znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 71/03-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. septembra 2003   v senáte   zloženom   z predsedu   Juraja   Babjaka   a zo   sudcov   Eduarda   Báránya a Ľubomíra Dobríka prerokoval sťažnosť J. B., M, zastúpeného advokátkou JUDr. A. K., Advokátska kancelária, P. B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   v Žiline   v konaniach   vedených   pod   sp.   zn. 2 C 23/01 a 4 C 56/01 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   v Žiline v konaniach vedených pod sp. zn. 2 C 23/01 a 4 C 56/01   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   v Žiline   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4   C   56/01 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. B.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie vo výške 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd v Žiline   p o v i n n ý zaplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd v Žiline je   p o v i n n ý   uhradiť trovy právneho zastúpenia J. B. advokátke JUDr. A. K., Advokátska kancelária, P. B., vo výške 8 796 Sk (slovom osemtisícsedemstodeväťdesiatšesť   slovenských   korún)   do   15   dní   od   právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. marca 2003 doručená sťažnosť J. B., M. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. A. K., Advokátska kancelária, P. B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu v Žiline (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 2 C 23/01 a 4 C 56/01.

Sťažovateľ uviedol, že spolu so svojím bratrancom V. S. podal 3. júla 2000 žalobu   proti   obci   M.   -   R.   o určenie   vlastníctva   k spoluvlastníckym   podielom. Na   základe   výziev   okresného   súdu   zo   17.   júla   2000   a 2.   augusta   2000   doplnili požadovaný   doklad,   a to   bonitnú   pôdno-ekologickú   jednotku   pozemkov   (ďalej   len „BPEJ“), a 6. septembra 2000 zaplatili kolkami súdny poplatok. Dňa 17. augusta 2000 sťažovateľ podal okresnému súdu aj návrh na začatie konania podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, že je členom Lesného pozemkového spoločenstva M. Návrh hol zaevidovaný pod sp. zn. Nc 1623/00.

Na   základe   výzvy   okresného   súdu   z 5.   septembra   2000   sťažovateľ   listom z 11. septembra 2000 upravil označenie odporcu v 31. rade. Súdny poplatok bol tiež zaplatený   v stanovenej   lehote.   Ani   v tomto   prípade   nebolo   do   podania   návrhu ústavnému súdu vytýčené pojednávanie.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľ   podal   sťažnosť   predsedovi okresného súdu a neskôr aj predsedovi Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“). Po oboznámení sa s obsahom sťažnosti nebolo predsedovi krajského súdu jasné, čoho   sa   sťažovateľ   domáha   a požiadal   ho,   aby   uviedol,   čo   žiada,   resp.   či   žiada prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu podľa § 27 ods. 1 písm. b) zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   80/1992   Zb.   o sídlach   a obvodoch   súdov Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní   sťažností   a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov. Taktiež mu oznámil, že uvedený úkon sa spoplatňuje sumou 200 Sk.

Okresný   súd   listom   č.   Spr.   2259/02   z 18.   decembra   2002   sťažovateľovi oznámil, že vec je vedená na okresnom súde pod sp. zn. 4 C 56/01. Za prieťahy v konaní   sa   podpredsedníčka   okresného   súdu   ospravedlnila   a odôvodnila   ich množstvom   sporov,   ktoré   má   príslušná   sudkyňa   pridelené.   Keďže   vo   veci   nebol urobený žiadny úkon, vyzve zákonnú sudkyňu, aby začala vo veci konať.

Sťažovateľ   sa   domnieva,   že   v danom   prípade   došlo   k porušenie   jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré je zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy. Návrhy, ktoré sú predmetom sťažnosti, nie sú také zložité, aby si vyžiadali   viac ako   dvojročnú   prípravu.   Sťažovateľ   by už i vzhľadom   na   svoj   vek uvítal, aby okresný súd obe veci čím skôr prejednal a konečne o nich rozhodol a aby bol odstránený aj stav právnej neistoty, v ktorej žije. Daný stav konania negatívne ovplyvňuje aj jeho zdravotný stav a spôsobuje mu aj psychickú záťaž.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   si   uplatnila   trovy   konania   za   zastupovanie sťažovateľa   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č.   163/2002   Z.   z.   o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 163/2002 Z. z.“) za dva úkony právnej pomoci a dva režijné paušály spolu vo výške 8 796 Sk.

V závere svojej sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol, že: „Právo   navrhovateľa   na   prerokovanie   jeho   veci   bez   zbytočných   prieťahov, podľa článku 48, ods. 2, prvá veta, Ústavy Slovenskej republiky, bolo v konaní sp. zn. Nc 1097/00 a Nc 1623/00 (teraz 2 C 23/01 a 4 C 56/01) Okresným súdom v Žiline porušené.

