znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 706/2014-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. decembra 2014predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,

, vo veci namietaného porušeniazákladného   práva   na   súdnu   a inú   právnu   ochranu   zaručeného   v čl.   46   ods.   1   ÚstavySlovenskej republiky, základného práva na obhajobu zaručeného v čl. 50 ods. 3 ÚstavySlovenskej   republiky   a práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   zaručeného   v čl.   6   ods.   1Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresnéhosúdu Bardejov   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   2   T   152/2008   a jeho   rozsudkomz 24. novembra 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súduSlovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola18. novembra 2014   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,

(ďalej   len„sťažovateľ“),   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   súdnu   a inú   právnuochranu   zaručeného   v čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),základného práva na obhajobu zaručeného v čl. 50 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivésúdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“)v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 152/2008 a jeho rozsudkom z 24. novembra 2008.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   bol   rozsudkom   okresného   súdusp. zn. 2 T 152/2008   z 24.   novembra   2008   v spojení   s rozhodnutím   Krajského   súduv Prešove (ďalej len „krajský súd“), ktorého spisovú značku ani dátum vydania neuviedol,uznaný vinným zo spáchania zločinu „vydíraní se zbraní“, za ktorý bol odsúdený na trestodňatia slobody v trvaní 9 rokov.

Sťažovateľ je presvedčený, že v konaní vedenom okresným súdom, ale aj v tomutokonaniu predchádzajúcom prípravnom konaní boli porušené ním označené základné právazaručené   ústavou   a právo   zaručené   dohovorom,   a to   tým,   že   okresný   súd   poprel   ústnužiadosť sťažovateľa o ustanovenie mu obhajcu v trestnom konaní, že došlo k ponižovaniujeho, ako aj poškodenej v konaní pred okresným súdom, že maloletá bola okresnýmsúdom   nútená   usvedčiť   sťažovateľa   z trestnej   činnosti,   že   zápisnica   okresného   súdunezodpovedá   skutočným   výpovediam   poškodenej,   svedkov   a sťažovateľa,   ako   aj   tým,že okresný súd nerešpektoval dôkazy svedčiace o tom, že skutok kladený sťažovateľoviza vinu   sa   nestal,   najmä   nerešpektoval   priznanie   poškodenej   a   nevykonal   dôkazynavrhované sťažovateľom.

V rámci prípravného konania malo dôjsť k pochybeniam spočívajúcim v nevykonanípotrebných   vyšetrovacích   úkonov   –   konfrontácie   a   zaistenia   zbrane,   ako   aj   v tom,že výsluch   sťažovateľa   bol   vykonaný   pod   vplyvom   alkoholu.   Taktiež   malo   dôjsťk ponižovaniu sťažovateľa príslušným prokurátorom a nesprávne mal byť v spise uvedenýdátum umiestnenia sťažovateľa do cely policajného zaistenia.

Sťažovateľ tvrdí, že „dvě přípravné konání a jedno hlavní pojednávaní OS. Bardejov sp.   zn.   2   T   152/2008   se   konalo   bez   přidělení   obviněnému   právního   zástupce   obhajce soudem na ústní žádost obviněného“.

Je presvedčený, že všeobecnými súdmi bol „porušený né jeden zákon“, a nemožnopovedať, že v jeho trestnej veci došlo ku spravodlivému konaniu. Podľa jeho názoru, každékonanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením základnýchpráv zaručených ústavou. Rozhodnutia konajúcich súdov preto považoval za nezákonnéa protiústavné, porušujúce čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd zrušil rozsudok okresnéhosúdu sp. zn. 2 T 152/2008 z 24. novembra 2008 v spojení s rozhodnutím krajského súdua žiadal   o „zákonný   nový   proces,   kde   OS.   Bardějov   dodrží   zákony   o pojednávaní v přítomnosti obhajce a bude dodržena ústava SR a dohoda EÚ“.

II.

Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah... Ústavnýsúd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu(v tomto prípade sťažnosti) podľa § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností,ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovaniektorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhypodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bezústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavneneopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti,   tak   ako   ho   vymedzil   sťažovateľ,   je   namietané   porušeniezákladného   práva   na   súdnu   a inú   právnu   ochranu   zaručeného   v   čl.   46   ods.   1   ústavy,základného práva na obhajobu zaručeného v čl. 50 ods. 3 ústavy a práva spravodlivé súdnekonanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenompod sp. zn. 2 T 152/2008 a jeho rozsudkom z 24. novembra 2008.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonomna inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosťna prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd v prvom rade podotýka, že vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorývyplýva   z   citovaného   čl.   127   ods.   1   ústavy   („...   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôdnerozhoduje iný súd“), môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu aleboslobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba aleboprávnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred všeobecnými súdnymi.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označeného práva alebo slobodyoprávnený   konať   alebo   rozhodovať   iný   všeobecný   súd,   ústavný   súd   jeho   sťažnosťuž po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu týchpráv, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, neposkytuje iný všeobecný súd na základesťažovateľovi   dostupných   opravných   prostriedkov   predstavujúcich   účinné   právneprostriedky nápravy namietaného porušenia jeho práv.

Podľa § 306 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskoršíchpredpisov   (ďalej   len   „Trestný   poriadok“)   opravným   prostriedkom   proti   rozsudku   súduprvého stupňa je odvolanie.

Podľa § 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku ak tento zákon neustanovuje inak,rozsudok môže odvolaním napadnúť obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamotýka...

Podľa   §   316   ods.   3   písm.   b)   Trestného   poriadku   odvolací   súd   zruší   napadnutýrozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednala rozhodol, ak zistí, že obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby...

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa§   316   ods.   1   alebo   nezruší   rozsudok   podľa   §   316   ods.   3,   preskúma   zákonnosťa odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolanímvytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali,najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci aleboprávo obhajoby...

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov,na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,

d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona...

Z citovaných ustanovení procesnoprávneho predpisu, ktorým sa riadilo napadnutétrestné   konanie,   vyplýva,   že   tento   dával   sťažovateľovi   k dispozícii   účinný   právnyprostriedok, na využitie ktorého bol sťažovateľ oprávnený a prostredníctvom ktorého moholdosiahnuť   nápravu   prípadného   zásahu   do   ním   označených   základných   práv   zaručenýchústavou a práva zaručeného dohovorom.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   rozhodnutie   okresného   súdu   bolo   na   základe   využitiariadneho opravného prostriedku preskúmané krajským súdom v druhostupňovom konaní.A bol   to   práve   krajský   súd,   ktorý   v   rozsahu   svojho   preskúmavacieho   oprávnenia   akodruhostupňového súdu bol oprávnený a v podstate aj povinný v prípade zistenia zásahuprvostupňového súdu do základných práv sťažovateľa týmto právam poskytnúť ochranu.Právomoc krajského súdu v takomto prípade predchádza právomoci ústavného súdu. Pretoaž eventuálne ústavne nekonformný postup alebo rozhodnutie druhostupňového súdu bymohlo za splnenia ďalších podmienok vyvolať konanie pred ústavným súdom na základesťažnosti   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy,   a to   za   predpokladu,   že   táto   sťažnosť   výslovnea nepochybne smeruje proti postupu alebo rozhodnutiu odvolacieho súdu.

Sťažovateľ však postup ani rozhodnutie krajského súdu ako druhostupňového súdunenamietal. Svedčí o tom skutočnosť, že za „porušovateľa“ jeho práv označil iba „Okresní soud   Bardějov...   v spisové   značce   2   T   152/2008“.   Navyše,   spisovú   značku   konaniavedeného krajským súdom a ani dátum jeho rozhodnutia v sťažnosti vôbec neuviedol, pretoústavný   súd   nemohol   konanie   a rozhodnutie   odvolacieho   súdu   posudzovať   z hľadiskamožného porušenia základných práv sťažovateľa. Uvedený nedostatok nemôže zhojiť anipožiadavka zrušenia rozsudku okresného súdu „v spojení“ s rozhodnutím krajského súdu,pretože   táto   nie   je   spôsobilá   „nahradiť“   kvalifikovaný   návrh   na   vyslovenie   porušeniazákladného práva alebo slobody postupom alebo rozhodnutím krajského súdu.

Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochranyústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciouvo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), ústavnýsúd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. decembra 2014