SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 708/2014-83
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. februára 2015v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcuRudolfa Tkáčika vo veci sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, obchodnejspoločnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpených advokátkouJUDr. Ivetou Rajtákovou, Advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice, a sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátom JUDr. MilanomSlebodníkom, Advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice, ktorými namietali porušeniesvojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehotepodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 40 C 145/2007 po právoplatnostinálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 502/2011-44 z 24. februára 2012,takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,
, obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súduKošice I v konaní vedenom pod sp. zn. 40 C 145/2007 po právoplatnosti nálezu Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 502/2011-44 z 24. februára 2012 p o r u š e n éb o l o.
2. ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a každému z nichfinančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e im Okresný súdKošice I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a obchodnejspoločnosti ⬛⬛⬛⬛, v sume 720,38 € (slovom sedemstodvadsaťeur a tridsaťosem centov) na účet ich advokátky JUDr. Ivety Rajtákovej, Advokátskakancelária, Štúrova 20, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia ⬛⬛⬛⬛ v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov) naúčet jej advokáta JUDr. Milana Slebodníka, Advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice, dodvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
5. Sťažnostiam vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3 zákonaNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením č. k. III. ÚS 708/2014-46z 9. decembra 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,
, obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „ ⬛⬛⬛⬛ “,„ ⬛⬛⬛⬛ “, „ ⬛⬛⬛⬛ “, „ ⬛⬛⬛⬛ “,„ ⬛⬛⬛⬛ “ alebo spolu „sťažovatelia“), ktorými namietali porušenie svojhozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)v konaní vedenom pod sp. zn. 40 C 145/2007.
Predmetná vec súvisí s vecou vedenou ústavným súdom pod sp. zn.IV. ÚS 502/2011, v ktorej nálezom z 24. februára 2012 vyslovil, že „základné právo ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 40 C 145/2007(pôvodne vedenom pod sp. zn. 14 C 26/2003) porušené bolo“, a zároveň okresnému súduprikázal, aby v uvedenom konaní konal bez zbytočných prieťahov.
Aj v ďalšej veci vedenej pod sp. zn. I. ÚS 434/2012 ústavný súd nálezomzo 16. januára 2013 vyslovil, že „základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právona prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenompod sp. zn. 40 C 145/2007 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 14 C 26/2003) porušené bolo“., ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛,sa rovnako ako ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ stali účastníkmi napadnutéhokonania na základe uznesenia okresného súdu č. k. 40 C 145/2007-13 z 25. júla 2007,ktorým pripustil ich vstup do konania na strane žalovaných.
Sťažovatelia uviedli, že po poslednom náleze ústavného súdu sa 10. októbra 2013na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, na ktorom boli vypočuté žalobkyne v 1.a 2. rade, pričom právnym zástupcom žalovaných bola uložená povinnosť predložiť návrhyna doplnenie dokazovania. Dňa 30. januára 2014 sa na okresnom súde uskutočnilo ďalšiepojednávanie, ktoré bolo z dôvodu doplnenia dokazovania vyžiadaním reštitučnéhospisu a potreby doručenia viacerých podaní niektorým účastníkom konania odročenéna 21. máj 2014. Uvedené procesné úkony podľa názoru sťažovateľov nasvedčujú tomu,že okresný súd „jasný príkaz Ústavného súdu SR vyslovený v náleze zo dňa 24. 2. 2012 odmieta rešpektovať a v predmetnom konaní naďalej sústavne postupuje neefektívne a nečinne“, pretože ani po viac ako 11 rokoch od začatia konania v danej veci meritórnenerozhodol, čím naďalej spôsobuje zbytočné prieťahy, a tým aj porušovanie nimi uvedenýchpráv.
Sťažovatelia preto v petite žiadali, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že okresný súdv konaní vedenom pod sp. zn. 40 C 145/2007 porušil ich základné právo podľa čl. 48 ods. 2ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby okresnému súdu opätovne prikázal vo vecikonať bez zbytočných prieťahov a zaplatil každému z nich finančné zadosťučinenie, ako ajnáhradu trov právneho zastúpenia.
Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr 119/10z 20. januára 2015 vyjadril predseda okresného súdu, v ktorom uviedol:
„... Na pojednávaní dňa 21. 5. 2014 súd vec prejednal a pojednávanie odročil na 11. 6. 2014 za účelom vyhlásenia rozhodnutia.
Dňa 11. 6. 2014 súd vyhlásil vo veci rozsudok. Uznesením č. k. 40 C/145/2007-1247 zo dňa 24. 6. 2014 súd priznal odmenu tlmočníkovi ⬛⬛⬛⬛.
Dňa 24. 6. 2014 žalovaní v 5., 10., 11., 12., 13., 14., 15., 17., 18. a 19. rade doručili súdu odvolanie voči rozsudku č. k. 40 C/145/2007-1198 z 11. 6. 2014.
Dňa 26. 6. 2014 doručil súdu odvolanie žalovaný v 1. rade. Dňa 26. 6. 2014 doručili súdu odvolanie žalovaní v 2., 3., 4., 7. a 8. rade. Dňa 30.6.2014 doručili súdu odvolanie žalovaní v 6., 9. a 16. rade. Po vykonaní prípravy pred predložením spisu odvolaciemu súdu bol spis s opravným prostriedkom dňa 8. 8. 2014 predložený Krajskému súdu v Košiciach. Krajský súd v Košiciach doposiaľ vo veci nerozhodol.
V predmetnej veci už ústavný súd viackrát rozhodol, že základné právo účastníkov, ktorí vystupujú na strane žalovaných na prejednanie veci v primeranej lehote, bolo porušené. Tieto rozhodnutia som akceptoval a prijal som spolu s vybavujúcou sudkyňou opatrenia, ktoré viedli k meritórnemu rozhodnutiu vo veci.“
V podstate rovnaké procesné úkony zistil z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn.40 C 145/2007 aj ústavný súd, preto ich považuje za preukázané.
Na vyjadrenie predsedu okresného súdu reagovali sťažovatelia podaniamiz 29. januára 2015, v ktorých opätovne poukázali na to, že meritórne rozhodnutie mápre nich mimoriadny význam, pretože v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania, bývajú,resp. vykonávajú podnikateľskú činnosť, ktorou zabezpečujú živobytie svojej rodiny.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohtopojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného právazaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 40 C 145/2007.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
V obsahu označených práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. I. ÚS 20/02,III. ÚS 344/2011).
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádzazo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádzaosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súdesa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istotydochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídanýmspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutímsúdu“ (napr. IV. ÚS 221/04, III. ÚS 103/07, III. ÚS 139/07).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),ktorý súdom prikazuje postupovať v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi konaniatak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého lenčo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čonajrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiťvhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonaniedôkazov.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a týmaj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšoujudikatúrou (III. ÚS 111/02, III. ÚS 75/07, III. ÚS 118/07) ústavný súd zohľadňujetri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd(obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.
Ústavný súd sa podrobnejšie nezaoberal hodnotením danej veci podľa prvéhoa tretieho kritéria, pretože tak urobil už v nálezoch č. k. IV. ÚS 502/2011-44 z 24. februára2012 a č. k. I. ÚS 434/2012-44 zo 16. januára 2013, na odôvodnenie ktorých týmtoodkazuje. Na doplnenie uvádza, že napriek skutočnosti, že okresný súd v danej vecimeritórne rozhodol rozsudkom sp. zn. 40 C 145/2007 z 11. júna 2014, samotné trvanienapadnutého konania je zjavne neprimerané, keďže z dôvodu podaných odvolaní nie jeprávoplatne ukončené ani po viac ako 11 rokoch od jeho začatia, a preto ho ako celoknemožno považovať za zlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy(podobne napr. IV. ÚS 260/04, III. ÚS 262/07, II. ÚS 3/09, III. ÚS 254/09).