Okresnému súdu v Žiline sa prikazuje, aby v konaniach sp. zn. Nc 1097/00 a Nc 1623/00 (teraz 2 C 23/01 a 4 C 56/01) konal bez zbytočných prieťahov.

Navrhovateľovi   sa   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 20.000,- Sk, ktoré je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť navrhovateľovi do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný   súd   v Žiline   je   povinný   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia navrhovateľa vo výške 8.796,- Sk na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. A. K...., a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 71/03-9 z 12. marca 2003 bola sťažnosť sťažovateľa   prijatá   na   ďalšie   konanie v časti   namietajúcej   porušenie   čl.   48   ods.   2 ústavy.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti listom č. Spr 3023/03 vyjadril predseda okresného súdu, ktorý uviedol, že netrvá na ústnom prejednaní veci.

Ústavný   súd   uznesením   sp.   zn.   IV.   ÚS   108/03   z 28.   mája   2003   rozhodol, že   sudca   Ľubomír   Dobrík   nie   je   vylúčený   z výkonu   sudcovskej   funkcie   vo   veci vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. III. ÚS 71/03.

Sťažovateľ   listom   z 25.   augusta   2003   uviedol,   že   súhlasí   s upustením   od ústneho pojednávania podľa ustanovenia § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

II.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným   dôkazom.   Verejnosť   možno   vylúčiť   len   v prípadoch   ustanovených zákonom.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby v zásade neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre splnenie ústavného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval (II. ÚS 26/95).

Sťažovateľ   využil   jemu   dostupné   právne   prostriedky,   ktorých   uplatnenie   sa vyžaduje pred podaním návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, a   podal sťažnosť predsedovi okresného súdu bez kladného účinku na ďalšie konanie.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého   jednotlivého   prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníkov a postup súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

Pokiaľ   ide   o   prvé   kritérium   „zložitosť   veci“,   ústavný   súd   bral   do   úvahy aj v predmetnom prípade skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (II. ÚS 26/95, I.   ÚS   92/97)   relevantnú   pre   rozhodnutie,   ako   aj   právnu   povahu   (charakter)   veci, pričom na základe týchto hľadísk žalobu o určenie vlastníckeho práva vo veci vedenej pod sp. zn. 2 C 23/01 nemožno považovať za zložitú vec, konanie vo veci vedenej pod sp. zn. 4 C 56/01 o určenie členstva v Lesnom pozemkovom spoločenstve M. možno považovať za náročné z dôvodu počtu účastníkov, ktorých už pri podaní návrhu bolo 31.

Pri kritériu „správanie sťažovateľa“, keďže ide o dva samostatné občiansko-právne návrhy, bolo potrebné posudzovať ich zvlášť.

Vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 4 C 56/01, ktorá bola pôvodne vedená pod sp. zn. Nc 1623/00, podal navrhovateľ (v konaní pred ústavným súdom sťažovateľ)   17.   augusta   2000   návrh   o určenie   členstva   v lesnom   pozemkovom spoločenstve proti 31 účastníkom a pripojil k nemu listy vlastníctva   (č.   l. 7 - 11) a ďalší dôkazný materiál.

Dňa 24. augusta 2000 prevzala právna zástupkyňa sťažovateľa výzvu okresného súdu z 21. augusta 2000 na zaplatenie súdneho poplatku (č. l. 14).

Súdny poplatok bol uhradený 31. augusta 2000 (č. l. 15). Listom   z 5.   septembra   2000   okresný   súd   vyzval navrhovateľa,   aby   v lehote 5 dní upravil názov odporcu v 31. rade.

Dňa   5.   septembra   2000   bol   expedovaný   návrh   účastníkom   konania   na vyjadrenie v lehote 15 dní. Návrh nebol doručený odporcovi L. B. a A. K., odporca J. B. zomrel.

Dňa 13. septembra 2000 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu L. D. (č. l. 23)

Listom   doručeným   okresnému   súdu   14.   septembra   2000   (č.   l.   24)   upravil navrhovateľ názov odporcu v 31. rade (Slovenský pozemkový fond).

Toho istého dňa okresný súd vyžiadal úmrtný list J. B. (č. l. 25).Na č. l. 26 - 37 sa nachádzajú vyjadrenia ďalších odporcov, ktoré boli doručené okresnému súdu.

Na č. l. 38 sa nachádza výzva okresného súdu odporcovi M. K. na doplnenie podania.

Na č. l. 39 - 47 sa nachádzajú vyjadrenia odporcov a na č. l. 48 a nasl. doklady Lesného pozemkového spoločenstva M.

