znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 707/2014-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. decembra 2014predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného obchodnouspoločnosťou JUDr. Bohuslav Majchrák, advokát, spol. s r. o., Nová Bystrica 850, v menektorej koná konateľ a advokát JUDr. Bohuslav Majchrák, pre namietané porušenie jehozákladného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods. 1   Ústavy   Slovenskej   republikyv spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 4, čl. 13 ods. 2, čl. 51 ods. 1, čl. 144 ods. 1a čl.   152   ods.   4   Ústavy   Slovenskej   republiky   uznesením   Krajského   súdu   v Žilinesp. zn. 14 Cob/117/2013 z 13. februára 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. apríla 2014faxom a 28. apríla 2014 poštou doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalejlen „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľačl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2ods. 2, čl. 12 ods. 4, čl. 13 ods. 2, čl. 51 ods. 1, čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavyuznesením Krajského súdu v Žiline   (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 14 Cob/117/2013z 13. februára 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že Okresný súd Čadca (ďalej len„okresný   súd“)   v právoplatne   skončenom   konaní   o zaplatenie   sumy   1   858,86   €s prísl. uznesením č. k. 4 Cb/21/2010-284 z 18. februára 2013 zaviazal sťažovateľa akožalobcu   nahradiť   žalovanému   trovy   konania   v sume   1 395,37 €   v lehote   do   troch   dníod právoplatnosti   tohto   rozhodnutia.   Keďže   v záhlaví   uvedeného   rozhodnutia   neboluvedený údaj o právnom zastúpení sťažovateľa, bolo doručované iba sťažovateľovi, nie všakjeho právnemu zástupcovi. Na základe žiadosti právneho zástupcu sťažovateľa z 22. marca2013   o riadne   doručenie   tohto   rozhodnutia   okresný   súd   opravným   uznesením   č. k.   4Cb/21/2010-294   z 10. apríla   2013   (ďalej   len   „opravné   uznesenie“)   rozhodol   o opravezáhlavia   uznesenia č. k. 4 Cb/21/2010-284   z 18.   februára   2013   označením   právnehozastúpenia sťažovateľa s tým, že „ide o zrejmú nesprávnosť“ v zmysle § 164 Občianskehosúdneho poriadku (ďalej aj „OSP“). Obe rozhodnutia boli právnemu zástupcovi sťažovateľadoručené 17. apríla 2013. Po oboznámení sa s ich obsahom právny zástupca sťažovateľadospel k názoru, že obsah opravného uznesenia „nemá základ v zistenom skutkovom stave“,preto návrhom zo 17. apríla 2013 požiadal v mene svojho klienta okresný súd o opravutextu   odôvodnenia   opravného   uznesenia   uvedením, „...   že   v danom   prípade   došlo k pochybeniu vo veci konajúcej vyššej súdnej úradníčky a to vo vzťahu k vysporiadaniu sa s otázkou o právnom zastúpení navrhovateľa a na základe neho i k vydaniu nesprávneho pokynu ohľadne doručovania súdneho rozhodnutia navrhovateľovi...“.

Okresný súd uznesením č. k. 4 Cb/21/2010-306 z 9. mája 2013 návrh sťažovateľazamietol   a „v   súlade   s rozhodnutím   Najvyššieho   súdu   SR   R   V/1968“ vec   predložilkrajskému súdu, ktorý napadnutým rozhodnutím návrh žalobcu na opravu odôvodneniaopravného uznesenia okresného súdu zamietol.

Podľa   názoru   sťažovateľa   napadnuté   rozhodnutie „neposkytuje   žiadnu   záruku zákonnosti“ a s poukazom   na   konkrétnu   judikatúru   ústavného   súdu   ho   považuje   za„ústavne nesúladné, teda arbitrárna a také, ktorým boli porušené jeho základné Ústavou SR   garantované   práva“.   Zdôvodnenie   napadnutého   rozhodnutia „vo   vzťahu   k dôvodom v ktorých   vidí   neopodstatnenosť   mnou   podaného   návrhu   na   opravu   zdôvodnenia rozhodnutia   prvostupňového   súdu,   sú   neakceptovateľné   a pre   svoju   arbitrárnosť   nie   je možné,   aby   obstáli“.   Alibizmus,   akým   pristúpil   krajský   súd   k zdôvodneniu   svojhorozhodnutia,   nemôže   obstáť,   pretože   ním   bola   potvrdená   svojvôľa   ústavne   nesúladnéhokonania v rozpore s právnom účastníka konania na spravodlivý súdny proces.

