znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 71/06-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. marca 2006 predbežne prerokoval sťažnosť C., o. c. p. akciovej spoločnosti K. v likvidácii, so sídlom K., zastúpenej advokátom Mgr. Ing. I. I., V., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 12 Ro 6136/97, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   C.,   o.   c.   p.   akciovej   spoločnosti   K.   v likvidácii,   o d m i e t a   pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. februára 2006 doručená sťažnosť C., o. c. p. akciovej spoločnosti K. v likvidácii, so sídlom K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom Mgr. Ing. I. I., V., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Ro 6136/97.

Sťažovateľka uviedla, že 31. júla 1997 podala okresnému súdu návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa voči odporcovi domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1 140 Sk. Podľa vyjadrenia sťažovateľky okresný súd v danej veci vedenej pod sp. zn.   12   Ro   6136/97   vydal   2.   októbra   1997   platobný   rozkaz,   ktorý   nenadobudol právoplatnosť, pretože odporca podal proti nemu odpor. Podľa názoru sťažovateľky okresný súd v danej veci nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, predovšetkým neviedol konanie tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.   Sťažovateľka   uviedla,   že   vec   dosiaľ   nie   je právoplatne   skončená,   aj   keď podľa jej názoru vec nie je ani skutkovo, ani právne zložitá a ona sa ako účastník konania nepričinila o prieťahy v konaní okresného súdu.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namietala prieťahy v konaní okresného súdu   zaslaním sťažnosti   jeho predsedovi,   ktorý   podľa   vyjadrenia sťažovateľky   prieťahy v konaní konštatoval.

Sťažovateľka na základe toho navrhla, aby ústavný súd rozhodol, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Ro 6136/97 porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, zaviazal ho uhradiť primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 Sk a trovy právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil,   uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Sťažovateľka je ako akciová spoločnosť v likvidácii zapísaná v oddiele Sa vložke číslo 819/V Obchodného registra Okresného súdu Košice I. Z tohto výpisu z obchodného registra jednoznačne vyplýva, že za sťažovateľku v likvidácii koná a podpisuje likvidátor spoločnosti samostatne, a to tak, že k vytlačenému alebo napísanému obchodnému názvu spoločnosti pripojí svoj vlastnoručný podpis.

Ústavný   súd   zistil,   že   sťažovateľka   ako   obchodná   spoločnosť   v likvidácii   nemá ustanoveného   likvidátora,   a teda   za   sťažovateľku   nemá   kto   konať   ako   jej   zástupca. Na základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   neexistoval   subjekt, ktorý by bol oprávnený splnomocniť advokáta za účelom podania sťažnosti a zastupovania sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom.

Sťažovateľka k podanej sťažnosti predložila splnomocnenie pre advokáta na svoje zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. V tomto splnomocnení sa však ako zástupca sťažovateľky   uvádza   osoba,   ktorá   nie   je   likvidátorom,   a preto   splnomocnenie   nemá zákonom predpokladané účinky preukázania zmluvy o právnej pomoci, respektíve príkaznej zmluvy   podľa   ustanovenia   §   724   a nasl.   Občianskeho   zákonníka   a neoprávňuje na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

Ústavný   súd   je   toho   názoru,   že   sťažnosť   trpí   neodstrániteľným   nedostatkom   jej náležitosti   spočívajúcim   v tom,   že   sťažnosť   nebola   podpísaná   sťažovateľkou,   pretože tá nemá   zákonným   spôsobom   ustanoveného   likvidátora,   ktorý   by   v jej   mene   konal. Z uvedeného dôvodu je tu aj ďalší nedostatok sťažnosti, ktorý spočíva v nedostatočnom preukázaní splnomocnenia pre advokáta v konaní pred ústavným súdom.

Keďže v danom prípade ide o neodstrániteľný nedostatok náležitosti sťažnosti, a to až do doby vymenovania nového likvidátora, ústavný súd sťažnosť odmietol pre nedostatok zákonom   predpísaných   náležitostí   bez   toho,   aby   advokáta   vyzýval   na   odstránenie nedostatku podania (obdobne napr. II. ÚS 35/06, II. ÚS 38/06).

Nad rámec vyššie uvedeného je potrebné uviesť, že Mgr. Ing. I. I. bol od 31. januára 2006 podľa ustanovenia § 7 ods. 1 písm. i) zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov vyčiarknutý zo zoznamu advokátov.

Na základe vyššie uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. marca 2006