Pokiaľ ide o druhé kritérium, ústavný súd rovnako ako v predchádzajúcich prípadochkonštatuje, že nezistil žiadne skutočnosti, ktorými by sťažovatelia prispeli k predĺženiunapadnutého konania. Na procesné úkony, ktoré urobili, mali nesporne právo, čo nemohlobyť dôvodom nekonania okresného súdu v merite veci. Správaniu sťažovateľov nič nevytkolani predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti. Na druhej strane je všakzrejmé, že ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ani, nevyužili svoje právo a nepodali predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahyv konaní, ktorú v prípade ďalších sťažovateľov ústavný súd považoval za účinný právnyprostriedok ochrany ich základných práv a slobôd.
Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 40 C 145/2007 došlo k zbytočnýmprieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov zaručeného čl. 48 ods. 2ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
Ústavný súd neprikázal okresnému súdu, aby v zmysle čl. 127 ods. 2 druhejvety ústavy v danej veci konal, pretože túto povinnosť mu už uložil nálezomč. k. IV. ÚS 502/2011-44 z 24. februára 2012.
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súdrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právoalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacovod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu., ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛,žiadali priznať finančné zadosťučinenie v sume po 10 000 € a ⬛⬛⬛⬛ a
v sume po 7 000 €, čo s poukazom na predmet sporu a jeho význam preúčastníkov konania odôvodnili najmä dlhodobým stavom právnej neistoty, v ktorom sanachádzajú.
Vychádzajúc z aktuálneho stavu napadnutého konania nepovažoval ústavný súdza účelné priznať ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ finančné zadosťučinenie,pretože tak urobil už nálezom č. k. IV. ÚS 502/2011-44 z 24. februára 2012, keď každémuz nich priznal finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €, ktoré v okolnostiach danej vecipovažuje za dostatočnú reparáciu (bod 5 výroku nálezu).
So zreteľom na uvedené skutočnosti ústavný súd aj v prípade a ⬛⬛⬛⬛ považoval priznanie sumy 2 000 € každému z nich za primeranéfinančné zadosťučinenie spojené s vyslovením porušenia nimi označených práv okresnýmsúdom (bod 2 výroku nálezu).
Vzhľadom na to, že stav právnej neistoty sa nemôže vzťahovať na právnickú osobu,ústavný súd ⬛⬛⬛⬛, finančné zadosťučinenie nepriznal (bod 5výroku nálezu).
IV.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Právna zástupkyňa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,
a ⬛⬛⬛⬛, advokátka JUDr. Iveta Rajtáková listomz 29. januára 2015 vyčíslila trovy konania sumou 354,47 € „pre jedného sťažovateľa“.
Ústavný súd ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,
a ⬛⬛⬛⬛, priznal úhradu za dva úkony právnej služby(prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti) a dva režijné paušály v súlade s § 1ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstvaspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátovza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)urobené v roku 2014, pričom výšku základnej sadzby tarifnej odmeny bolo potrebnév súlade s § 13 ods. 2 vyhlášky znížiť u štyroch sťažovateľov o 50 %, pretože ide o spoločnéúkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“. Trovy právneho zastúpenia štyrochsťažovateľov tak predstavujú celkovú sumu 720,38 € [(67 x 2) + (8,04 x 2) x 4 osoby =600,32 + 20 % DPH = 720,38], ktorú zaviazal uhradiť okresný súd (bod 3 výroku nálezu).
Právny zástupca ⬛⬛⬛⬛ – ⬛⬛⬛⬛ v podaníz 29. januára 2015 vyčíslil trovy konania celkovou sumou 518,76 €.
Ústavný súd podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 16 ods. 3vyhlášky priznal JUDr. Ivete Rajtákovej náhradu trov konania v celkovej sume 340,90 €pozostávajúcej z odmeny za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia,podanie sťažnosti) v sume po 134 € a z dvoch režijných paušálov v sume po 8,04 €plus 20 % DPH, ktorú zaviazal uhradiť okresný súd (bod 4 výroku nálezu).
Za tretí úkon právnej služby – vyjadrenie z 29. januára 2015 ústavný súd náhradutrov konania sťažovateľom nepriznal, pretože tieto neobsahovali žiadne nové skutočnostirelevantné pre rozhodnutie ústavného súdu (bod 5 výroku nálezu).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. februára 2015