znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 717/2014-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. decembra 2014predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpenej advokátom Mgr. Karolom Vlasákom, Jilemnického 2, Trenčín, ktorou namietaporušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právana   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudskýchpráv a základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   Trenčín   v   konaní   vedenompod sp. zn. 4 NcC/59/2014, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola20. októbra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnua inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)a podľa   čl.   36   ods.   1   Listiny   základných   práv   a   slobôd   (ďalej   len   „listina“)   a   právana spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 NcC/59/2014.

Sťažovateľka uvádza, že je účastníčkou konania vo veci starostlivosti súdu o jejmaloletú dcéru, ktoré prebieha na Okresnom súde Považská Bystrica (ďalej len „okresnýsúd“) pod   sp.   zn.   4   P/29/2013.   V   priebehu   konania   vydal   okresný   súd   13.   júna   2014na návrh otca maloletej predbežné opatrenie, ktorým dočasne upravil styk otca s maloletou.Sťažovateľka sa postupom súdu cítila bezdôvodne znevýhodnená a uvedené rozhodnutiepovažovala za prejav svojvôle v postupe zákonného sudcu. V sťažnosti k tomu uvádza: «V odôvodnení na str. 4 siedmy odsek uvedeného Uznesenia zo dňa 13.06.2014, sudkyňa, ktorá vo veci koná ako zákonný sudca, uviedla, že: „je zrejmé, že k skončeniu konania právoplatným rozhodnutím súdu tak, aby otec mohol realizovať styk s maloletou počas letných prázdnin nedôjde, preto vzhľadom na doterajšiu úpravu styku, dokazovanie vykonané   v   konaniach   na   tunajšou   súde   pod   sp.zn.   4P/29/2013   a   nastupujúce   letné prázdninové obdobie, súd návrhu otca v celom rozsahu vyhovel a stotožnil sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.“

Ďalej   v   uvedenom   odseku   súd   vyslovil,   že:   „súd   nemá   dôvod   pochybovať o dôvodnosti   návrhu   na   nariadenie   predbežného   opatrenia   i   napriek   tomu,   že   vo   veci doposiaľ nebol podaný znalecký posudok, nakoľko je zrejmé, že dieťa sa s otcom stretáva počas víkendov v bežnom roku, medzi otcom a dieťaťom sú vytvorené veľmi silné citové väzby   a   v   záujme   dieťaťa   je,   aby   sa   vzťahy   medzi   ním   a   otcom   naďalej   rozvíjali a upevňovali.“

Sťažovateľka,   v   postupe   súdu,   ktorým   bolo   vydané   predbežné   opatrenie,   resp. z vyššie citovaných vyjadrení zákonnej sudkyne uvedených v odôvodnení Uznesenia zo dňa 13.06.2014, som sa cítila bezdôvodne znevýhodnená.

Citovanou   časťou   zdôvodnenia   vydania   predbežného   opatrenia   „je   zrejmé,   že k skončeniu konania právoplatným rozhodnutím súdu tak, aby otec mohol realizovať styk s maloletou   počas   letných   prázdnin   nedôjde...“   súd   jasne   vyslovil   (prejudikoval),   že nestihne vyhovieť návrhu vo veci samej tak ako sa domáha navrhovateľ - otec maloletej, t.j. aby   bolo   možné   styk   zrealizovať   počas   letných   prázdnin,   preto   vydal   predbežné opatrenie,   ktorým   prakticky   vyhovel   návrhu   otca   aj   bez   existencie   právoplatného rozhodnutia.   Súčasne   dal   súd   účastníkom   jasne   najavo,   ako   vo   veci   rozhodne,   a   že predbežné opatrenie vydáva práve z obavy, že by prejudikované rozhodnutie vo veci samej bolo pre procesné úkony zo strany matky časovo posunuté.

