znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 708/2014-83

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   10.   februára   2015v senáte   zloženom   z predsedu   Ľubomíra   Dobríka,   zo   sudkyne   Jany   Baricovej   a sudcuRudolfa Tkáčika vo veci sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, obchodnejspoločnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpených advokátkouJUDr. Ivetou   Rajtákovou,   Advokátska   kancelária,   Štúrova   20,   Košice,   a sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   MilanomSlebodníkom,   Advokátska   kancelária,   Štúrova   20,   Košice,   ktorými   namietali   porušeniesvojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehotepodľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupomOkresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 40 C 145/2007 po právoplatnostinálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 502/2011-44 z 24. februára 2012,takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,

, obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, a na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskejrepubliky   a právo   na prejednanie   ich   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súduKošice I v konaní vedenom pod sp. zn. 40 C 145/2007 po právoplatnosti nálezu Ústavnéhosúdu   Slovenskej   republiky   č. k. IV. ÚS 502/2011-44   z 24.   februára   2012 p o r u š e n éb o l o.

2. ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a každému z nichfinančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e im Okresný súdKošice I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3.   Okresný   súd   Košice   I j e   p o v i n n ý   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a   obchodnejspoločnosti ⬛⬛⬛⬛, v sume 720,38 € (slovom sedemstodvadsaťeur   a   tridsaťosem   centov)   na   účet   ich   advokátky JUDr.   Ivety   Rajtákovej,   Advokátskakancelária, Štúrova 20, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Okresný   súd   Košice   I j e   p o v i n n ý   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia ⬛⬛⬛⬛ v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov) naúčet jej advokáta JUDr. Milana Slebodníka, Advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice, dodvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Sťažnostiam vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3 zákonaNárodnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súduSlovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskoršíchpredpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   uznesením   č.   k.   III.   ÚS   708/2014-46z 9. decembra 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,

,   obchodnej   spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   aj   „ ⬛⬛⬛⬛ “,„ ⬛⬛⬛⬛ “,   „ ⬛⬛⬛⬛ “,   „ ⬛⬛⬛⬛ “,„ ⬛⬛⬛⬛ “ alebo spolu „sťažovatelia“), ktorými namietali porušenie svojhozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na prejednanie   svojej   záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)v konaní vedenom pod sp. zn. 40 C 145/2007.

Predmetná   vec   súvisí   s   vecou   vedenou   ústavným   súdom   pod   sp.   zn.IV. ÚS 502/2011,   v ktorej   nálezom   z   24.   februára   2012   vyslovil,   že   „základné   právo ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na prejednanie   ich   záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 40 C 145/2007(pôvodne vedenom pod sp. zn. 14 C 26/2003) porušené bolo“, a zároveň okresnému súduprikázal, aby v uvedenom konaní konal bez zbytočných prieťahov.

Aj   v ďalšej   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   I.   ÚS   434/2012   ústavný   súd   nálezomzo 16. januára 2013 vyslovil, že „základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právona prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenompod sp. zn. 40 C 145/2007 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 14 C 26/2003) porušené bolo“., ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛,sa rovnako ako ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛   stali účastníkmi napadnutéhokonania na základe uznesenia okresného súdu č. k. 40 C 145/2007-13 z 25. júla 2007,ktorým pripustil ich vstup do konania na strane žalovaných.

Sťažovatelia uviedli, že po poslednom náleze ústavného súdu sa 10. októbra 2013na okresnom   súde   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   boli   vypočuté   žalobkyne   v 1.a 2. rade, pričom právnym zástupcom žalovaných bola uložená povinnosť predložiť návrhyna doplnenie dokazovania. Dňa 30. januára 2014 sa na okresnom súde uskutočnilo ďalšiepojednávanie,   ktoré   bolo   z dôvodu   doplnenia   dokazovania   vyžiadaním   reštitučnéhospisu a potreby   doručenia   viacerých   podaní   niektorým   účastníkom   konania   odročenéna 21. máj 2014. Uvedené procesné úkony podľa názoru sťažovateľov nasvedčujú tomu,že okresný súd „jasný príkaz Ústavného súdu SR vyslovený v náleze zo dňa 24. 2. 2012 odmieta   rešpektovať   a v predmetnom   konaní   naďalej   sústavne   postupuje   neefektívne a nečinne“, pretože ani po viac ako 11 rokoch od začatia konania v danej veci meritórnenerozhodol, čím naďalej spôsobuje zbytočné prieťahy, a tým aj porušovanie nimi uvedenýchpráv.

