SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 706/2014-6
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. decembra 2014predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,
, vo veci namietaného porušeniazákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky, základného práva na obhajobu zaručeného v čl. 50 ods. 3 ÚstavySlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnéhosúdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 152/2008 a jeho rozsudkomz 24. novembra 2008 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súduSlovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola18. novembra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,
(ďalej len„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnuochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),základného práva na obhajobu zaručeného v čl. 50 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivésúdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“)v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 152/2008 a jeho rozsudkom z 24. novembra 2008.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdusp. zn. 2 T 152/2008 z 24. novembra 2008 v spojení s rozhodnutím Krajského súduv Prešove (ďalej len „krajský súd“), ktorého spisovú značku ani dátum vydania neuviedol,uznaný vinným zo spáchania zločinu „vydíraní se zbraní“, za ktorý bol odsúdený na trestodňatia slobody v trvaní 9 rokov.
Sťažovateľ je presvedčený, že v konaní vedenom okresným súdom, ale aj v tomutokonaniu predchádzajúcom prípravnom konaní boli porušené ním označené základné právazaručené ústavou a právo zaručené dohovorom, a to tým, že okresný súd poprel ústnužiadosť sťažovateľa o ustanovenie mu obhajcu v trestnom konaní, že došlo k ponižovaniujeho, ako aj poškodenej v konaní pred okresným súdom, že maloletá bola okresnýmsúdom nútená usvedčiť sťažovateľa z trestnej činnosti, že zápisnica okresného súdunezodpovedá skutočným výpovediam poškodenej, svedkov a sťažovateľa, ako aj tým,že okresný súd nerešpektoval dôkazy svedčiace o tom, že skutok kladený sťažovateľoviza vinu sa nestal, najmä nerešpektoval priznanie poškodenej a nevykonal dôkazynavrhované sťažovateľom.
V rámci prípravného konania malo dôjsť k pochybeniam spočívajúcim v nevykonanípotrebných vyšetrovacích úkonov – konfrontácie a zaistenia zbrane, ako aj v tom,že výsluch sťažovateľa bol vykonaný pod vplyvom alkoholu. Taktiež malo dôjsťk ponižovaniu sťažovateľa príslušným prokurátorom a nesprávne mal byť v spise uvedenýdátum umiestnenia sťažovateľa do cely policajného zaistenia.
Sťažovateľ tvrdí, že „dvě přípravné konání a jedno hlavní pojednávaní OS. Bardejov sp. zn. 2 T 152/2008 se konalo bez přidělení obviněnému právního zástupce obhajce soudem na ústní žádost obviněného“.
Je presvedčený, že všeobecnými súdmi bol „porušený né jeden zákon“, a nemožnopovedať, že v jeho trestnej veci došlo ku spravodlivému konaniu. Podľa jeho názoru, každékonanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením základnýchpráv zaručených ústavou. Rozhodnutia konajúcich súdov preto považoval za nezákonnéa protiústavné, porušujúce čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd zrušil rozsudok okresnéhosúdu sp. zn. 2 T 152/2008 z 24. novembra 2008 v spojení s rozhodnutím krajského súdua žiadal o „zákonný nový proces, kde OS. Bardějov dodrží zákony o pojednávaní v přítomnosti obhajce a bude dodržena ústava SR a dohoda EÚ“.
II.
Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah... Ústavnýsúd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu(v tomto prípade sťažnosti) podľa § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností,ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovaniektorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bezústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený.
Predmetom sťažnosti, tak ako ho vymedzil sťažovateľ, je namietané porušeniezákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy,základného práva na obhajobu zaručeného v čl. 50 ods. 3 ústavy a práva spravodlivé súdnekonanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenompod sp. zn. 2 T 152/2008 a jeho rozsudkom z 24. novembra 2008.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonomna inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosťna prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Ústavný súd v prvom rade podotýka, že vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorývyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy („... ak o ochrane týchto práv a slobôdnerozhoduje iný súd“), môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu aleboslobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba aleboprávnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred všeobecnými súdnymi.
Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označeného práva alebo slobodyoprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosťuž po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.
Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu týchpráv, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, neposkytuje iný všeobecný súd na základesťažovateľovi dostupných opravných prostriedkov predstavujúcich účinné právneprostriedky nápravy namietaného porušenia jeho práv.
Podľa § 306 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) opravným prostriedkom proti rozsudku súduprvého stupňa je odvolanie.
Podľa § 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku ak tento zákon neustanovuje inak,rozsudok môže odvolaním napadnúť obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamotýka...
Podľa § 316 ods. 3 písm. b) Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutýrozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednala rozhodol, ak zistí, že obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby...
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa§ 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosťa odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolanímvytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali,najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci aleboprávo obhajoby...
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov,na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona...
Z citovaných ustanovení procesnoprávneho predpisu, ktorým sa riadilo napadnutétrestné konanie, vyplýva, že tento dával sťažovateľovi k dispozícii účinný právnyprostriedok, na využitie ktorého bol sťažovateľ oprávnený a prostredníctvom ktorého moholdosiahnuť nápravu prípadného zásahu do ním označených základných práv zaručenýchústavou a práva zaručeného dohovorom.
Zo sťažnosti vyplýva, že rozhodnutie okresného súdu bolo na základe využitiariadneho opravného prostriedku preskúmané krajským súdom v druhostupňovom konaní.A bol to práve krajský súd, ktorý v rozsahu svojho preskúmavacieho oprávnenia akodruhostupňového súdu bol oprávnený a v podstate aj povinný v prípade zistenia zásahuprvostupňového súdu do základných práv sťažovateľa týmto právam poskytnúť ochranu.Právomoc krajského súdu v takomto prípade predchádza právomoci ústavného súdu. Pretoaž eventuálne ústavne nekonformný postup alebo rozhodnutie druhostupňového súdu bymohlo za splnenia ďalších podmienok vyvolať konanie pred ústavným súdom na základesťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a to za predpokladu, že táto sťažnosť výslovnea nepochybne smeruje proti postupu alebo rozhodnutiu odvolacieho súdu.
Sťažovateľ však postup ani rozhodnutie krajského súdu ako druhostupňového súdunenamietal. Svedčí o tom skutočnosť, že za „porušovateľa“ jeho práv označil iba „Okresní soud Bardějov... v spisové značce 2 T 152/2008“. Navyše, spisovú značku konaniavedeného krajským súdom a ani dátum jeho rozhodnutia v sťažnosti vôbec neuviedol, pretoústavný súd nemohol konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu posudzovať z hľadiskamožného porušenia základných práv sťažovateľa. Uvedený nedostatok nemôže zhojiť anipožiadavka zrušenia rozsudku okresného súdu „v spojení“ s rozhodnutím krajského súdu,pretože táto nie je spôsobilá „nahradiť“ kvalifikovaný návrh na vyslovenie porušeniazákladného práva alebo slobody postupom alebo rozhodnutím krajského súdu.
Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochranyústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciouvo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), ústavnýsúd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. decembra 2014