znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 71/07

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. apríla 2007 predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   M.,   J.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   I.   P.,   T.,   pre namietané porušenie jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č. k. 5 C 253/00-96 z 30. júna 2003 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. M.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. januára 2007 doručená sťažnosť z 15. januára 2007 (doplnená podaním z 28. februára 2007) M. M. (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   prostredníctvom   splnomocneného   právneho   zástupcu namietal   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   3   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Topoľčany (ďalej aj „okresný súd“) č. k. 5 C 253/00-96 z 30. júna 2003.

Sťažovateľ tvrdí, že označeným rozsudkom okresného súdu „bol porušený zákon“, konkrétne ustanovenie § 597 Občianskeho zákonníka. Okresný súd zaviazal sťažovateľa zaplatiť žalobcovi v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 253/00 žalovanú sumu konštatujúc neplatnosť   kúpnej   zmluvy   medzi   žalobcom   (ako   kupujúcim)   a sťažovateľom. Sťažovateľ namieta,   že   nebol   vlastníkom   predávanej   veci   (motorového   vozidla),   ale iba sprostredkovateľom pri jej predaji. Kúpnu cenu si preto neponechal, ale odovzdal ju po znížení o províziu   majiteľovi   predávanej veci.   Nezákonným rozsudkom   okresného súdu č. k. 5 C 253/00-96 z 30. júna 2003 potvrdeným následne v rámci odvolacieho konania rozsudkom   Krajského   súdu   v Nitre   (ďalej   aj   „krajský   súd“)   č.   k.   9   Co   97/2004-129 z 25. novembra   2004,   mu   bola   spôsobená   škoda,   ktorej   výška   následne   vzrástla na 300 000 Sk,   čo   predstavuje   celkovú   sumu,   ktorú   musel   sťažovateľ   zaplatiť   súdnemu exekútorovi v naväzujúcom exekučnom konaní.

Sťažovateľ k sťažnosti pripojil kópiu rozsudku okresného súdu č. k. 5 C 253/00-96 z 30.   júna   2003,   ako   aj   kópiu   rozsudku   krajského   súdu   č.   k.   9   Co   97/2004-129 z 25. novembra 2004. Z vyznačeného dátumu nadobudnutia právoplatnosti (tzv. doložky právoplatnosti) na oboch uvedených rozhodnutiach vyplýva, že rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 5 C 253/00-96 z 30. júna 2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre   č.   k.   9   Co   97/2004-129   z   25.   novembra   2004   nadobudli   právoplatnosť 29. decembra 2004.

Sťažovateľ prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu žiadal, aby ústavný súd vo veci jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol :

Okresný súd v Topoľčanoch v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 253/00 porušil základné právo M. M., bytom J., vydaním nezákonného súdneho rozhodnutia, upravených v čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.“

Sťažovateľ zároveň žiadal o priznanie finančného zadosťučinenia.

II.

2.1 Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   a   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa   § 25 ods.   2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

2.2 Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 3 ústavy rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č. k. 5 C 253/00-96 z 30. júna 2003.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo inom   zásahu   počíta   odo   dňa,   keď   sa   sťažovateľ   mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu dozvedieť.

Sťažnosť v zmysle čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02, III. ÚS 254/04). Jednou zo zákonných podmienok pre jej prijatie na ďalšie   konanie   je   jej   podanie   v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

Z listín, ktoré sťažovateľ k sťažnosti pripojil vyplýva, že rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 5 C 253/00-96 z 30. júna 2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre   č.   k.   9   Co   97/2004-129   z   25.   novembra   2004   nadobudli   právoplatnosť   ešte 29. decembra 2004.

Sťažovateľ sa však na ústavný súd obrátil sťažnosťou z 15. januára 2007 podanou na poštovú   prepravu   v ten   istý   deň   (15.   januára   2007),   teda   zjavne   po   uplynutí   zákonom stanovenej   lehoty   dvoch   mesiacov   od   okamihu,   keď   sťažnosťou   napádaný rozsudok okresného súdu č. k. 5 C 253/00-96 z 30. júna 2003 nadobudol právoplatnosť.

Podľa   citovaného   ustanovenia   §   53 ods.   3 zákona   o ústavnom   súde možno sťažnosťou   podľa   čl.   127   ústavy   napadnúť   rozhodnutie   orgánu   verejnej   moci   z dôvodu porušenia   základných   práv   alebo   slobôd   zaručených   v ústave   alebo   v kvalifikovanej medzinárodnej   zmluve   v lehote   dvoch   mesiacov   od   nadobudnutia   právoplatnosti napádaného rozhodnutia. Vzhľadom na túto skutočnosť bola preto sťažnosť sťažovateľa podaná oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

2.3   Nad   rámec   uvedeného   poukazuje   ústavný   súd   aj   na   ďalší   dôvod   brániaci meritórnemu prerokovaniu sťažnosti.

Vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z   čl. 127 ods. 1 ústavy poskytuje ústavný súd ústavnú ochranu rozhodovaním o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo   právnických   osôb   vo   veci   porušenia   ich   základných   práv   alebo   slobôd   v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ   napáda   prvostupňový   rozsudok   okresného   súdu   v sporovom   civilnom konaní. Svedčí o tom nepochybne petit sťažnosti, ktorým je ústavný súd viazaný (§ 20 ods. 3   zákona   o ústavnom   súde).   Proti   prvostupňovému   rozsudku   okresného   súdu č. k. 5 C 253/00-96 z 30. júna 2003 však sťažovateľ mohol podať odvolanie (§ 201 až 227 Občianskeho súdneho poriadku), o ktorom bol príslušný rozhodnúť odvolací súd (v danom prípade Krajský súd v Nitre).

Právomoc   odvolacieho   súdu   preskúmať   na   základe   podaného   odvolania prvostupňový   rozsudok   okresného   súdu   z 30.   júna   2003   a   poskytnúť   tak   ochranu sťažovateľovým právam vylučuje v zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy právomoc ústavného súdu bezprostredne preskúmavať prvostupňové rozhodnutie všeobecného súdu v sťažovateľovej veci (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

2.4 Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní v zmysle   § 25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   podľa   §   25   ods.   2 uvedeného zákona.