Sťažovatelia preto v petite žiadali, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že okresný súdv konaní vedenom pod sp. zn. 40 C 145/2007 porušil ich základné právo podľa čl. 48 ods. 2ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby okresnému súdu opätovne prikázal vo vecikonať bez zbytočných prieťahov a zaplatil každému z nich finančné zadosťučinenie, ako ajnáhradu trov právneho zastúpenia.

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   sa   k veci   listom   sp.   zn.   Spr   119/10z 20. januára 2015 vyjadril predseda okresného súdu, v ktorom uviedol:

„... Na pojednávaní dňa   21.   5.   2014 súd vec prejednal a   pojednávanie   odročil na 11. 6. 2014 za účelom vyhlásenia rozhodnutia.

Dňa 11. 6. 2014 súd vyhlásil vo veci rozsudok. Uznesením   č.   k.   40   C/145/2007-1247   zo   dňa   24.   6.   2014   súd   priznal   odmenu tlmočníkovi ⬛⬛⬛⬛.

Dňa 24. 6. 2014 žalovaní v 5., 10., 11., 12., 13., 14., 15., 17., 18. a 19. rade doručili súdu odvolanie voči rozsudku č. k. 40 C/145/2007-1198 z 11. 6. 2014.

Dňa 26. 6. 2014 doručil súdu odvolanie žalovaný v 1. rade. Dňa 26. 6. 2014 doručili súdu odvolanie žalovaní v 2., 3., 4., 7. a 8. rade. Dňa 30.6.2014 doručili súdu odvolanie žalovaní v 6., 9. a 16. rade. Po vykonaní prípravy pred predložením spisu odvolaciemu súdu bol spis s opravným prostriedkom   dňa   8.   8.   2014   predložený   Krajskému   súdu   v   Košiciach.   Krajský   súd v Košiciach doposiaľ vo veci nerozhodol.

V predmetnej veci už ústavný súd viackrát rozhodol, že základné právo účastníkov, ktorí   vystupujú   na   strane   žalovaných   na   prejednanie   veci   v   primeranej   lehote,   bolo porušené. Tieto rozhodnutia som akceptoval a prijal som spolu s vybavujúcou sudkyňou opatrenia, ktoré viedli k meritórnemu rozhodnutiu vo veci.“

V podstate rovnaké procesné úkony zistil z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn.40 C 145/2007 aj ústavný súd, preto ich považuje za preukázané.

Na   vyjadrenie   predsedu   okresného   súdu   reagovali   sťažovatelia   podaniamiz 29. januára   2015,   v ktorých   opätovne   poukázali   na   to,   že   meritórne   rozhodnutie   mápre nich mimoriadny význam, pretože v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania, bývajú,resp. vykonávajú podnikateľskú činnosť, ktorou zabezpečujú živobytie svojej rodiny.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohtopojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného právazaručeného   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   zaručeného   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 40 C 145/2007.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

V obsahu označených práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. I. ÚS 20/02,III. ÚS 344/2011).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádzazo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádzaosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súdesa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istotydochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídanýmspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutímsúdu“ (napr. IV. ÚS 221/04, III. ÚS 103/07, III. ÚS 139/07).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),ktorý súdom prikazuje postupovať v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi konaniatak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého lenčo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čonajrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiťvhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonaniedôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a týmaj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšoujudikatúrou   (III.   ÚS   111/02,   III.   ÚS   75/07,   III. ÚS 118/07)   ústavný   súd   zohľadňujetri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a   postup   samotného   súdu   (3).   Ústavný   súd(obdobne   ako   Európsky   súd   pre   ľudské   práva)   pritom   prihliada   aj   na   predmet   sporu(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

Ústavný   súd   sa   podrobnejšie   nezaoberal   hodnotením   danej   veci   podľa   prvéhoa tretieho kritéria, pretože tak urobil už v nálezoch č. k. IV. ÚS 502/2011-44 z 24. februára2012   a č.   k.   I.   ÚS   434/2012-44   zo   16.   januára   2013,   na   odôvodnenie   ktorých   týmtoodkazuje.   Na   doplnenie   uvádza,   že   napriek   skutočnosti,   že   okresný   súd   v danej   vecimeritórne rozhodol rozsudkom sp. zn. 40 C 145/2007 z 11. júna 2014, samotné trvanienapadnutého konania je   zjavne   neprimerané,   keďže z dôvodu   podaných   odvolaní nie jeprávoplatne ukončené ani po viac ako 11 rokoch od jeho začatia, a preto ho ako celoknemožno   považovať   za zlučiteľné   s imperatívom   ustanoveným   v   čl.   48   ods.   2   ústavy(podobne napr. IV. ÚS 260/04, III. ÚS 262/07, II. ÚS 3/09, III. ÚS 254/09).

