zmysle § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnenízákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v zneníneskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetkyprávne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a uplatňovaťv záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Tietopovinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré jepovinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielenzačatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonomustanovené predpoklady (II. ÚS 117/05). Nedostatky zákonom predpísaných náležitostívyplývajúce z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýpostup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdoma publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzujenedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04,IV. ÚS 168/05, III. ÚS 789/09, III. ÚS 280/2013).
Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa §25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. decembra 2014