Na základe uvedeného sťažovateľ v petite žiada, aby ústavný súd rozhodol týmtonálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl.,1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 4, čl. 13 ods. 2, čl. 51 ods. 1, čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu Žilina sp. zn. 14 Cob/117/2013 zo dňa 13. 02. 2014 porušené bolo. Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 14 Cob/117/2013 zo dňa 13. 02. 2014 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Krajský súd Žilina je povinný uhradiť sťažovateľ ovi trovy konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky na účet jeho právneho zástupcu...“.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákono ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bezprítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa na súdnuochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 4, čl. 13ods. 2, čl. 51 ods. 1, čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy uznesením krajského súdusp. zn. 14 Cob/117/2013 z 13. februára 2014.

Preskúmaním   danej   veci   ústavný   súd   zistil,   že námietky   sťažovateľa,   resp.   jehoprávneho zástupcu, sú v zásade totožné s argumentáciou uplatnenou nimi už v konaniachpred všeobecnými súdmi, pričom aj prostredníctvom sťažnosti podanej ústavnému súdusa snažia   o získanie   podkladu   na   uplatnenie   nároku   na   náhradu   škody „podľa   zákona č. 514/2003   Z.   z.“ proti   okresnému   súdu   v súvislosti   s jeho „nesprávnym   úradným postupom“.

Keďže sťažovateľovi je známa judikatúra ústavného súdu týkajúca sa jeho oprávneniapreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecných súdov vo vzťahu k obsahu práva naspravodlivý súdny proces, porušenie ktorého v sťažnosti namieta, nepovažoval v danomprípade za účelné túto duplicitne citovať.

Ústavný súd však opätovne pripomína, že obsahom základného práva podľa čl. 46ústavy, ktorého sa v spojení s čl. 51 ústavy možno domáhať len v medziach zákonov, ktorétoto ustanovenie vykonávajú, nie je povinnosť súdu, resp. orgánu verejnej moci, vyhovieťnávrhu   účastníka   konania.   Nespokojnosť   sťažovateľa   s   právnym   posúdením   vecivšeobecným súdom sama osebe nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenostialebo arbitrárnosti ním vydaného rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavnéhosúdu (napr. II. ÚS 3/97, I. ÚS 225/05, II. ÚS 56/07, I. ÚS 232/08) rešpektuje názor, podľaktorého právo na spravodlivé súdne konanie nemožno stotožňovať s procesným úspechom, zčoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnymnázorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

Pri predbežnom prerokovaní danej veci ústavný súd dospel k názoru, že sťažnosťsťažovateľa je práve takéhoto charakteru, pričom z ústavnoprávneho hľadiska niet žiadnehodôvodu na spochybnenie právnych záverov krajského súdu vyjadrených v jeho rozhodnutí,ktorým zamietol návrh sťažovateľa na opravu odôvodnenia opravného uznesenia okresnéhosúdu,   keď   okrem   iného „vychádzal   z i toho,   že   navrhovanou   opravou   do   odôvodnenia dotknutého   opravného   uznesenia   nebolo   možné   uvádzať   okolnosti   procesného   postupu okresného súdu, ktorý i časovo nasledoval až po vydaní opravného uznesenia a týkal sa (ne)doručovania   uznesenia   účastníkom   konania.   Takéto   okolnosti   ani   netvoria   predmet rozhodnutia s poukazom na § 157 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p.“.

Ústavný súd preto konštatuje, že krajský súd neuprel sťažovateľovi možnosť domáhaťsa zákonom ustanoveným spôsobom a postupom jeho práv pred ním, v jeho veci konal avčas   rozhodol.   Právne   závery   krajského   súdu   sú ústavne   akceptovateľným   spôsobomzdôvodnené   a súladné   s   požiadavkami   ústavnej   ochrany   vyplývajúcej   z   právnej   úpravyzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1   ústavy. Krajský súd o návrhusťažovateľa   nerozhodol   svojvoľne,   pretože   jeho   závery   vychádzajú   z relevantnýchustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Keďže ústavný súd nezistil príčinnú súvislosťmedzi označeným právom a napadnutým rozhodnutím krajského súdu, sťažnosť v tejto častiodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

2. Sťažnosť vo zvyšnej časti týkajúcej sa námietky porušenia čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2,čl. 12 ods. 4, čl. 13 ods. 2, čl. 51 ods. 1, čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy napadnutýmrozhodnutím krajského súdu ústavný súd odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde   z dôvodu   nedostatku   zákonom   predpísaných   náležitostí   spočívajúceho   v   úplnejabsencii   odôvodnenia   podľa   §   20   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   (podobnenapr. II. ÚS 117/05,   IV.   ÚS   77/08,   I. ÚS 368/2010,   III.   ÚS   357/2010,   II. ÚS 309/2010,I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010,IV. ÚS 134/2010, III. ÚS 168/2014 a iné).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. decembra 2014