Dňa 11.   októbra   2000 (č.   l.   83)   bolo okresnému   súdu   doručené   oznámenie Obecného úradu M. o úmrtí odporcu.

Okresný   súd   vyžiadal   úmrtný   list   z centrálnej   evidencie   MV   SR (č.   l.   84). V   požadovanom   doklade,   ktorý   bol   predložený   23.   októbra   2000   (č.   l.   85),   bolo uvedené, že odporca umrel 6. februára 1996.

Okresný súd 24. októbra 2000 vyžiadal doručenky od pošty (č. l. 86 - 87). Dňa   29.   decembra   2000   bol   okresnému   súdu   doručený   list   Lesného pozemkového spoločenstva M. (č. l. 90 a nasl.)

Dňa 13. februára 2001 bol kancelárii daný pokyn previesť vec do regisatra „C“. Spisu bola pridelená sp. zn. 4 C 56/01. Od tohto dátumu až do 1. augusta 2003, keď bol spis predložený ústavnému súdu, neboli vo veci vykonané žiadne úkony.

Pokiaľ ide o tretie kritérium, a to „postup okresného súdu“, je potrebné uviesť, že ústavný súd sa zaoberal nielen tvrdeniami sťažovateľa, ale aj celkovým priebehom súdneho konania.

Zákonná sudkyňa Mgr. J. M. vo svojom vyjadrení zo 4. apríla 2003 uviedla, že vo veci nebolo z jej strany konané z dôvodu pracovného zaťaženia vzhľadom na počet vecí pridelených v rámci jej senátu.

Ústavný súd zistil, že okresný súd konal plynule od podania návrhu 17. augusta 2000 do prevedenia veci do senátu „4 C“ 13. februára 2001. Obdobie od 13. februára 2001 do predloženia spisu ústavnému súdu 1. augusta 2003 nevykazuje žiadne úkony okresného súdu a celé predstavuje neospravedlniteľné prieťahy v trvaní 29 mesiacov.

Vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 2 C 23/01, ktorá bola pôvodne vedená   pod   sp.   zn.   Nc   1097/00,   podal   sťažovateľ   7.   júla   2000   žalobu   o   určenie vlastníckeho   práva.   K žalobe   pripojil   notársku   zápisnicu   z 26.   októbra   1993,   list vlastníctva,   osvedčenie   o dedičstve,   listiny   a stanoviská   k vyporiadaniu   pozemkov, zmluvu o prenájme (č. l. 1 - 22)

Listom zo 14. júla 2000 okresný súd požiadal právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby   v lehote   7   dní   predložila   BPEJ   nehnuteľnosti.   Právna   zástupkyňa   sťažovateľa výzvu prevzala 19. júla 2000.

Dňa 4. augusta 2000 boli požadované listiny predložené okresnému súdu. Dňa 10. augusta 2000 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 200 Sk. Výzvu prevzala právna zástupkyňa sťažovateľa 16. augusta 2000 a súdny poplatok bol uhradený kolkom 24. augusta 2000 (č. l. 27).

Dňa 26. septembra 2000 si okresný súd vyžiadal vyjadrenie obce M. (č. l. 30). Výzvu prevzal starosta obce 29. septembra 2000.

Dňa 22. januára 2001 bol daný pokyn kancelárii previesť vec do registra „C“. Dňa 18. marca 2003 sudca určil termín pojednávania na 2. apríl 2003. Na č. l. 34 - 35 sa nachádzajú vyjadrenia odporcu (obce). Dňa   2.   apríla   2003   sa   vo   veci   konalo   pojednávanie   za   účasti   oboch navrhovateľov   a zástupcu   obce   (odporcu).   Na   pojednávaní   sa   nezúčastnila   právna zástupkyňa navrhovateľov ani starosta obce. Pojednávanie bolo odročené na 9. apríl 2003,   keď   bol   prítomný   navrhovateľ   v 1.   rade   spolu   s právnou   zástupkyňou. Navrhovateľ v 2. rade a starosta obce neboli prítomní, za obec bol prítomný jej právny zástupca. Okresný súd rozhodol rozsudkom tak, že určil podielové spoluvlastníctvo navrhovateľov. Právni zástupcovia prevzali rozsudok 18. júla 2003.

Dňa 1. augusta 2003 bol spis predložený ústavnému súdu.

Pokiaľ   ide   o správanie   účastníkov,   možno   ho   hodnotiť   ako   aktívne. Už s návrhom boli predložené listinné dôkazy.