Pokiaľ ide o druhé kritérium, ústavný súd rovnako ako v predchádzajúcich prípadochkonštatuje,   že   nezistil   žiadne   skutočnosti,   ktorými   by   sťažovatelia   prispeli   k predĺženiunapadnutého konania. Na procesné úkony, ktoré urobili, mali nesporne právo, čo nemohlobyť dôvodom nekonania okresného súdu v merite veci. Správaniu sťažovateľov nič nevytkolani predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti. Na druhej strane je všakzrejmé, že ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ani, nevyužili   svoje   právo   a   nepodali   predsedovi   okresného   súdu   sťažnosť   na prieťahyv konaní, ktorú v prípade ďalších sťažovateľov ústavný súd považoval za účinný právnyprostriedok ochrany ich základných práv a slobôd.

Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   postupomokresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   40   C   145/2007   došlo   k   zbytočnýmprieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov zaručeného čl. 48 ods. 2ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Ústavný   súd   neprikázal   okresnému   súdu,   aby   v   zmysle   čl.   127   ods.   2   druhejvety ústavy   v   danej   veci   konal,   pretože   túto   povinnosť   mu   už   uložil   nálezomč. k. IV. ÚS 502/2011-44 z 24. februára 2012.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súdrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právoalebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacovod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu., ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛,žiadali priznať finančné zadosťučinenie v sume po 10 000 € a ⬛⬛⬛⬛ a

v sume   po   7 000   €,   čo s poukazom   na   predmet   sporu   a jeho   význam   preúčastníkov   konania odôvodnili   najmä dlhodobým stavom právnej   neistoty, v ktorom sanachádzajú.

Vychádzajúc   z   aktuálneho   stavu   napadnutého   konania   nepovažoval   ústavný   súdza účelné priznať ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ finančné zadosťučinenie,pretože tak urobil už nálezom č. k. IV. ÚS 502/2011-44 z 24. februára 2012, keď každémuz nich priznal finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €, ktoré v okolnostiach danej vecipovažuje za dostatočnú reparáciu (bod 5 výroku nálezu).

So zreteľom na uvedené skutočnosti ústavný súd aj v prípade a ⬛⬛⬛⬛ považoval priznanie sumy 2 000 € každému z nich za primeranéfinančné zadosťučinenie spojené s vyslovením porušenia nimi označených práv okresnýmsúdom (bod 2 výroku nálezu).

Vzhľadom na to, že stav právnej neistoty sa nemôže vzťahovať na právnickú osobu,ústavný súd ⬛⬛⬛⬛, finančné zadosťučinenie nepriznal (bod 5výroku nálezu).

IV.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   môže   v odôvodnenýchprípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému   účastníkovi   konania,aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Právna   zástupkyňa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,

a ⬛⬛⬛⬛, advokátka JUDr. Iveta Rajtáková listomz 29. januára 2015 vyčíslila trovy konania sumou 354,47 € „pre jedného sťažovateľa“.

Ústavný   súd ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,

a ⬛⬛⬛⬛, priznal úhradu za dva úkony právnej služby(prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti) a dva režijné paušály v súlade s § 1ods. 3,   §   11   ods.   3,   §   14   ods.   1   písm.   a)   a   b)   a § 16   ods. 3   vyhlášky   Ministerstvaspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátovza   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“)urobené   v   roku   2014,   pričom   výšku   základnej   sadzby   tarifnej   odmeny   bolo   potrebnév súlade s § 13 ods. 2 vyhlášky znížiť u štyroch sťažovateľov o 50 %, pretože ide o spoločnéúkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“. Trovy právneho zastúpenia štyrochsťažovateľov tak predstavujú celkovú sumu 720,38 € [(67 x 2) + (8,04 x 2) x 4 osoby =600,32 + 20 % DPH = 720,38], ktorú zaviazal uhradiť okresný súd (bod 3 výroku nálezu).

Právny   zástupca ⬛⬛⬛⬛ – ⬛⬛⬛⬛ v podaníz 29. januára 2015 vyčíslil trovy konania celkovou sumou 518,76 €.

Ústavný súd podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 16 ods. 3vyhlášky priznal JUDr. Ivete Rajtákovej náhradu trov konania v celkovej sume 340,90 €pozostávajúcej z odmeny za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia,podanie   sťažnosti)   v sume   po 134   €   a z   dvoch režijných   paušálov   v sume po   8,04   €plus 20 % DPH, ktorú zaviazal uhradiť okresný súd (bod 4 výroku nálezu).

Za tretí úkon právnej služby – vyjadrenie z 29. januára 2015 ústavný súd náhradutrov konania sťažovateľom nepriznal, pretože tieto neobsahovali žiadne nové skutočnostirelevantné pre rozhodnutie ústavného súdu (bod 5 výroku nálezu).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jehodoručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. februára 2015