Citovanou časťou zdôvodnenia vydania predbežného opatrenia „súd nemá dôvod pochybovať o dôvodnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia i napriek tomu, že vo veci doposiaľ nebol podaný znalecký posudok...“ sudkyňa odôvodnila svoje rozhodnutie bez toho, aby vysvetlila prečo už nie je potrebný názor znalca, keď v období od prizvania znalca do rozhodovania o predbežnom opatrení, nebolo vykonané žiadne dokazovanie, ani zo strany navrhovateľa predložené žiadne dôkazy, ktoré by mohli i bez znaleckého posudku zmeniť názor súdu na to, či je v záujme dieťaťa sa s otcom stýkať v inom rozsahu než bolo doposiaľ právoplatné rozhodnuté.

V zmysle platnej právnej úpravy, ak sú potrebné na rozhodnutie súdu odborné znalosti,   súd   si   takéto   odborné   znalosti   zabezpečí   poverením   príslušného   znalca   na vypracovanie znaleckého posudku. V danom prípade bol súdom riadne pribratý znalec, čo osvedčuje skutočnosť, že súd pre svoje rozhodnutie v predmetnej veci potreboval názor znalca,   avšak   napriek   tomu,   že   nemal   odborné   podklady   k   prijatiu   rozhodnutia,   vydal predbežné opatrenie, ktorým de facto čiastočne vyhovel návrhu otca o úprave styku. A to bez toho, aby mal relevantné podklady, resp. vedomosti o tom, či takáto zmena rozsahu styku oproti predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu o styku bude v záujme dieťaťa, resp.   bez   vedomosti,   či   takýto   styk   v   podstatne   širšom   rozsahu,   ako   bolo   právoplatne rozhodnuté v predchádzajúcom konaní, nie je v rozpore so záujmami dieťaťa. Podotýkam, že práve   na   základe   znaleckého   posudku   v   predchádzajúcom   konaní   bola   úprava   styku upravená v rozsahu, ako sa doteraz riadne realizuje, s poukazom znalca, že širší rozsah styku nie je v záujme dieťaťa.»

Tento postup sťažovateľka pociťovala ako porušenie rovnosti účastníkov konania,a z toho dôvodu podala 16. júla 2014 (doplnené podaním z 30. júla 2014) proti sudkynikonajúcej vo veci námietku zaujatosti. Keďže zo súdu nedostala žiadne vyjadrenie o tom,ako   súd   rozhodol   o   námietke   zaujatosti,   požiadala   okresný   súd   o   informáciu   listomz 18. septembra 2014. Okresný súd ju písomne informoval (podaním z 25. septembra 2014),že krajský súd vrátil vec späť okresnému súdu bez rozhodnutia o námietke zaujatosti, keďžesú v nej uvedené skutočnosti, ktoré nie sú dôvodom na vylúčenie sudcu v zmysle § 14ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

Sťažovateľka sa domnieva, že krajský súd nesprávne vyhodnotil napadnutý postupsudkyne.   Podľa jej   názoru „okolnosti   nie sú dôvodom na   vylúčenie   sudcu spočívajúce v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo jeho rozhodovania v iných veciach iba v   tom   prípade,   ak   sa   jedná   o   okolnosti,   ktoré   spočívajú   v   zákonnom   postupe   sudcu. V opačnom   prípade,   t.   j.   ak   sudca   postupuje   nezákonným   spôsobom   v   konaní o prejednávanej veci, je takýto nezákonný postup spôsobilým dôvodom na podanie námietky zaujatosti.“.

