SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 717/2022-19
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku (sudca spravodajca) a sudcov Roberta Šorla a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky obchodnej spoločnosti URBANSTAU s. r. o., Slanské Nové Mesto 210, Kalša, IČO 50 194 135, zastúpenej advokátskou kanceláriou STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., Havlíčkova 16, Bratislava, proti postupu Krajského súdu v Košiciach v konaní sp. zn. 3Cob/60/2021 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skutkové východiská
1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 30. novembra 2022 domáha vyslovenia porušenia svojho základného ľudského práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní označenom v záhlaví tohto uznesenia (ďalej len „napadnuté konanie“). Tiež žiada uloženie povinnosti krajskému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov, finančné zadosťučinenie 2 310,00 eura a náhradu trov konania 493,10 eur.
2. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti k doterajšiemu priebehu konania uvádza, že ako žalobkyňa podala 23. novembra 2018 návrh na vydanie platobného rozkazu na Okresnom súde Košice-okolie doplnený 26. novembra 2018 a ktorým sa domáhala zaplatenia 3 889,00 eur s príslušenstvom od žalovanej Slovenskej republiky, za ktorú koná Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Sťažovateľka 29. novembra 2018 prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzala návrh na vydanie platobného rozkazu čiastočne späť v rozsahu 3 589,00 eur, pretože žalovaný 27. novembra 2018 čiastku 3 589,00 eur sťažovateľke zaplatil. Okresný súd Košice-okolie 24. novembra 2020 vo veci vyhlásil rozsudok (v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 18. decembra 2020 a opravným uznesením z 25. januára 2021), proti ktorému žalovaná
4. januára 2021 podala odvolanie. Opravné uznesenie vydal Okresný súd-Košice po 2 mesiacoch. Krajský súd podľa sťažovateľky svojou nečinnosťou prispieva k pretrvávaniu stavu právnej neistoty tým, že odo dňa prebratia danej veci 20. mája 2021 nerozhodol, čo sťažovateľka považuje za už ústavne neprimeraný stav. Sťažovateľka je presvedčená o dôvodnosti jej ústavnej sťažnosti v celom rozsahu, poukazujúc na účel práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je odstránenie stavu právnej neistoty. V zmysle už uvedeného považuje sťažovateľka za preukázané, že krajský súd svojím neefektívnym konaním, resp. nekonaním spôsobil a spôsobuje zbytočné, neúčelné a nehospodárne prieťahy, ktoré majú priamy dopad aj na navyšovanie trov právneho zastúpenia.
II.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
3. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľky spočíva v namietaní porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v napadnutom konaní. K porušeniu sťažovateľkou označeného základného práva a práva malo dôjsť v dôsledku neefektívnej činnosti, resp. nečinnosti krajského súdu po predložení odvolania sťažovateľky okresným súdom 20. mája 2021, a o ktorom sa nerozhodlo.
4. Ústavný súd v prípade ústavných sťažností namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavné sťažnosti odmieta ako zjavne neopodstatnené, ak argumenty v ústavnej sťažnosti nepreukázali takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola ústavná sťažnosť prijatá na ďalšie konanie. Ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci (súdu), je vždy posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (I. ÚS 156/2019).
5. Z judikatúry ústavného súdu teda vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd už viackrát vyslovil, že zjavná neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie uvedeného základného práva môže vyplývať aj z toho, že porušenie základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať o porušení ústavy (I. ÚS 103/2016). Ústavný súd vyhodnocoval intenzitu namietaného porušenia vo vzťahu k sťažovateľkou určenému porušovateľovi. Ústavný súd síce berie do úvahy ako jednu z okolností celkovú dĺžku konania, no nemôže nezohľadniť mieru porušenia sťažovateľkou určeného odporcu. V tomto kontexte sa ústavnému súdu javila doba trvania sporu na namietanom druhom stupni (rok a pol) síce ako hraničná, no v okolnostiach prípadu vrátane významu veci (spor pôvodne o cca 3 800 eur, späťvzatie žaloby v rozsahu 3 500 eur v dôsledku plnenia) ešte nie intenzity potrebnej na konštatovanie porušenia ústavy. Ústavný súd vzhľadom na uvedené východiská námietku sťažovateľky smerujúcu voči nečinnosti krajského súdu v napadnutom konaní nevyhodnotil ako takú, na základe ktorej by bolo možné dospieť k záveru o nečinnosti krajského súdu v ústavne relevantnej intenzite, na základe ktorej by bolo možné vysloviť porušenie sťažovateľkou označeného základného práva.
6. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd posúdil ústavnú sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, a preto ju odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tým bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v jej petite.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. decembra 2022
Peter Straka
predseda senátu