Pokiaľ   ide   o kritérium   „postup   súdu“,   zákonný   sudca   vo   svojom   vyjadrení č. Spr 3023/03 z 3. apríla 2003 uviedol, že vec bola doručená okresnému súdu 7. júla 2000.   V tomto období   však   neboli veci   prideľované konkrétnym sudcom,   ale boli pridelené do oddelenia „Nc“. Na základe toho bola vec do jeho senátu pridelená až 22. januára 2001. Vzhľadom na rozsah práce a najmä na tú skutočnosť, že v tom čase bolo   z oddelenia   „Nc“   prevedené   neúmerné   množstvo   spisov,   nebolo   možné v primeranej lehote   vo veci   konať a rozhodnúť.   Ako   sudca   postupoval   od starších prípadov k novším a k predmetnému spisu sa dostal až začiatkom roka 2003. Vo veci už   prebehlo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   za   účelom   vyhlásenia   rozsudku 9. apríla 2003.

Ústavný súd zistil, že konanie vo veci prebiehalo plynule až do vydania pokynu na prevedenie veci do registra „C“, t. j. do 22. januára 2001. Ďalší úkon bol vykonaný až 18. marca 2003. Neospravedlniteľné prieťahy zo strany okresného súdu predstavujú 2 roky.

Ústavný súd zistil, že v oboch veciach, t. j. sp. zn. 2 C 23/01 a 4 C 56/01, došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Keďže vo veci vedenej pod sp. zn. 2 C 23/01 už bolo aj keď neprávoplatne rozhodnuté, ústavný súd neuložil okresnému súdu povinnosť konať. Iná situácia je vo veci vedenej pod sp. zn. 4 C 56/01, kde nebolo vytýčené ani jedno pojednávanie. V tejto veci ústavný súd uložil okresnému súdu povinnosť vo veci konať.

Sťažovateľ   požadoval   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia vo výške 20 000 Sk, ktoré mu je okresný súd povinný vyplatiť do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, čo odôvodnil právnou neistotou, v ktorej žije, a aj svojím vekom, čo sa negatívne odzrkadľuje na jeho zdravotnom stave.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa   ustanovenia   §   50   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   ak   sa   sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa   ustanovenia   §   56   ods.   4   citovaného   zákona   má   primerané   finančné zadosťučinenie povahu náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľa, vyslovil porušenie jeho základného práva a   prikázal okresnému súdu, ktorý jeho právo porušil, aby vo veci konal bez zbytočných   prieťahov.   Dovŕšením   opatrení   smerujúcich   zo   strany   ústavného   súdu k odstráneniu   stavu   právnej   neistoty   bolo   i priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia   vo   výške   20   000   Sk   ako   náhrady   nemajetkovej   ujmy   vyjadrenej v peniazoch.   Výška   primeraného   finančného   zadosťučinenia   bola   priznaná v požadovanej výške, lebo táto neprekročila rámec stanovený ústavným súdom najmä s ohľadom na zistené obdobie nečinnosti okresného súdu a na vyššie uvedené kritériá riešenia zisteného porušenia základných práv, pričom vychádzal zo spisu okresného súdu.

Právna   zástupkyňa   žiadala   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľa podľa   ustanovenia §   13 ods.   8 vyhlášky   č.   163/2002 Z.   z. za dva   úkony právnej pomoci a dva režijné paušály spolu 8 796 Sk.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o trovách   požadovaných   právnym   zástupom sťažovateľa   vychádzal   z ustanovenia   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde,   podľa ktorého   ústavný   súd   môže   v odôvodnených   prípadoch   podľa   výsledku   konania uznesením   uložiť   niektorému   účastníkovi   konania,   aby   úplne   alebo   sčasti   uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľ bol vo veci úspešný v plnom rozsahu, a preto je potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania.

Podľa   ustanovenia   §   13   ods.   8   citovanej   vyhlášky,   ktoré   upravuje   výšku odmeny za zastupovanie pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon je jedna tretina výpočtového základu.

Predmet   konania   -   ochrana   základných   ľudských   práv   a slobôd   je   v zásade nevyjadriteľná   v peniazoch   a   je   nezameniteľná   s primeraným   finančným zadosťučinením, ktoré predstavuje náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch (§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Podľa   §   1   ods.   3   citovanej   vyhlášky   výpočtovým   základom   na   účely   tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý polrok roku 2002 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 12 811 Sk.

Podľa   takto   určených   kritérií   sú   trovy   právneho   zastúpenia   za   dva   úkony právnej pomoci spolu s paušálom určené na 8 796 Sk, ktoré ústavný súd zaviazal okresný   súd   uhradiť   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa   v lehote   15   dní   od právoplatnosti tohto nálezu.

Z uvedených dôvodov ústavný rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. septembra 2003