Nezákonnosť postupu sudcu okresného súdu vidí sťažovateľka v „jeho odôvodnením predbežného opatrenia, ktorým prakticky účastníkom oznámil, aký rozsudok vyhlási. Práve tento moment považujem sťažovateľka za rozhodujúci pri posúdení nezákonnosti postupu sudcu v prejednávanej veci. Takýto postoj nie je možné subsumovať ani pod § 100 ods. 1 O.s.p.,   podľa   ktorého   môže   síce   súd   účastníkom   uviesť   ako   sa   mu   na   základe   doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností javí právne posúdenie veci, avšak z uvedeného ustanovenia v žiadnom prípade nevyplýva oprávnenie sudcu oznámiť, aký rozsudok vyhlási. Môže iba uviesť ako sa mu javí právne posúdenie veci vzhľadom na dovtedy vykonané dôkazy s konštatovaním, že prípadné nové preukázané skutočnosti môžu viesť k zmene právneho   posúdenia.   Odôvodnenie   predbežného   opatrenia   však   v   žiadnom   prípade nemožno   charakterizovať   ako   postup   sudcu   podľa   §   100   ods.   1   O.s.p.   a   nemohlo   byť posúdené preto zo strany Krajského súdu Trenčín ako zákonný postup sudcu v konaní o prejednávanej   veci   a   aplikovať   pri   mojej   námietke   zaujatosti   §   14   ods.   3.   O.s.p.. Sťažovateľka   nenamietala   som   postup   JUDr.   Kataríny   Krivulčíkovej   ako   sudkyne,   ale poukazovala som na jej vyjadrenie v zdôvodnení predbežného opatrenia ako dôsledok jej zaujatého správania.“.

Nesprávnym   posúdením   veci   a neprerokovaním   námietky   zaujatosti   vo   vecikonajúcej sudkyne podľa sťažovateľky krajský súd porušil jej právo na súdnu a inú právnuochranu a spravodlivé súdne konanie.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci jej sťažnostivydal takýto nález:

„1.   Krajský   súd   Trenčín   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4NcC/59/2014   porušil základné právo ⬛⬛⬛⬛ na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd tým, že nerozhodol o námietke zaujatosti zákonného sudcu uplatnenej podaním z 16.07.2014 v znení doplnenia zo dňa 30.07.2014.

Krajskému súdu Trenčín prikazuje rozhodnúť o námietke zaujatosti zákonného sudcu uplatnenej podaním z 16.07.2014 v znení doplnenia zo dňa 30.07.2014.

Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky sa ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia ⬛⬛⬛⬛ v   sume   340,90   €   (slovom   tristo   štyridsať   Eur a devätdesiat   centov)   advokátovi   Mgr.   Karolovi   Vlasákovi,   do   jedného   mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

  Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochranyústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoréby mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorýchprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísanézákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako ajnávrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený.

Ústavný   súd   v   rámci predbežného   prerokovania   preskúmal sťažnosť   sťažovateľkya posúdil postup krajského súdu v konaní o námietke zaujatosti, ktorým podľa sťažovateľkymalo dôjsť k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavya podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1dohovoru.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže zákonom ustanoveným postupom domáhaťsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojhopráva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom.

Krajský súd sa zaoberal obsahom podania sťažovateľky, po jeho posúdení vrátil spisbez rozhodnutia o námietke zaujatosti okresnému súdu a v prípise sp. zn. 4 NcC/59/2014z 28. augusta 2014 odôvodnil tento svoj postup takto:

«Podľa   § 14   ods. 3   O.s.p. dôvodom na   vylúčenie   sudcu nie   sú   okolnosti,   ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Ak sa v námietke zaujatosti uvedú len také skutočnosti, neprihliada sa na ne, t. j. platí fikcia, ako keby námietka ani nebola vznesená a nepredkladá sa nadriadenému súdu (§ 15a ods. 5 O.s.p.)

Z námietky zaujatosti vznesenej matkou mal. Nikoly podaním zo dňa 16.07.2014 (č.l. 432) a jej doplnením (č. l. 443) vyplýva, že za dôvody na námietku zaujatosti voči sudkyni JUDr. Kataríne Krivulčíkovej, ktorá vec prejednáva podľa rozvrhu práce, považuje matka   tú   skutočnosť,   že   v   rozhodnutí   o   nariadení   predbežného   opatrenia   už   viackrát prejudikovala rozhodnutie súdu vo veci samej. Prvýkrát sa tak stalo uznesením zo dna 29.07.2013, ktorým vyhovela návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia na styk 12 dni   neprerušované,   voči   čomu   podala   námietku   zaujatosti,   o   vyhotovení   ktorej   nebola doteraz informovaná. Ďalej dôvodila, že súd prvého stupňa doteraz, od začiatku konania, nezisťoval a nezistil názor maloletej v danej veci. Následne poukázala na ďalšie rozhodnutia súdu,   s   ktorými   sa   nestotožňuje.   Vyslovila   nespokojnosť   s   vedením   dokazovania   vec prejednávajúcou sudkyňou, ktorá sa podľa jej názoru nedostatočne oboznamuje so spisom, alebo ignoruje rozhodnutia nadriadeného sudu. V námietke zaujatosti ďalej uviedla, že vec prejednávajúca sudkyňa absolútne zneužíva svoju moc voči dieťaťu a bez ohľadu na záujem dieťaťa   si   presadzuje   svoju   vôľu.   Namietala,   že   súd   zaslal   jej   vyjadrenie   vo   veci   ako účastníčky konania znalcovi pred vypracovaním posudku z vlastnej vôle. Súdny znalec vo svojom vyjadrení zo dňa 12.06.2014 uviedol, že po prečítaní tohto vyjadrenia dospel k záveru, že je zo strany účastnícky konania - matky na jeho osohu vyvíjaný neprimeraný nátlak.   Mala   za   to,   že   „neprimeraný   nátlak“   na   súdneho   znalca   mohla   vyvinúť   len samosudkyňa JUDr. Katarína Krívulčíková, ktorá mu predmetné vyjadrenie zasiala pred vypracovaním znaleckého posudku, takýto postup považovala za nezákonný.

Všetky uvedené okolnosti treba považovať za také, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach a ktoré preto nie sú dôvodom na vylúčenie sudcu podľa § 14 ods. 3 O.s.p. a takáto námietka ani nemala byť odvolaciemu súdu predložená na rozhodnutie.»

Základné   právo   na   prerokovanie   a   rozhodnutie   veci   nestranným   súdom   jev občianskom   súdnom   konaní   garantované   prostredníctvom   inštitútu   vylúčenia   sudcuz ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre zaujatosť.

Podľa § 14 ods. 1 OSP sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, akso   zreteľom   na   ich   pomer   k   veci,   k   účastníkom   alebo   k   ich   zástupcom   možno   maťpochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa § 14 ods. 3 OSP dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajúv postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Podľa § 15a ods. 5 OSP ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovenýchv § 14 ods. 3, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenémusúdu nepredkladá.

Po   prerokovaní   sťažnosti   sťažovateľky   ústavný   súd   konštatuje,   že   z   odôvodneniaprípisu krajského súdu sp. zn. 4 NcC/59/2014 z 28. augusta 2014 vyplýva, že krajský súd sazaoberal namietanými dôvodmi sťažovateľky. Vyjadrenie krajského súdu nie je arbitrárneani svojvoľné a dáva odpoveď na námietky sťažovateľky.

Námietky účastníka konania voči jednotlivým okolnostiam spočívajúcim v postupesudcu v konaní by boli spôsobilé viesť k jeho vylúčeniu z prejednávania a rozhodovania veci(§ 14   ods. 1   OSP), len   ak   by k   nim   pristúpili   ďalšie   konkrétne a dostatočne závažnéskutočnosti objektívneho charakteru, ktoré by po posúdení s prihliadnutím na procesnýpostup sudcu svedčili o jeho kvalifikovanom pomere k prerokúvanej veci, k účastníkomkonania alebo k ich zástupcom, a tak by boli dostatočné založiť oprávnené pochybnostio nedostatku nestrannosti sudcu.

Ústavný   súd   zdôrazňuje,   že   prípis   o vrátení   námietky   zaujatosti   nie   je   konečnémeritórne rozhodnutie, proti ktorému bude môcť sťažovateľka využiť právne prostriedkyochrany svojich základných práv a slobôd. Všeobecné súdy budú ešte rozhodovať v meriteveci   a jej   sťažnosť   ústavný   súd   odmietol   pre   nedostatok   svojej   právomoci   na   jejprerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. decembra 2014